10 mytologických bytostí zo slovanských kroník.
Ako kráčali národy vekmi, tvorila sa ich história i mytológia. Tá slovanská sa predávala hlavne ústne, a preto informácie o nej sú často kusé a neucelené. Avšak i napriek tomu sa informácií zachovalo dostatok, vďaka čomu môžeme aj dnes obdivovať tajomnú a bohatú slovanskú mytológiu. Slovania milovali prírodu a tak uctievali štyri elementy: vodu, oheň, nebo, zem a k tomu aj tri svety: Prav (svet bohov), Jav (materiálny svet) a Nav (svet záhrobia). Okrem všemocných bohov mali aj svojich démonov – nižšie božstvá obdarené nadprirodzenými schopnosťami, ku ktorým v prípade nebezpečenstva chodili ľudia prosiť o dobrú úrodu či ochranu. Šlo o bytosti v prírode, na poli, ale tiež v domácnosti. Rodoslávie – teda slovanská pôvodná viera, mala svoj panteón bohov s rozvetvenou hierarchiou. Démoni – tí mali napríklad na starosti iba konkrétne udalosti, javy a miesta, zatiaľ čo bohovia umiestnení najvyššie, mali najširšiu pôsobnosť. V nasledujúcich riadkoch si tak predstavíme prvú desiatku nadprirodzených bytostí nižšieho rádu spojených predovšetkým s prírodnými javmi, smrťou, osudom, silou či časom.
Baba Jaga
Baba Jaga patrí k odporným démonickým ženám požierajúcim ľudí či ich duše za cieľom získania alebo udržania nadprirodzených schopností. Zákerná bytosť žije osamotene v zvláštnom domčeku s kuracími alebo stračími nôžkami, ohradenými plotom z ľudských kostí. Ak sa chce premiestniť na určité miesto, používa začarovaný kotol či ohnivé chodilo poháňané paličkou, ktorou za sebou zároveň zametá stopy. Podľa mýtov vlastní magické artefakty ako sedemmíľové čižmy, lietajúci koberec, meč samoseč či ohnivý štít. Ako ľudožrútka miluje ľudské mäso, najmä to detské. Za zapredanie duše záhrobiu a smrti dostala do vienka schopnosť meniť ľudí na kameň a riadiť počasie podľa vlastnej vôle.
Sudičky
Nadprirodzené bytosti stojace pri osudoch ľudí. V rôznych krajinách majú odlišné predstavy o tom, ako tieto démonické bytosti vyzerajú. Niektorí ich vnímajú ako krásne víly, iní v nich vidia prívetivé starenky alebo nehmotných démonov, no jedno majú spoločné: vyslovujú a spravujú ľudské osudy. Odeté sú zvyčajne do bieleho, stoja pri kolíske novorodenca so zažatou sviecou, pričom vyrieknu osud a plamienok navždy sfúknu. Podľa povestí stoja pri kolíske tri sudičky, jedna určí dieťaťu rozumové schopnosti, ďalšia fyzické danosti a tá posledná mieru blahobytu. Tancujúc pri kolíske, držia sa za ruky a pradú v mysli niť ľudského života. O sudičkách sa tiež vraví, že môžu dieťa aj ukradnúť a vymeniť, preto treba novorodeniatko dobre strážiť. V našich končinách sa zväčša spomínajú tri, no iné krajiny hovoria aj o piatich či siedmich vševediacich starenkách.
Vodník
Vodník je všeobecne známy ako mužík so zelenými vlasmi, oblečený taktiež v zelenom v kombinácii s červenou a žltou farbou. Milovník dobrej hudby a tanca má zaujímavú démonickú schopnosť - premieňať sa na ryby, žaby, hady či kone. Už zo samotného názvu vyplýva, že žije pod vodou a hlbiny sú jeho domovom. Panuje rybám a rastlinám vo vode, pričom si za dopravný prostriedok už v dávnych časoch vybral sumca. Vodníci sú šťastní, ak je ich rybník plný, no akonáhle ryby vymiznú, miznú aj oni. Je to démon s veľkou mocou, no len kým je vo vode. Na suchu svoju moc takmer stráca. Vodník, ktorý je vo svojom rybníku spokojný, je vždy nápomocný, ak treba doviesť plavcov počas búrky na breh, no ak je nahnevaný, šibe čarovným prútikom tak rýchlo až prevracia loďky, zhadzuje rybárov do vody či pomaly sťahuje neprajných ľudí do hlbín svojho domova. Ich duše následne skryje do hrnčeka, odkiaľ niet návratu. Zaujímavosťou tiež je, že sa vodníci môžu ženiť, berú si vodné víly čoho znakom sú rozvodnené rieky.
Rusalka
Rusalky sú démoni respektíve bytosti vodného živlu, ktoré dnes už poznáme hlavne vďaka ľudovým rozprávkam. Podobajú sa nymfám a sú to vlastne zakliate duše dievčat, ktoré zomreli nešťastným spôsobom a to samovraždou, udusením, utopením, alebo umreli pred svadbou. Všade sú vyobrazované ako nádherné mýtické bytosti so štíhlou postavou a dlhými vejúcimi vlasmi. Tieto bytosti väčšinou žili pod hladinou, v čase jari a začiatkom leta však vychádzali na povrch a zvádzali pocestných okúzľujúcim spevom. Ak dotyčný neodolal, rusalka ho stiahla do bezodných hlbín, iné dokonca svoje obete ušteklili či utancovali k smrti. Vraví sa o nich, že sú ako deti, hravé, prchké a úprimné, keď sa nudia prelamujú hrádze, zaplavujú polia či zamotávajú rybárom siete. Legendy tiež prezrádzajú, že počas letných nocí priehľadné telá rusaliek osvetlené mesačným svitom tancujú na lúkach kruhové tance, na znak privítania tohto hojného ročného obdobia.
Poludnica
Poludnice patria k démonickým bytostiam s ľudskou povahou. V časoch našich predkov boli poludnie a polnoc hodinami pokoja a odpočinku. Preto ak sa niekto zabudol na poli alebo statku, poludnica ho odtiaľ vyhnala. Mýtická bytosť rovnako straší deti, ktoré nechcú ísť na poludnie spať alebo odmietajú jesť. Vraví sa ,že ak neposlúchnu, zjaví sa v podobe vzdušného prúdu a unesie ich, častokrát býva k ľudom zlá a škodoradostná. Ak k nej niekto zablúdi a neodpovie na jej nelogické otázky správe, príde o hlavu. Slovania ju zobrazovali ako bosú ženu zahalenú do dlhého šatu či rozstrapkanej sukne. Poludnice sú niekedy vyobrazované ako démonickí duchovia času strážiaci posvätnosť určitého medzníka v rytme času teda posvätnosť poludňajšej hodiny, kedy slnko vystupuje na svoj nebeský vrchol a začína sa skláňať k obzoru. Jej opakom je Polnočnica, ak sa však táto objaví, znamená to, že v rodine niekto zomrie.
Svetlonos
Démon Svetlonos patrí k bytostiam s podobou bludného mihotavého svetielka. Objavuje sa najmä v nočných hodinách a to pri močariskách, v tmavých húštinách a blízko vody. Hovorí sa, že rád zvádza človeka z jeho cesty, vábi do močiarov či po cintorínoch. Ak napríklad nemal niekto čisté svedomie, tiež sa dostal do područia jeho moci. Svetlonos láka zvyčajne svetielkom, plačom, dokonca aj volaním po mene. Démon je vraj duša nepokrsteného dieťaťa alebo i človeka, ktorý zomrel neprirodzenou smrťou. Ak ho nechcete privolať, nehvízdajte. Môže sa stať, že tomu, kto zablúdi, pomôžu alebo tiež raz za čas naznačia, kde je ukrytý nejaký poklad. Lepšie však je si ich nevšímať a ísť svojou cestou - čo najrýchlejšie to ide. Ak by ste aj zblúdili, existuje pár spôsobov umožňujúcich uniknutie od Svetlonosa a jeho moci. Vraj stačí pozrieť na mesiac či spomenúť si na niekoho, s kým ste jedli veľkonočné vajíčka.
Striga
Strigy sú rovnako ako ruské Baby Jagy polodémonické ženy s nadprirodzenými vlastnosťami a hlavne túžbou škodiť všetkým okolo. Striga sa ukazuje v podobe človeka a vraj využíva schopnosti prepožičané od samotného diabla. Škodí ľuďom, majetku i zdraviu. Strigy sú zvyčajne staré škaredé ženy schopné privolať búrky, meniť počasie, ničiť úrodu, vyvolávať duchov či veštiť budúcnosť. Ak uvidíte mačku, ropuchu či sovu, vedzte, že i to môže byť niektorá zo stríg, dokážu totiž meniť podobu, aby ich nik nespozoroval. Ak sa chce človek stríg chrániť, mal by mať poruke magické rastliny, ochranné znaky, cesnak, ostré železné predmety či hlučné hudobné nástroje. Za temných nocí často lietajú po nebi a možno majú práve namierené na sabat čarodejníc. Stačilo, aby sa namazali čarodejnou masťou a získali schopnosť lietať. I keď je táto mytologická postava pravdepodobne odvodená od starých pohanských postáv, mnoho svojich schopností a vlastnosti "získala" až príchodom kresťanstva a jeho výkladu zla.
Víly
Mladé ženy, démonické bytosti krásne ako sama matka príroda, s priesvitnými telami odetými v bielych šatách a vlasmi rozpustenými a siahajúcimi až po kolená. Do skupiny víl sa radia horské, vodné a oblačné víly. Ako dcéry rosy dokážu veštiť, liečiť rôzne choroby či sa premieňať na zvieratá (labute, kone, sokoly, vlkov). K ľuďom bývajú milé, no dokážu sa aj pomstiť za utŕžené urážky, alebo keď ich niekto vyruší pri tancovačke. Pomstia sa tak, že daného človeka očarujú bláznovstvom. Sídlili najmä v lesných húštinách pri potokoch a jazerách. Tak ako máme dobré víly, sú aj ich náprotivky – zlé čierne vodné víly, tie ľudí strašia a topia. Na Juraja, za mesačných nocí, ale aj cez poludnie bolo počuť ich spev a smiech. Rastlinou, ktorá im bola zasvätená je dodnes cenená materina dúška.
Piadimužíci
Týmto démonom hovoríme aj ľudkovia, Krasnoludci, Trpaslíci, Permoníci a podobne. Traduje sa o nich, že zem obývali dávno pred ľuďmi. Mali veľkú hlavu, menšie telo a všetci ich poznali najmä podľa červených čiapok, ktoré im v prípade nebezpečenstva umožňovali byť neviditeľnými. Voči ľuďom bývali priateľskí, dobrí kmotrovia odvďačujúci sa smetím, čo sa na blyštivé zlato mení. Hory a lesy nazývajú svojím domovom, ale majú radi i podzemie. Piadimužíci sú výborní v poľnohospodárstve, sú skvelí kováči, stavitelia a šikovní vo väčšine remesiel. Radi sa zabávajú, tancujú a tiež hrajú na hudobných nástrojoch. Ak je na nich človek milý, je možné, že piadimužík prezradí, kde je ukryté nejaké zlato alebo iné podzemné bohatstvo. Ak narazia na zlého človeka, môžu ho zaviesť do podzemných chodieb a priepastí, odkiaľ niet návratu. V našich končinách je známy najmä piadimužík Laktibrada, hôrny zlý škriatok.
Domovik
A na záver jeden démon, patriaci k domácim duchom, ochrancom. Domovik je drobný starček s bielymi fúzmi, červenou košeľou s modrým pásom, čo sa často ukazuje v podobe psa, mačky, hada, potkana a pod. Rád sedáva blízko ohniska a je naozaj starostlivý. Dáva pozor na ľudské obydlia, chráni novorodeniatka a ak chce mať obyvateľstvo domu jeho absolútnu ochranu, musí mu pri stavbe domu obetovať jahniatko či čierneho kohúta – samozrejme, zakopať do základov. Občas sa Domovik i rozhnevá, ale dá sa milými rečami uchlácholiť. Ak sa s ním nechcete dostať do konfliktu, vydaté ženy vo vašej domácnosti by mali pred cudzími chodievať so šatkou. Každý démon má podľa povestí svoju charakteristickú farbu a táto farba je zároveň šťastnou farbou celého domu.
