Opadajúca omietka, hnijúce dvere, pleseň a potkany. Takto dopadla jedna z najdrahších stavieb svojej doby.
Väzenie Eastern State bolo jedno z najdrahších a najmodernejších svojej doby. Postavené bolo v roku 1829 vo Filadelfii v Pensylvánii za neuveriteľných 770 000 dolárov. Stavba neogotického štýlu pripomína skôr stredoveký hrad ako väzenské zariadenie. Zaujímavé je, že práve podľa tejto väzenskej architektúry je postavených približne 300 väzníc po celom svete. Napríklad aj nápravné zariadenie v Plzni je vybudované podľa vzoru Eastern State. Už po krátkom fungovaní sa stala stelesnením hrôzy. A spočiatku nešlo o duchov a podobné paranormálne javy. Za zlou povesťou stál samotný režim vo väznici. Ten bol nevídane krutý a nehumánny. Zariadenie fungovalo na novodobom systéme samoväzby, trestanci tak žili v úplnej izolácii a tichu, aby si spytovali svedomie a obrátili sa k bohu. Niekoľkoročný trest v týchto miestach bol teda doslova surovým týraním.
Jedenkrát za deň mali dovolené vyjsť z cely na hodinu von, no i tomto prípade museli mať na hlave kuklu, aby sa medzi sebou vôbec nepoznali a nevznikali tak sociálne väzby. Spočiatku sa plánovalo s 250 väzňami, no plány sa akosi zmenili a bežne ich tu bolo aj 5-krát viac. Medzi rokmi 1929 a 1930 si tu trest odpykával aj svetoznámy Al Capone. Ten mal však iné privilégia ako ostatní a jeho cela vyzerala skôr ako izba v luxusnom hoteli. Veď posúďte sami nižšie.
Zakázané mali hovoriť nielen so spoluväzňami, ale aj s dozorcami a rodinou. Za porušenie mlčanlivosti si vyslúžili extrémne tresty. Vešanie na noc do mrazu po tom, čo ich dozorcovia poriadne vyoblievali ľadovou vodou alebo pripevnenie špeciálneho zariadenie na jazyk, ktoré bolo zároveň pripojené k putám. Takže čo i len malý pohyb mohol spôsobiť natrhnutie, na ktoré mnohokrát väzni zomreli. Za najhorší trest sa považuje „šialená stolička“, ktorú prežil len málokto. Trestanci boli k stoličke tak pevne pripútaní, až sa im doslova zastavil krvný obeh. Či práve toto bola tá najlepšia metóda, môžete posúdiť sami. Nemožno sa čudovať, že množstvo väznou sadistické praktiky neprežilo, a tí čo náhodou áno, veľakrát zošaleli. Spôsob, ako si odsúdení odpykávali trest sa zmenil až s príchodom reformy právneho systému v roku 1913. Okrem obyčajných ciel sa tu nachádzali aj cely smrti, knižnica, kaplnka, holičstvo, nemocnica, pekáreň, práčovňa a samozrejme, výbehy pre odsúdených.
Podľa väzňov aj dozorcov pribúdalo vo väzení nevysvetliteľných javov, ktoré ich odtiaľ napokon vyhnali. Uvádzali divné zvuky či desivý smiech. Ďalší videli tiene na stenách. Napokon sa väzenie v roku 1971 uzatvorilo a dnes je vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku, ktoré je verejnosti prístupné ako múzeum. Pri vstupe však musí každý návštevník podpísať vyhlásenie, že pohyb po schátraných priestoroch berie na vlastnú zodpovednosť. Dôvod takéhoto opatrenia sa každému naskytne pri pohľade na rozpadávajúce sa chodby a vlhké chátrajúce cely. Miesto je rajom parapsychológov, ktorí hľadajú dôkazy paranormálnych javov. Každoročne sa tu vykoná veľký počet výskumov a zakaždým sa objavia nové a nové dôkazy o nadprirodzenej činnosti. Povráva sa, že keď sa tu budete prechádzať sami, môžete počuť plač, šepot aj smiech. Preto zamestnanci, ktorí majú na starosti správu budovy v nej nezostávajú nikdy príliš dlho.
Nakoniec môžeme byť radi, že v dnešnej dobe nič takéto vo svete nefunguje. Alebo žeby áno?
