I cez jeho sadistickú povahu napísal vo väzení mnoho kníh pre deti a mládež.
Patrí medzi najznámejších rakúskych sériových vrahov. Jack Unterweger bol mužom dvoch tvárí. Na jednej strane sériový vrah s nevšedným záujmom pre prostitútky, na strane druhej spisovateľ, ktorý písal knihy pre deti, rozhlasové hry a divadelné inscenácie, no jeho najznámejšou knihou sa stal román Očistec alebo cesta do kriminálu.
Narodil sa v roku 1950 ako nemanželské dieťa amerického vojaka a rakúskej barmanky. Už v prvých mesiacoch svojho života bol umiestnený do opatrovateľského centra, odkiaľ si ho neskôr zobral do opatery starý otec, ktorého neskôr opísal ako násilného alkoholika. Napokon skončil umiestnený v detskom domove. Vychodil sedem tried základnej školy, odkiaľ sa rozhodol pre kariéru čašníka. Prax predčasne ukončil a zamestnania začal striedať ako na bežiacom páse. Pracoval na benzínovej pumpe, ako pomocník v domácnosti a chvíľu aj ako robotník. V rokoch 1966 až 1974 spáchal 16 drobných trestných činov. Väčšinou sa jednalo o malé krádeže a sexuálne napadnutia. Prevažnú časť tohto obdobia strávil vo väzení. Osudným sa stal 11. december 1974, keď sa z Unterwegera, drobného delikventa, stal vrah bez milosti a súcitu. Za obeť padla 18-ročná študentka, ktorú vlákal do svojho auta a odviezol na neznáme miesto do lesa. Následne ju zviazal a okradol o všetky cennosti a prinútil ju zahodiť všetko oblečenie. Keď bola nahá, začal ju udierať oceľovou tyčou do hornej časti tela a najmä do hlavy. Nakoniec ju začal škrtiť holými rukami, na čo si následne dopomohol podprsenkou, ktorú jej omotal a zauzloval okolo krku. Študentka nemala šancu.
Po vražde na obeť nahádzal vetvy zo stromu a vybral sa do jej bytu, kde jej odcudzil hotovosť a oblečenie, prevažne spodné prádlo. Trest sa na počudovanie dostavil okamžite, nie ako v prípade mnohých iných sériových vrahov, ktorí na svoje rozsudky čakali desiatky rokov. V roku 1976 bol za vraždu a ďalších 16 menších trestných činov odsúdený na doživotný pobyt za mrežami. Väzenie bral ako oázu pokoja, kde mal mnoho času a priestoru na vlastnú tvorbu. Pustil sa teda do písania. Z mnoho kníh, ktoré napísal sa román „Očistec alebo cesta do kriminálu“ stala skutočným bestsellerom. Na popud tejto knihy sa mnoho spisovateľov, ale aj široká verejnosť zišli a usporiadali podpisovú akciu pre prepustenie „kriminálnika-básnika“. Tlak verejnosti nakoniec skutočne zafungoval a Jack Unterweger bol v roku 1990 podmienečne prepustený. Či bolo toto rozhodnutie súdu správne alebo nie uvidíte z nasledujúcich riadkov. Na slobode začal okamžite navštevovať pochybné viedenské bary a putiky. Vyhľadával tu spoločnosť podsvetia a prostitútok. O prostredí prostitúcie dokonca napísal aj niekoľko článkov, ktoré rakúske časopisy zverejnili.
Po pol roku od jeho prepustenia na slobodu sa v Prahe našla mŕtva 29-ročná Blanka B. Kriminálna polícia ČR našla nehybné telo mladej ženy v koryte potoka na predmestí Prahy. Obeť bola vyzlečená donaha a oblasť krku vykazovala jasné známky po uškrtení. Časť tela bola pod nánosom vetiev. Za príčinu smrti určil pitvu konajúci patológ uškrtenie. Po identifikácii ženy sa zistilo, že viedla dvojitý život. Cez deň bola predavačkou v obchode, v noci príležitostnou prostitútkou. Vražda zostala mesiace nevyriešená. Od roku 1991 do roku 1992 začali rakúske policajné zložky pripúšťať výskyt sériového vraha. Mali k tomu jasné dôvody. V tomto období sa totižto našlo v rôznych častiach rakúska 7 mŕtvol ženského pohlavia s viacerými podobnými, ak nie totožnými znakmi. Predovšetkým išlo o ženy živiace sa prostitúciou. Všetky boli tiež nájdené nahé a bez osobných dokladov a hotovosti. Naopak, šperky boli všetkým obetiam ponechané. Spôsob usmrtenia bol až príliš podobný. Obete boli vždy uškrtené vlastnou podprsenkou alebo nohavičkami, čo nemohla byť náhoda. Preto dospela rakúska polícia k záveru, že všetkých sedem vrážd vykonal jeden páchateľ a je nutné ho dostať za mreže.
V roku 1991 upozornil kriminalista na dôchodku svojich aktívnych kolegov na muža, ktorý bol v roku 1976 odsúdený na doživotie, no po petíciách a protestoch bol podmienečne prepustený. Vyšetrovaním bolo zistené, že s obetami došiel tesne pred smrťou do kontaktu a bol videný aj na viacerých miestach činu krátko pred vraždou. Stopa však končila v slepej uličke, keďže Unterweger odcestoval do USA. Rakúski kriminalisti spolupracovali aj so svojimi českými kolegami v Prahe, kde napokon vystopovali auto, ktorým sa mal údajne po Prahe pohybovať. Jednalo sa o BMW 728, ktoré sa nakoniec objavilo už zošrotované na vrakovisku. Jediné, čo z auta zostalo boli sedadlá. Aj tie však stačili. Kriminalisti objavili na sedadlách 3 vlasy, ktoré následne poslali na analýzu DNA. Tá preukázala, že patrili zavraždenej 29-ročnej žene. V tom čase bola už americká FBI informovaná o pobyte sériového vraha na svojom území. Na Jacka Unterwegera bol vydaný medzinárodný zatykač a vyhlásené medzinárodné pátranie. Ako sa ukázalo, Unterweger neprišiel do USA za oddychom. Behom 10 dní zavraždil v Los Angeles tri prostitútky totožným spôsobom ako v Rakúsku a Česku. Keďže rakúska kriminálka poskytla FBI všetky informácie o črtách zavraždených, Američania okamžite vedeli, s kým majú dočinenie.
Zatknutý bol FBI v roku 1992 v Miami na Floride. Policajným zložkám akúkoľvek účasť na vraždách poprel. Po dohode o vydaní späť do Rakúska sa začal súdny proces v Štýrskom Hradci a médiami bol nazývaný „proces 20. storočia“. Celá obžaloba stavala na indíciách a nepriamych dôkazoch, čo nahrávalo Unterwegerovi. Znalecké posudky odborníkov však hovorili v jeho neprospech. Prešiel vyšetreniami u psychiatra aj sexuológa, ktorí súbežne konštatovali disocialitu, absenciu hodnôt a mravnú vyhorelosť. Podľa nich tiež trpel sadistickým správaním k opačnému pohlaviu, nie pre sexuálne vybitie a uspokojenie, ale aby svoju obeť ovládol a roztrieštil jej osobnosť. Po mesiaci dospela jurisdikcia k rozsudku. Jacka Unterwegera odsúdil súd v Štýrskom Hradci na druhý doživotný trest. Z 11 zavraždených žien mu súd kládol za vinu 9, od dvoch vďaka nedostatku dôkazov upustil. Unterweger sa na mieste odvolal a novinám poskytol ihneď po rozsudku interview, pri ktorom vyhlasoval nevinu a vystupoval nanajvýš sebavedomo. O pár hodín neskôr spáchal v cele samovraždu. Obesil sa na šnúre od holiaceho strojčeka.
