Zachovať si chladnú hlavu nie je jednoduché.
My ženy, sme od prírody tvory hádavé. Všetky poznáme situácie, keď niekto povie totálny nezmysel, ktorý nám vyrazí dych, a navyše sa snaží nás presvedčiť o svojej pravde. My sa im však pokúšame vysvetliť situáciu z nášho uhla pohľadu, prípadne ich presvedčiť o opaku. Už sme však niekedy niečo takýmto spôsobom vyriešili? Pravdepodobne nie. Namiesto toho sa hádka vyhrocuje a dostáva do štádia, keď ani jeden nepočúva toho druhého. Keď sú ľudia nahnevaní, ich logický úsudok ide totálne offline a kontrolu preberá ich zvieracie správanie založené na strachu a známej formulke ,,bi sa alebo utekaj!” Vysvetľovať niečo niekomu, kto má vypnutú logiku je ako dohadovať sa s cudzincom, ktorý hovorí iným jazykom.
Ak ťa o niečom presviedča blízka osoba, ktorá má strach zo zraneného ega, často to aktivizuje naše vlastné odozvy strachu. Vtedy obidve strany prestanú konať racionálne a komunikácia sa zmení na niečo emocionálne a neproduktívne. Preto si treba byť vedomý vlastnej reakcie. Na začiatku ti napadne: Toto znie šialene! Toto nie je pravda! Čo im preskočilo? Tam ale musíš skončiť. Dobre sa nadýchni a uvedom si, že niekoho názory skrátka nezmeníš. Nemáš kontrolu nad tým, čo si myslia, čo hovoria, ako sa cítia alebo ako sa k tebe správajú. Akceptovanie toho, že nemáme nad vecami kontrolu je základom. Musíš pochopiť, že ak sa budeš snažiť komunikovať s rozzúrenou druhou stranou v tomto stave, akurát sa dobre vytočíš a tvoje úsilie vyjde nazmar. Preto si radšej zvoľ taktiku, ktorá šetrí tvoje nervy: buď ich upokoj (ak nám to vôbec dovolia, niektorí ľudia sa zvládajú ťažšie a môžu byť neprístupní), alebo situáciu opusti a staraj sa len o svoje pocity. Nie s pocitom hnevu alebo obviňovania, ale s pevným a jemným odlúčením.
Zachovať si chladnú hlavu nie je jednoduché. Chceme presvedčiť ľudí, aby videli "našu pravdu," hlavne tých, na ktorých nám záleží. Želáme si, aby prestali byť šialení a opäť s nami nadviazali spojenie. Ak niekto nám blízky prestáva dávať zmysel, je to strašidelné. Preto najlepší spôsob, ako sa cítiť v bezpečí, je nezasahovať do ich "bláznovstva." Tým, že sa nebudeme snažiť hádať, ochraňovať, vysvetľovať, kričať, vymenúvať fakty, atď. Určite si to vyžaduje disciplínu, keďže väčšina z nás sa chce tak veľmi vyhnúť pocitu bezmocnosti, že sme schopní urobiť čokoľvek iné, ako akceptovať realitu. Zvyčajne to trvá zhruba 30 minút, kým sa naštvaný mozog hádajúcej osoby vráti do normálu, z módu offline do módu online. Takže skôr ako po polhodine sa k nim ani neskúšaj priblížiť. Pre istotu zvoľ radšej celú hodinu, kým bude vzduch totálne čistý. Ak sa medzitým ukľudnili, možno sa budete môcť o situácii, ktorá vyvolala hádku, porozprávať.
Niekedy je však najlepšie sa k téme vôbec nevracať. Inštinkt ti napovie, čo je v danej situácii najlepšia voľba.
Keď si už z hádky vonku, uvedom si, že nad druhými ľuďmi nemáš kontrolu. To, že si si zvolila svoj kľud a pokoj len znamená, že si uprednostnili seba nad niekým, kto ťa nie je schopný počúvať alebo ti porozumieť. Veď ako sa hovorí: múdrejší ustúpi, hlúpejší ostáva.
Zažila si aj ty nejakú zbytočnú hádku, ktorej sa dalo predísť? Napíš nám do komentárov, či sa rada hádaš, alebo radšej situáciu riešiš s chladnou hlavou.
