Tomuto hovoríme výlet.
Tradičné letné dovolenky s partiou kamarátov v slnečnom Chorvátsku už pre niektorých z nás vyšli z módy. Podobne na tom pred pár mesiacmi bol aj Erik s kamarátmi, s ktorými si povedal, že by to chcelo zmenu a namiesto Chorvátska padľa voľba na Nórsko. Chlapci pár týždňov pošetrili, dali všetko dokopy, oznámili frajerkám, že tento rok sa nebude konať žiadna spoločná dovolenka a vybrali sa z poľských Katowíc do Nórska. Nemali to tam jednoduché, veď ide o jednu z najdrahších krajín na svete, ale ako sám uvidíš, oplatilo sa.
Na začiatok by ste sa nám mohli v krátkosti predstaviť. Kto ste, odkiaľ sa poznáte, koľko vás bolo, koľko máte rokov?
Ahojte, sme partia #sedemstatocnych chalanov, ktorí si odpustili pár piatkov v meste a rozhodli sa navštíviť jednu z najdrahších krajín sveta. Od detstva sa poznám s Patrikom (fundátor výletu), ktorý založil „private event“ na Facebooku. Do eventu sme pozvali pár kamarátov a zisťovali sme záujem. Nakoniec z toho vznikla crazy partia vysokoškolákov a mňa. Priemerný vek posádky činil 21 rokov.
Čo vás inšpirovalo dať sa dokopy a naplánovať takúto cestu?
Ako hlavný zámer celého tripu bolo znudenie z klasických dovoleniek typu Chorvátsko a podobne. Táto cesta nás mala presvedčiť o tom, či vydržíme týždeň poriadne nejesť a nespať.
Prečo ste si vybrali práve Nórsko?
Našli sme lacné letenky. Ale nie, Nórsko sme si vybrali hlavne kvôli krásam prírody a nesmiem zabudnúť ani na škandinávske ženy. V našom tripe sme si stanovili štyri základné ciele, ktoré sme proste museli navštíviť.
Ako prebiehali samotné prípravy? Staral sa o to iba jeden z vás, išlo skôr o spoločné úsilie?
Na začiatku som spomenul, že hlavný fundátor bol Patrik a ten si zobral prípravu na seba. My ostatní sme pridávali nápady. Začalo sa to naplánovaním trasy cez Google Maps, následne sa kúpili letenky a rezervovali autá. Samozrejme, všetko za čo najnižšie ceny.
Čo na výlet hovorili rodičia, známi, prípadne frajerky?
Rodičia sa o tom dozvedeli ako poslední, keď už boli kúpené letenky a zarezervované autá, takže nemali inú možnosť, len súhlasiť. Známi nás samozrejme podporovali a tešili sa na zaujímavé rozprávanie po našom návrate. Mnohí z nich sa chceli ešte pridať. Frajerky? Frajerky boli “nadšené”. Najväčším bonusom bolo uprednostniť trip so siedmimi chalanmi v Nórsku pred romantickou dovolenkou s frajerkou pri mori.
Kedy a kde ste začínali, ako ste sa dopravili do Nórska?
Pôvodný plán bol vyraziť z Liptovského Mikuláša o 2:00 ráno, ale ako by to bolo, keby jeden človek nezaspal. Po polhodinovom meškaní nasadáme do dvoch áut a vyrážame na letisko v Katowiciach. Po troch hodinách prichádzame do Katowíc, kde sme mali zabookované parkovisko. Odstavujeme autá, berieme si veci a majiteľ parkoviska nás odváža na letisko. Samozrejme sme sa nevyhli problémom s batožinou. Zbaliť sa do malej príručnej batožiny na 5 nocí bol pre mnohých z nás velký problém. Veľkosť sme nedodržali, hmotnosť sme nedodržali, nikto si to nevšimol, čo znamená, že zatiaľ všetko vychádza. Check-in prebehol v poriadku, konečne odlietame.
Čo bola prvá vec, ktorá vám utkvela v pamäti po príchode do Nórska?
Osobná prehliadka, psovi som nevoňal nielen ja, ale aj kamarát, a to sme ešte ani dlho necestovali. Prekvapila nás však výborná znalosť angličtiny miestnych ľudí, čo nám celý trip dosť uľahčilo.
Čo ste mali v Nórsku naplánované, kde ste sa chceli ísť pozrieť a čo ste chceli vidieť?
Najpodstatnejšie pre nás bolo navštíviť Kjerag, Stavenger, Trolltungu, Bergen a Oslo. Všetko nám vyšlo až na Oslo, ktoré bolo naplánované na posledný deň výletu, ale uprednostnili sme krásy mesta Bergen a dohodli sme sa, že Oslo navštívime nabudúce.
Ako ste riešili stravu a ubytovanie? Ako ste riešili prepravu po Nórsku?
Dobrá otázka a opäť sa na tom smejem. Preprava bola na dvoch požičaných autách, čo bolo super, avšak strava a ubytovanie bolo niečo, čo nám do LOWCOST tripu zapadalo len veľmi ťažko. Ubytovaní sme preto boli v našich autách a mali sme so sebou stan, ktorý sme použili presne jedenkrát. Strava a jej neoddeliteľná súčasť každého správneho Slováka na výlete, v robote a vlastne všade – paštéta. Mimochodom, 20 kilogramov paštét. Raňajky, obed aj večera preto chutili rovnako.
Aký veľký budget ste pred výletom zvolili? Podarilo sa vám ho dodržať? Koľko vás to celé stálo?
Budget sme si po naplánovaní tripu stanovili na 400 €. Samozrejme, všetci sme sa snažili dostať sa na oveľa nižšiu sumu. Koniec koncov po prepočítaní sme sa zastavili na cca 300 eurách.
Čo hovoríte na miestnych ľudí, často ste s nimi rozprávali? Aký na vás urobili dojem?
Spoznávali sme ich tak nejako postupne. Najskôr ma prekvapila disciplinovanosť nórskych vodičov. Keď bola tabuľa 50-tky a pred sebou 40 kilometrov rovná cesta, tak neuveríte, čo sa dialo. Skutočne každý išiel 50-tkou! Už to naznačovalo, že to musia byť celkom v pohode ľudia a aj boli. Stáli sme často len tak pri ceste a fotili si okolitú krajinu. Počas takého státia pri nás zastavila väčšina áut s otázkou, či nám treba pomôcť. Toto sa dialo počas celého tripu všade, kde sme boli. Sú to naozaj milí ľudia s veľkou ochotou pomáhať, nakoľko niektoré dedinky sú vzdialené 200 kilometrov a viac od najbližšieho mesta, a preto musia byť k sebe priateľskí. Ani raz sa nestalo, že by nám niekto nechcel poradiť, ale presný opak. Na to, aby nám poradili, vynaložili všetko úsilie čo mohli, či už išlo o mesto alebo dedinu.
Zmenil sa váš pohľad na Nórsko po tomto výlete?
Určite áno. Myslím, že každý z nás si domov odniesol okrem veľa prechodených kilometrov aj pekné spomienky na túto krajinu.
Aký najbláznivejší zážitok ste tam zažili? Akú najväčšiu hlúposť ste urobili?
Medzi najbláznivejšie zážitky by som zaradil aj náš spánok. Každý deň max 2-3 hodinky spánku a šlo sa ďalej, čo po príchode domov bolo dosť vidno a paštétu si myslím, že nechceme nikto vidieť už najmenej rok... alebo dva. Sprchovanie a celkovo hygiena bola dosť komplikovaná vec. Človek vydrží prvý deň v pohode, druhý deň si už dávate vtipné narážky a potichu si pootvoríte okno a tretí deň sa nenápadne priblížite do autocampu, vyšlete výskumný tím, ktorý prelezie plot, nájde sprchy a potom chodíte v skupinke po dvoch a čakáte, kedy si vás niekto všimne a vyhodí, čo sa nám našťastie nestalo. Sprcha na 5 minút stála 10 nórskych korún, cca 1 euro. Taktiež chcem upozorniť, že pred vstupom do nejakej riečky, čo vteká do mora, si dobre prečítajte informačnú tabuľku a neurobte tú istú chybu ako my. V domčekoch okolo nemajú kanalizáciu a ďalej si to už určite každý domyslí. Ehm...
Všade, ale ozaj všade plaťte parkovné. Aj keď budete mať pocit, že okolo vás nie je 100 kilometrov ani živá duša, verte mi, že je... OVERENÉ!
Čo teraz ľutujete a čo by ste urobili nabudúce inak?
Jedinú vec, čo môžeme ľutovať, že sme nemohli ostať dlhšie v tejto krajine, pretože za 6 dní sme prešli len zlomok toho, čo Nórsko ponúka, avšak o to väčšia je motivácia sa sem vrátiť.
Stretlo vás aj niečo neočakávané, čo ste museli súrne riešiť priamo na mieste?
Bolo toho dosť veľa. Prvý problém nastal hned po príchode do Nórska s kreditkami. Pri požičaní áut nám nechceli akceptovať Visa Electron karty, naštastie sme to vyriešili po zatelefonovaní pár známym, ktorí nám poslali peniaze na jedinú Visa kartu, čo sme mali. Další problém prišiel o deň neskôr. Pre nás velká neznáma boli automaty na tankovanie. Bolo presne 00:30, ráno sme mali byť na parkovisku pri Kjeragu, natankovali sme za 40 €, ale výpis z účtu ukazoval -150 €. Začali sme obvolávať rôzne inštitúcie, že kde nastal vlastne problém. Každý nám odporučil, nech ostaneme na benzínke do rána a vyriešime to ráno, ale my sme nemohli ostať čakať. Až slovenská ambasáda v Nórsku nám poradila, že peniaze nám vrátia niekedy o dva týždne. A tak sa aj stalo.
Aké fascinujúce prírodné miesta na vás najviac zapôsobili?
KJERAG: Výstup na Kjerag je v celku zaujímavý. Na začiatku prídete na platené parkovisko, kde vám zoberú 150NOK (15 eur) za auto na celý deň. Výstup začne po skalách hneď nad parkoviskom, kde si pomáhate pomocou reťazí a ďakujete, že ich tam dali. Je to taký strmší kopček... dobre, je to skôr poriadny strmák. Keď sa už dostanete na vrchol, zistíte, že musíte ísť dole do ďalšieho údolia a čaká vás ďalší výstup opäť smerom hore, no tentokrát sa reťaze nachádzajú len na dvoch miestach. Prečo by to turistom trošku nesťažili, veď idú do hôr. Ďalej sa nachádza už len príjemná rovinka po skalách na vrchu hory, za ktorú budete ďakovať aj japonským turistom, ktorí idú oproti. Mimochodom, všetko krásne značené červeným T-čkom (každých 5 metrov). Cesta tam trvala cca 3 a pol hodiny. Pofotíte sa postavení na skale, ktorá je nad 984 metrovou priepasťou, oddýchnete si, dáte si obľúbenú paštétu a ide sa na to. Cesta späť nebude dole kopčekom, no čaká vás opäť výstup cez dva kopce.
TROLLTUNGA: Ako som zistil, ak niekoho nemáš rád, odporuč mu Trolltungu. Sme oblečení, ako pri prechode cez polárny kruh, čo v krátkosti oľutujeme a po asi štyroch minútach chôdze ešte len od auta k tabuľke chodníka sa vyzliekame. Ak sa bojíte, že nebudete mať dostatok vody, naberiete si ju kdekoľvek po ceste. V polovičke kamenistých schodov cez les, sme skoro prišli o jedného účastníka a trošku nám odpadol, no doplnili sa tekutiny a po polhodinke pokračujeme ďalej. Pred sebou vidíte posledné schody, chvíľka na ktorú každý čaká... Avšak do reality vás vráti tabuľka, ktorá vám pogratuluje k prejdenému kilometru a oznámi, že takých kilometrov bude ešte desať.
Tabuľky sa však míňajú veľmi pomaličky a do cieľa vám ostávajú posledné 3 kilometre. Čoraz častejšie vidíte ľudí, ktorí bez slova sedia na okraji chodníka a nesmelo lapajú po dychu. Hodina prešla a dostávame sa tam. Mávame, fotíme a dav ľudí nás pohľadom odtiaľ ženie preč. Veď predsa aj oni stoja už dlho v rade a chcú tam ísť!
Balíme si veci a rozhodneme sa odísť. Čaká nás cesta späť, na ktorej príde prekvapenie a posledné 2 kilometre poriadna búrka. Šmýkame sa dole, chceme to mať za sebou. Schádzame posledné schody, skupinka ľudí dole nám tlieska a nevieme prečo. Asi, že sme to vôbec prežili. Prichádzame konečne k autu, hádžem veci na zem a trošku sa rozhliadnem okolo. Do oka mi padne lístoček za stieračom. Bola to pokuta za nezaplatené parkovné... A mimochodom, spomenul som, že od asi tretieho kilometra fúkal silný vietor a teplota bola 6 stupňov Celzia?
Išli by ste na rovnaký výlet znovu?
Myslím, že môžem povedať za všetkých, áno. Krátko po výlete sme boli radi za teplú stravu a posteľ, ale s odstupom času sme prišli na to, že aj keď to bolo náročné po všetkých stránkach, je to nezabudnutelný zážitok.
Plánujete už teraz nejaký ďalší výlet do inej krajiny?
Samozrejme, tento trip bol pre nás obrovskou skúsenosťou a motiváciou. Ak sa všetko podarí budúci rok, dúfam že s rovnakou partiou navštívime azijskú krajinu, o ktorej určite tiež prinesieme niečo nové.
Čo odporúčate nerozhodným Slovákom, ktorí by aj cestovali, ale majú strach?
Každému určite odporúčame zažiť niečo podobné. V dnešnej dobe sú skvelé možnosti na cestovanie. S malým budgetom a priemernou angličtinou získate kopu nových zážitkov. Všetkým držíme palce.
