Podľa najnovšej štúdie prežije svoje 125. narodeniny len málokto.
Už od dávnych dôb boli ľudia fascinovaní otázkou, čo je zmyslom života a ako si ho predĺžiť. Až v niekoľkých posledných storočiach sa však podaril posun, ktorý môžeme označiť dokonca za pokrok v tejto oblasti - začali sa dosahovať rekordné veky a ľuďom napadla myšlienka večného života. V dnešnej dobe sa ho snažíme vďaka medicíne a boji proti chorobám čo najviac predĺžiť, podľa autorov práce Dôkaz obmedzenia dĺžky ľudského života (Evidence for a limit to human lifespan) publikovanej v periodiku Nature však ide o nemožné.
Aj keď sa v posledných rokoch čoraz častejšie vyskytujú prekvapujúce informácie o nových najdlhšie žijúcich ľuďoch (nedávno napríklad Indonézan, ktorého pravosť dokladov svedčiacich o jeho veku je aktuálne prešetrovaná), vedci Xiao Dong, Brandon Milholland a Jan Vijg brali do úvahy len tých, o ktorých nie sú absolútne žiadne pochybnosti. Človekom s najdlhšou stopercentne potvrdenou životnosťou bola Jeanne Calment (1875 - 1997), ktorá sa dožila 122 rokov a 164 dní.
Rodný list Jeanne Calment.
Prvotná otázka vedcov bola, či je alebo nie je maximálna dĺžka života flexibilná tak, ako u iných organizmov, alebo je skrátka obmedzená biologickými faktormi. Odpoveď hľadali predovšetkým prostredníctvom štatistík, konkrétne išlo o demografické údaje zo 41 rôznych krajín sveta. Výsledky zo začiatku len potvrdzujú prudké predĺženie životnosti ľudí v posledných storočiach, dokonca aj v 20. storočí sa dĺžka života stále zvyšovala. Až okolo roku 1980 prichádza zaujímavý zvrat, odkedy sa dovtedy najvyššia hodnota jednoducho neposúva ďalej. Skupina vedcov začala hľadať dôvod, a tak prehľadala zdravotné záznamy ľudí, ktorí umreli vo veku nad 110 rokov po roku 1980. Dôvod ich úmrtia ostáva nejasný - množstvo z nich bolo totiž zdravých a malo ideálne gény na dožitie sa vyššieho veku.
Japonská Okinawa je ostrovom s jednou z najväčších mier dlhovekosti.
Podľa tejto skupiny vedcov je skrátka naša dĺžka života obmedzená našimi biologickými faktormi, iné vysvetlenie počas výskumu nedokázali nájsť. Otázkou však zostáva, či sa tie nedajú nejak prekonať alebo pozmeniť. Činnosti ako rast, rozmnožovanie či neustála pohotovosť imunitného systému naše telo oslabujú aj napriek tomu, že sa väčšina buniek stále delí ďalej. Je očakávateľné, že raz niektorá časť zlyhá a čím je človek starší, tým je to pravdepodobnejšie. Záver práce sa nesie v skeptickej atmosfére, vedci označujú šancu, že sa niekto v najbližších rokoch dožije viac ako 125 rokov za mizivú. Ani definitívne porazenie nepríjemností ako rakovina či Alzheimer teda maximálnu dĺžku života ľudí nezvýši, no rozhodne spraví konce mnohých výrazne príjemnejšími.
