Synonymum sexuálnej nenásytnosti.
Dejiny antického Ríma sú okrem iného priam nevyčerpateľnou studnicou zaujímavých životných príbehov. Jedným z nich je aj osud cisárovnej Messaliny, tretej manželky cisára Claudia (41 -54), ktorý sám patrí medzi zaujímavé postavy dejín. Messalina sa preslávila ako inteligentná žena manipulujúca so svojím manželom, najviac však svojou promiskuitou. Antickí dejepisci sa všetci zamerali na túto jej nie príliš lichotivú črtu, dokonca Plínius Starší ju vo svojom encyklopedickom diele Naturalis historia v časti zoológia použil ako príklad na potvrdenie, že človek je najpromiskuitnejší živočích. Skrýva sa v tejto žene naozaj len nymfomanka a krutá žiarlivka alebo inteligentná žena, čo sa vedela prispôsobiť životu na cisárskom dvore? V rámci politiky a na obhajobu vlastných záujmov využívala sex ako svoju zbraň a sama sa zaplietla do vlastnej pavučiny intríg. Pravdou však je, že okrem pikantných historiek z pier Tacita a Suetonia a mnohých ďaľších, ktoré sú pravdepodobne z veľkej časti zaujaté a prifarbené, vieme o Messaline veľmi málo.
V dejinách sa Messalina, celým menom Valeria Messalina (20 alebo 22 - 48) objavuje až v roku 38, keď sa približne ako šestnásťročná vydala za vtedy ešte len budúceho rímskeho cisára - takmer 50-ročného Claudia. O jej živote pred sobášom nie sú takmer žiadne informácie, jediné čo vieme povedať s istotou je, že rovnako ako jej manžel patrila do iulsko-claudiovskej dynastie. Bola druhým dieťaťom a prvou dcérou Domitiie Lepidy mladšej a Valeria Messala Babernata - o jej urodzenom pôvode teda niet pochýb. Z matkinej strany bola vnučkou Marka Antonia a Octavie, teda praneter prvého rímskeho cisára Augusta a tým pádom aj dvojnásobnou sesternicou svojho manžela. Rovnako ako o Messalinom urodzenom pôvode nemôže byť pochýb ani o tom, že sa sobáš s o viac ako 30 rokov starším, krívajúcim, koktajúcim, navyše v tej dobe značne podceňovaným Claudiom uzavrel z dynastických dôvodov. Nemožno však povedať, že by si boli ľahostajní, ostatne, Messalina bola krásna žena a mali spolu dve deti. Dcéra Claudia Octavia sa im narodila krátko po svadbe v roku 39 a jej brat Tiberius Claudius Germanicus zvaný Britannicus prišiel na svet tri týždne potom, ako sa jeho otec stal cisárom.
Claudius (10 pr, Kr. – 54 vládol od 41) celým menom Tiberius Claudius Caesar Augustus Germanicus patrí medzi najrozporuplnejšie, najkomickejšie a zároveň najtragickejšie postavy rímskych dejín. Už od narodenia bol kvôli vrodeným vadám zatracovaný aj vlastnou matkou a už vôbec nikto by nepovedal, že sa raz stane cisárom Večného mesta. Avšak osud to zariadil inak a jeho tretia manželka Messalina sa po jeho boku stala na krátku dobu najvplyvnejšou ženou Ríma. Život sa s Claudiom vôbec nemaznal. Ak nazveme jeho detstvo zlým, stále to bude príliš slabý výraz. Dostal kvalitné vzdelanie a patril k najväčším vzdelancom svojej doby, avšak rešpekt, úctu, či rodičovskú lásku hľadal márne. Z dôvodu jeho čiastočného ochrnutia a koktavosti jeho matka o ňom vyhlasovala, že ho príroda započala, ale nedokončila, preto ho jeho rodina radšej držala v ústraní. Dokonca v jeho najdôležitejšom dni, kedy si mal ako chlapec obliecť počas verejného obradu mužskú tógu a stať sa tak v očiach impéria dospelým, sa jeho rodina rozhodla tento rituál uskutočniť pod rúškom noci v súkromných komnatách paláca.
Cisár Tibérius, jeho strýko, mu odmietol prideliť úrad, vybavil to tým, že mu daroval odznaky konzulov. Do politiky zasiahol až za Caligulu, ktorý bol jeho synovcom a v roku 37 sa vďaka nemu a skutočnosti, že šialený cisár vyvraždil ostatných mužských príbuzných stal konečne konzulom. Ten istý Caligula ho však skoro aj zabil, keď sa dozvedel, že mu osobne prišiel do Germánie zablahoželať k jeho vojenským víťazstvám. Niet teda prekvapením, že sa na ňom jeho život podpísal a stal sa čudákom, ktorého hlavnou črtou bola veľká podozrievavosť až paranoja. Dôveroval len svojim najbližším a obklopoval sa najmä svojimi prepustenými otrokmi. Keď sa v roku 41 za bizarných okolností (schovával sa po vražde Caligulu za záclonou, kde ho našli pretoriáni a vyhlásili za cisára) stal cisárom, Messalina využívala fakt, že patrí do úzkeho okruhu ľudí, ktorým verí a začala z pozadia zasahovať do politiky. Claudius, aj keď sa nedá poprieť, že patril k tým lepším cisárom, sa vo veľa prípadoch v podstate stal bábkou v jej rukách a v rukách jeho priateľov, hlavne prepusteného otroka Narcisssa.
Messalina sa vďaka rímskym historikom stala symbolom zvrhlosti, manipulatívnosti a márnivosti. Je pravda, že vzťah cisárskeho páru nebol ideálny, ale Claudius ju mal rád. Dôkazom nie je len jeho slepá dôvera voči nej a jej úsudku, ale aj fakt, že sa s ňou podelil o triumf za dobytie Británie - sprevádzala ho v slávnostnom voze vezúca sa v popredí sprievodu dokonca ešte pred niekoľkými vojenskými veliteľmi. Navyše jej priznal všetky pocty Augusty, jediným problémom sa ukázal byť fakt, že mladej krásnej Messaline nemohol postarší Claudius vyhovieť vo všetkom a uspokojiť všetky jej potreby. Mala množstvo milencov a jej sexuálny apetít bol jej slabinou,čo nemožno poprieť, ale tvrdenie, že ich počet prekročil 150 a že dokonca prevádzkovala nevestinec, kde sa mali ponúkať ženy z radov patricijov (teda urodzených) vrátane nej samej, sa dajú považovať iba za viac než škodoradostnú klebetu. Je však pravdou, že bola žiarlivá, prefíkaná a zahrávať sa s ňou sa častokrát ukázalo byť osudovou chybou.
Jej prvou obeťou sa stala Iulia Livilla, sestra Caligulu, ktorú spolu s jej mladšou sestrou Agrippinou poslal ich brat do vyhnanstva. Do Ríma sa mohli vrátiť až za Claudia, ten navrátil obidvom privilégiá aj majetky, ale Iulia sa dlho neradovala. Zakrátko Messalina presvedčila cisára, aby ju znova vyhnal a popravil jej manžela Marca Vinicia. Jej prianie Claudius splnil do bodky, Iulia skončila vyhnaná na ostrov Pandateria (dn. Ventotene) spolu so svojím údajným milencom Senecom mladším. Tam ju neskôr na rozkaz Claudia donútili k smrti hladovaním a jej manžel Marcus musel vypiť jed. Dôvodom mala byť obyčajná žiarlivosť na Iulinu krásu. Pravdepodobnejším dôvodom sa však zdá byť urputná Messalinina snaha zabezpečiť jej synovi Brittanicovi čo najhladší nástup na cisársky trón po prípadnej smrti chorľavého otca, v čom svojím pôvodom mohli Iulia a Agrippina prekážať. Agrippinu ušetrila, nakoľko sa držala v ústraní, ale podľa Suetonia sa pokúsila zosnovať vraždu v spánku Agrippininho syna Nerona, pretože boli sokmi. Vražda nevyšla a Messalinine obavy sa neskôr ukázali ako opodstatnené, pretože Nero sa neskôr naozaj stal rímskym cisárom na úkor Britannica.
Žiarivým príkladom, ako si Messalina obmotala svojho dôverčivého manžela okolo prsta je aj vražda jej nevlastného otca Appia Iunia Silana. Ten bol významným veliteľom troch legií v Hispánii a po návrate do Ríma si vzal jej ovdovenú matku. Dcéra a matka mali zjavne podobný vkus, čo sa týka mužov, pretože sa do Appia zahľadela aj Messalina. Rímsky vojvodca ju však pohŕdavo odmietol, čím si zároveň podpísal rozsudok smrti. Cisárovná zneužila Claudiovu poverčivosť a presvedčila jeho priateľa Narcissa, nech naňho zahrajú divadielko. Obaja cisára presvedčili, že sa im sníval sen o tom, ako ho Appius zradil. Claudius to vzal ako predtuchu a Appia bez milosti popravil.
Messallina sa však stala najznámejšou vďaka pripravovanému štátnemu prevratu v roku 48. Cisárovná nechcela nechať nič na náhodu, pretože sa obávala, že čoskoro Claudius umrie a ona nebude schopná uhájiť záujmy svojho maloletého syna na tróne. Jej plán bol viac než originálny. Chcela sa s Claudiom rozviesť, vziať si svojho milenca senátora Gaia Silia (ktorý sa kvôli nej tiež rozviedol) a železom a krvou ho presadiť do pozície regenta. Zaľúbenci sa naozaj verejne vzali, dokonca dobové zdroje tvrdia, že sa s Claudiom neobťažovala rozviesť, hoci v tej dobe sa mohli rozviesť obe strany bez udania dôvodu. Na druhej strane Suetonius tvrdí, že samotný cisár sa natoľko pomiatol, že sám podpísal Messalinino veno k tejto svadbe. Či už Claudius o svadbe vedel alebo nie, faktom zostáva, že keď sa od Narcissa dozvedel o plánovanom prevrate, nariadil Messallinine samovraždu. Tá utiekla do záhrad Valeria Asiatica, bohatého obchodníka, ktorého kedysi kvôli nej trestne stíhali. Zamerala sa proti nemu z dôvodu, že zatúžila po jeho záhradách, kde teraz spoločne s jej matkou padla pod mečom neznámeho centuriona.
Messalina sa určite nedá nazvať neviniatkom, práve naopak, neštítila sa ničoho a jej praktiky boli v dobe, v ktorej žila bežné. Avšak senát ju nenávidel natoľko, že nechal odstrániť všetky nápisy, čo ju spomínali. Doboví autori väčšinou tiež sympatizovali so senátom a to je zrejme dôvod, prečo jej činy nafúkli do obludných rozmerov a spravili z nej prototyp nymfomanky a prostitútky. V skutočnosti však bola iba jednou z mnohých ambicióznych rímskych žien bez faktickej politickej moci. Musela ju teda získať zákulisnými intrigami, ktorých obeťou sa nakoniec sama stala.
