Nie každého baví presladená aróma sviatkov. Prinášame vám teda 10 menej známych hororov, s ktorými budete mať o napínavý večer postarané.
Prišiel december a dlhé teplé večery vystriedali tie chladné, vo viacerých mestách už zababušené snehovou pokrývkou. Asi budeme hovoriť za všetkých, ak povieme, že si skorú tmu radi spríjemníme nejakým tým mysterióznym filmom či hororom. Už na halloween sme vás zahrnuli poriadnou dávkou inšpirácie na menej známe duchárčiny či krváky a dnes sa k tejto téme vrátime opäť. Skalní fanúšikovia tohto žánru majú väčšinu hollywoodskej produkcie zhliadnutú, no asi každému sa ľahko stane, že mu ujde nejaký ten menší či zahraničný projekt, ktorý by si zaslúžil väčšiu divácku priazeň. V tomto článku nájdete desiatku snímok, pričom väčšina z nich pochádza z menších zahraničných štúdii. Ak si predsa len chcete pripomenúť naše staršie články, ako napríklad najlepšie mainstreamové horory 21. storočia, výber brutálnych a nechutných filmov či najlepšie zombie filmy 21. storočia, viete, čo máte robiť. A teraz sa vrhnime na to.
Let the Right One In (režie: Tomas Alfredson, 2008)
Čo iné než krvou nasiaknutý upírí príbeh by sa hodilo do chladného podnebia Švédska, odkiaľ vzišla jedna z najlepších žánroviek? Snímka rozpráva o dvojici detí, ktoré sa zoznámia na sídlisku. Ich prvotná nevinná detská láska sa stane niečím totálne odlišným, keď dvanásťročný Oskar zistí, že jeho láska, Eli, je upírka. Vzniká otázka či je vôbec možné udržať vzťah človeka s upírom a hororová snímka má ďaleko viac presahov a hĺbok, ako by asi mnohí čakali, a práve preto patrí do nášho zoznamu.
Chakushin ari/One Missed Call (režie: Takashi Miike, 2003)
Hovorí vám niečo názov tohto hororu? Je dosť možné, že ste videli jeho americký remake z roku 2008. To by ste sa však ochudobnili o skvelý filmový zážitok. Japonský originál zaútočí na jeden z našich najväčších strachov, teda strach zo smrti. Hrdinovia filmu totiž vždy v priebehu snímky dostanú hlasovú správu, v ktorej je nahraný posledný moment pred ich smrťou. K tomu všetkému im je aj oznámený presný čas, ktorý im zostáva. Okrem dobrej zábavy nie je vo filme núdza ani o desivé momenty, a tak sa nemusíte obávať, že by vás Chakushin ari sklamalo.
Bone Tomahawk (réžia: S. Craig Zahler, 2015)
Stavíme sa, že všetci, ktorí sú presýtení klasickými hororovými klišé šablónami, teraz zajasajú štastím. Bone Tomahawk alebo Kosti a skalp je totiž čistokrvný western zasadený do typického surového obdobia, v ktorom sa šerifovia nepárali so zločincami, najbližšia civilizácia bola vzdialená tak desať dní cesty koňom a nočné zvuky vo vás naozaj vzbudili hrôzu a strach. Režisérovi S. C. Zahlerovi sa podarilo dať dokopy silnú partičku hercov, ktorým to na scéne neskutočne klape (Kurt Russell, Patrick Wilson, Matthew Fox, Richard Jenkins) a vytvoril solídny námet o tom, ako grupa kanibalských indiánov zaútočí na malé mestečko a unesie zopár ľudí. Ak nepotrebujete opotrebované infarktové vyskakovačky a radšej siahnete po dobre napísanej a kvalitne brutálnej konverzačke, Bone Tomahawk je tu nepochybne pre vás!
House of the Devil (réžia: Ti West, 2009)
Ak by vám bez predchádzajúceho upozornenia niekto pustil úvodné titulky k tomuto filmu a povedal, že sa pozeráte na kúsok z roku 2009, asi by ste ho poriadne vysmiali. Nečudujte sa však, Ti West vedel úplne presne, prečo to robí. Natočiť v našom období návrat do 80. rokov, ktorý využíva na vlas rovnaké režíjné postupy ako niektoré z legiend žánru, tomu sa hovorí odvaha. Pripočítajte si k tomu klasický strach z okultizmu, ktorý v tej dobe panoval, dlhé zábery s minimom zvuku vytvárajúce potrebnú atmosféru, dobré herecké výkony a skvelý záver. Pocta s veľkým P, ktorú by bol hriech nespomenúť.
The Orphanage (réžia: J. A. Bayona, 2007)
Hneď na začiatok upozorňujeme, aby ste si tento španielsky kúsok nemýlili s jeho mladším americkým menovcom z roku 2009. Meno J. A. Bayona vám môže byť známe najmä vďaka tomu, že bude režírovať najnovší film z Jurského sveta plného dinosaurov, no svoju režisérsku univerzalitu a všestrannosť ukázal už takmer pred dekádou. Sirotinec je tajomný, nepokojný a predsa vizuálne nádherný aj bez potokov krvi. Opustený dom dokáže spôsobiť pekné zimomriavky a psychologický rodinný podtón iba utvrdzuje v tom, že Španieli sú v tomto žánri naozaj doma.
Los ojos de Julia (réžia: Guillem Morales, 2010)
Na Pyrenejskom polostrove pobudneme ešte niekoľko minút, keďže nespomenúť tento málo známy, no o to atmosférickejší film by bolo veľkou chybou. Základná premisa príbehu vás možno neprekvapí. Julia je zdrvená nejasnou smrťou vlastnej sestry a zdráha sa uveriť správam o samovražde. Tvrdohlavo sa v prípade začne vŕtať, no ochorenie zraku jej to značne komplikuje a verte, že oči v tomto prípade zohrávajú veľkú rolu. Tiesnivá atmosféra vás udrží prikovaných v sedačkách a diváka nepustia ani tie šikovne napísané príbehové zvraty. Mimochodom, Belén Rueda si opäť zaslúži uznanie. Rovnako ako v Sirotinci, aj tu podáva sympatický a najmä oduševnený výkon.
Janghwa, Hongryeon/A Tale of Two Sisters (réžia: Kim Jee-woon, 2003)
Príbeh dvoch sestier nie je len súčasťou kórejskej mytológie, ale aj zdrojom inšpirácie pre mnohých filmárov. V roku 2003 prišiel už v poradí 6. film pracujúci s touto predlohou a musíme uznať, že režisérovi Kim Jee-woonovi sa podarilo nečakané. Natočil jeden z najuznávanejších hororov ázijskej kinematografie, ktorý sa nemusí hanbiť ani po boku Kruhu. Z príbehu vám toho radšej veľa neprezradíme, ale pripomíname, že ide skôr o inteligentne vystavaný, prepletený a ťaživý film. Ak si chcete pohodový večer užiť skôr v štýle typických ázijských ľakačiek, siahnite po niečom inom. Mimochodom, existuje aj remake, pochádzajúci spoza veľkej mláky, no tomu sa môžete pokojne vyhnúť.
The Witch (réžia: Robert Eggers, 2015)
Keď sme vám v marci priniesli recenziu na film Čarodejnica, spustili sme tým poriadnu vlnu trocha neobjektívnej kritiky. Názor však nemeníme a stojíme si za svojím. Podobne skvelá audiovizuálna záležitosť tu už dlhé roky nebola. Tajomný les, hnusné industriálne zvuky dobových nástrojov, réžia zaobalená v ťažkých farbách, okultná myšlienka, skvelé herecké výkony a nemenej dobrý scenár. Pokiaľ sa dokážete odosobniť od bežných ľakačiek a hľadáte poriadne inteligentný film s nechutne krájateľnou atmosférou, siahnite po nej. Vystraší vás totiž možno ešte viac, ako by ste čakali.
The Babadook (réžia: Jennifer Kent, 2014)
Austrálsky počin od režisérky, ktorá si dala záležať predovšetkým na atmosfére, než na bežných lacných ľakačkách. Na plátno priniesla tajomnú entitu z detskej knižky s menom Babadook. Monštrum možno nedá spať ani vám, no veď sa presvedčte sami. Na začiatku filmu sa zoznamujeme s labilnou matku a jej nadmerne neznesiteľným chlapcom, ktorý si dokonca vyrába vlastné zbrane. Keď sa záhadne objaví knižka s Babadookom, obaja pochopia, že v dome nie sú sami. Snímka by sa dala charakterizovať ako psychologický teror, keďže neviete, čo vás desí viac – vzťah medzi matkou a synom či samotný desivý návštevník.
Kairo/Pulse (réžia: Kiyoshi Kurosawa, 2001)
Japonská kinematografia je vskutku zaujímavá. Tentoraz nejde o spoluprácu s Američanmi, ale o čisto originálny príbeh z druhého konca zemegule. Film vám priblíži niekoľko mladých ľudí počas apokalypsy, ktorí sú svedkami viacerých samovrážd. Čo sa ale deje? Svet mŕtvych je príliš malý a už si jednoducho nedokáže vystačiť. Duchovia a iné bytosti nemajú kde prebývať, a tak sa rozhodli pohltiť aj ten náš. Zaujímavý námet, o tom žiadna. Hrôzostrašná a depresívna atmosféra dopomáha k tomu, aby ste cítili nepríjemné pocity a snímka samotná dokáže naozaj prekvapiť.
Čo hovoríte na náš výber? Zaujal vás niektorý z hororov až natoľko, že si ho v najbližšej dobe pozriete, či vám tu na druhú stranu nejaký chýba? Nezabudnite sa vyjadriť v sekcii komentárov, prípadne odporučiť iný film. Na konci mesiaca si predstavíme, čo nás čaká na budúci rok a verte, budeme sa báť.
