Tajomné telesá vesmíru kradnúce hmotu, svetlo a celé hviezdy.
Vo vesmíre je toho možné nájsť mnoho fascinujúceho. Od gigantických hviezd, o niečo menších planét či na vesmírne pomery miniatúrnych meteoritov. Pointu dnešného článku, neutrónovú hviezdu, však možno medzi hviezdy zaradiť len s veľkým nadhľadom. Na ostatné hviezdy sa ničím nepodobá a navyše je jej produkt. Alebo skôr vesmírnej katastrofy, ktorá dokáže v momente vypudiť viac energie, než čokoľvek iné na tomto svete.
Asi každý vie, že Slnko patrí medzi obyčajné hviezdy. Každá hviezda je zhruba guľatá. Z vlastných pozorovaní vieš, že hviezdy svietia. Mesiac žiari tým, že odráža svetlo, drvivú väčšinu zo Slnka. Hviezdy majú ale svetlo vlastné, to ich vlastne podľa definície robí hviezdami. Celý čas robí hviezda len jednu vec, nazývame ju termonukleárna fúzia - označuje to proces v jadre hviezdy, kde sa vodík mení na hélium a pritom vzniká množstvo energie, ktorá sa z väčšiny uvoľňuje ako svetlo. Ďalším výrazným rozdielom je to, že hviezdy nie sú tuhé. Práve pri fúzii sa deje ionizácia, teda odtrhávanie elektrónov od zvyšku atómu. Tým, že je takto elektrónov prebytok, vzniká vodíková a héliová plazma, z ktorej sa skladá takmer celá hviezda. Plazmu si môžeš predstaviť ako trochu nekonzistentný plyn, od bežných atómov sú elektróny odtrhnuté a poletujú si hneď vedľa.
Ako sa tam však ten vodík nabral? Nuž, práve tým, že tam bol, celá hviezda vznikla. Ak je ho totiž pokope veľa a celý mrak vodíka zahustí niekoľko ťažších prvkov, jednoducho začne reakcia, vzniká hélium a energia. Život hviezdy končí v momente, keď jej dôjdu zásoby, čo býva po asi 11 miliardách rokov. To, čo sa stane potom, záleží od toho, aká veľká je hviezda, aké veľké má jadro a ďalších okolností. Môže sa napríklad potichu nafúknuť a ochladiť. Môže sa zväčšiť, rozvrstviť a začať intenzívne spaľovať všetko naokolo. Alebo môže na polceste k veľmi veľkej hviezde začať produkovať železo, ktoré však neuvoľňuje žiadnu energiu. Hviezda sa začne napĺňať, jadro môže vážiť až 470 000-krát toľko, čo Zem. Hviezda sa začne zmršťovať do seba kvôli obrovskej gravitácii, jadro kolabuje. Tlak na všetko je tak veľký, že sa dokonca elektróny spájajú s protónmi a vytvárajú neutróny. Postupne vzniká tlaková vlna, ktorá nárazom spôsobí supernovu, nepredstaviteľne obrovský výbuch, jasnejší než svetlo stoviek miliárd hviezd, ktorý na moment presvieti celú galaxiu. Hviezda je rozmetaná do vesmíru, no jej jadro sa ďalej stláča a s vytváraním ďalších neutrónov sa formuje neutrónova hviezda, najzákernejšie teleso celého vesmíru.
Dole vľavo prebieha supernova v galaxii NGC 4526, rok 1969.
Na pohľad ide o nevinne sa tváriacu guľku s priemerom možno len 20 kilometrov. Čo by ti také malé teleso mohlo spraviť? Nuž, v tých pár kilometroch kubických je to všetko pomačkané a natlačené tak, ako to len ide, a to s celkovou hmotnosťou 1,4 krát Slnka. Vďaka tomu je jej gravitácia gigantická. To, čo váži na Zemi gram, váži na neutrónovej hviezde asi desať miliónov ton. Všetko, čo sa tam dostane, sa instantne rozpadá na atómy, ktoré sa ďalším rozpadom menia na hromadu neutrónov. Čo je prekvapujúce, hneď po výbuchu supernovy sa jej vytvorí atmosféra, netreba sa však veľmi tešiť, kvôli nepredstaviteľnej príťažlivosti má dva a pol centimetra. Ak by si si na ňu ľahol a nejakým zázrakom by z teba nebola hneď kôpka neutrónov a energie, na zdvihnutie hlavy by si vynaložil toľko námahy, ako na zdolanie Mount Everestu.
Prekvapivo, neutrónová hviezda sa neskladá z väčšej časti z neutrónov, no z mastnej hmoty QCD. V nej síce neutróny sú, no prevažujú iné, ešte menšie častice, na ktoré sa niektoré neutróny pod obrovským tlakom rozpadli. Takmer všetky neutrónové hviezdy sú tiež pulzary, teda telesami, kde deň (otočenie okolo vlastnej osi) trvá menej než sekundu. Ľudstvo ich zatiaľ pozná len niekoľko, medzi ktoré patria dva, kde deň trvá kratšie ako milisekundu.
Pulzar v Krabej hmlovine, v súhvezdí Rak.
V Mliečnej dráhe je odhadovaných asi 30 miliónov neutrónových hviezd a ich objavenie je kvôli malej veľkosti náročné, vesmír nám to však uľahčuje. Veľa ľudí si myslí, že sa hviezdy nehýbu. V skutočnosti sa hýbu rýchlosťou do sto kilometrov za sekundu, no kým to my na Zemi uvidíme, môžu ubehnúť storočia či tisícročia. Ak náhodou nejaká samovražedná hviezda prejde okolo neutrónovej, nemá šancu. Jej gravitácia ju instantne zachytí a okamžite z nej začne vysávať hmotu. Je celkom reálna šanca, že si nejaký teleskop všimne rozvlečenú hviezdu, ktorú kradne bývalá hviezda. Mimochodom, viac než obľúbený námet na vesmírne dokumenty.
Umelecká predstava kradnutia hmoty hviezde.
Mimochodom, ako už z nadpisu a celého článku vyplýva, neutrónová hviezda nemá ďaleko od čiernej diery - v podstate robí to isté, len je málo ťažká a má menšiu gravitáciu. Ak sa však bude neutrónová hviezda nabaľovať hmotou, v skutočnosti z nej môže čierna diera dokonca aj vzniknúť. A to, keď dosiahne hmotnosť asi troch Sĺnk - nastane ďalší gravitačný kolaps, hviezda sa zrúti sama do seba a vzniká jeden z najtajomnejších objektov vesmíru. Narozdiel od neutrónovej hviezdy ho ešte nikdy nikto nevidel. Svetlo od nej neutečie.
