10 najobávanejších pirátov všetkých čias.
Piráti, niektorými obdivovaní, inými naopak zatracovaní, majú svoj kus histórie - vtesnali sa medzi tých, čo niečo pozitívne ukázali a tých, ktorí sa preslávili krutosťou. Dnes už o nich máme príliš skreslené predstavy, čo je aj zásluhou nereálne vyzobrazených filmových scén či vtipne podčiarknutých PC hier. No história ponúka aj fakty a tie neoklameme. Piráti patrili vo všeobecnosti ku krutým ľuďom, zväčša nepoznali zľutovanie, aj keď sa určite medzi nimi nachádzali aj výnimky. Dobývali, plienili a drancovali, zhromažďovali svoje bohatstvo, no žili v špine na palubách lodí, prenasledovaní a súdení na okraji spoločnosti. Pozrime sa na desať významných mien z pirátskych radov, ktoré svojimi krutými činmi rozbúrili vody morí a oceánov.
...po vlnách sa kĺžu už iba zvyšky stroskotaných lodí, v moriach plávajú už len mená tých, ktorí kedysi poškvrnili vody nepriateľskou krvou....
William „Kapitán“ Kidd
Vplyvný škótsky lodný kapitán, ktorého meno poznáme hlavne vďaka jeho krátkej, no o to úspešnejšej „kariére piráta“. Podľa počiatočnej dohody s anglickou vládou mal bohatý obchodník loviť pirátov za dohodnutú čiastku, no novo zakúpená loď z neho urobila dlžníka, v potápaní pirátskych korábov sa mu nedarilo a posádka začínala byť značne nespokojná. Rozhodol sa preto že orabuje arménskych kupcov s bohatým nákladom látok, zlata a striebra. Keď sa však vrátil z tejto bláznivej plavby, čakalo ho nepríjemné vytriezvenie. V Anglicku bol vyhlásený za piráta, následne uväznený vo väznici New Gate, odsúdený a roku 1701 popravený, obesiť sa ho však podarilo až na druhý pokus, nakoľko sa lano prvýkrát pretrhlo. Následne jeho telo rozštvrtili a ako varovanie pre ostatných odvážlivcov roztrúsili okolo brehu Temže. William „Kapitán“ Kid, údajne muž neľútostnej a výbušnej povahy, je príkladom toho, že ruka zákona nemusí byť prikrátka.
Edward Teach
Známy aj ako Čierna brada - notoricky známy anglický pirát pôsobil v západnej Indii na začiatku 18. storočia. Svoju prezývku nezískal len vďaka svojmu ikonickému plnofúzu, ale aj kvôli nadmernej krutosti a brutalite, mnohí v dobových spisoch spomínajú na Edwardovu „čiernu dušu“ a „temné pirátske srdce“, ktoré vraj nemalo zľutovania nad žiadnou živou bytosťou. Iní naopak tvrdia, že počas zlatej éry pirátstva patril medzi malú skupinku elegantných a zdvorilých lúpežníkov. Za čias najväčšej slávy velil 150 pirátom a 3 fregatám, medzi ktorými sa nachádzal aj najväčší postrach obchodných lodí, Pomsta kráľovnej Anny. Aj vďaka nej sa muž nadmerne vysokej postavy a paranoickej osobnosti (Neustále u seba nosil 6 pištolí, 4 dýky a 2 šable, tie vraj neodkladal ani pri pohlavnom styku) stal najobávanejším pirátom všetkých čias. Známy je aj svojou veľkou palebnou silou, ktorou zablokoval spoločne s družinou prístav Charleston v Južnej Karolíne. Často sa pri svojom rabovaní prezieravo zameral na cenné lieky a luxusné potraviny ako na drahé kovy a hodváb. Roku 1718 loďstvo jeho veličenstva prekvapilo Čiernofúza v Ocacokskej zátoke, kde pri krátkej, ale o to intenzívnejšej bitke zahynul. Pred tým, ako padol k zemi mŕtvy, dostal päť guliek a viac ako dvadsať sečných a bodných rán. Následne poručík kráľovského námorníctva Robert Maynard rozkázal pirátovi odťať hlavu a napichnúť ju na sťažeň jeho milovanej fregaty. Takto sa skončil život Černofúza, počas svojho aktívneho pirátskeho života zajal viac ako 40 lodí a spôsobil utrpenie stovkám ľudí. I keď jeho nezákonná kariéra trvala len pár rokov, strach naháňajúci odkaz pretrval do dnešných dní.
Henry Morgan
Admirál Sir Henry Morgan pôsobil najmä ako korzár v Karibskej oblasti, kde na príkaz koruny úspešne plienil španielske sídla a prístavy. Pirátom sa stal ešte ako 19-ročný, nikto však s istotou nevie povedať, za akých okolností. Existujú dva predpoklady, prvým z nich je, že ho uniesli a donútili k lúpežníckemu remeslu, druhá verzia tvrdí, že sa zaslepený vidinou slávy prihlásil dobrovoľne. Každopádne, je o ňom známe, že mal dobré vodcovské schopnosti, konal celkom prezieravo, no mnohokrát kruto. V boji proti Španielom napríklad využíval svoje zapálené člny ako „baranidlá“ na prerážanie lodných trupov. Pri obsadení Maracaiby zas miestnych boháčov bezdôvodne umučil aj napriek ukoristeniu ich pokladov. No asi najznámejším činom v jeho bohatej kariére je vypálenie dobre stráženej Panamy, odkiaľ si odniesol bohatstvo nevyčísliteľných rozmerov. O to viac je zarážajúci fakt, že po vydaní Jamajského anti-pirátskeho zákona pomáhal pri stíhaní morských lupičov a následných popravách. Dejiny mu nepopierateľne prisúdili prívlastok - jedného z najvplyvnejších pirátov, nakoľko získal šľachtický titul a neskôr sa stal dokonca guvernérom Jamajky. Aj keď mal rušný pirátsky život, paradoxne zomrel prirodzenou smrťou v roku 1688 na následky častého opíjania sa, čo mu naštrbilo zdravie a zároveň nakoniec vzalo život. Je po ňom pomenovaný v súčasnosti veľmi obľúbený alkohol Captain Morgan.
Francis Drake
Viceadmirál Sir Francis Drake v začiatkoch alžbetínskej éry pôsobil ako rešpektovaný kapitán a významný moreplavec, ktorý ako druhý v poradí oboplával v rokoch 1577 až 1580 zemeguľu. Neskôr počas anglo-španielskej vojny pod záštitou samotnej kráľovnej útočil na katolíckych Španielov, ich kolónie a neopevnené prístavy. Mal za sebou úspešné útoky na San Juan a veľký prístav Puerto Rico, za cenu veľkých strát získal aj Santo Domingo, odkiaľ následne podnikal ďalšie korzárske výpravy. Tento dlhotrvajúci spor medzi Anglickom a Španielskom sa vyostril až do bitky pri Gravelines, v ktorej zvíťazili ostrovania aj vďaka kapitánovej stratégii výbušných lodí. Sir Francis Drake - anglický korzár, veľký moreplavec, admirál, politik a konštruktér alžbetínskeho obdobia nakoniec ešte pasovaný za rytiera a veľký boháč zomrel v skorých ranných hodinách v roku 1596 (pravdepodobne) na dyzentériu - chorobu špinavých rúk. Tichá smrť si síce vzala jeho život, no v histórii vyryl svoj nezmazateľný odkaz.
Bartholomew Roberts
Bartholomew Roberts (Čierny Bart) sa vďaka svojim bystrým navigátorským schopnostiam zaradil k waleským pirátom už ako 13-ročný. Za svojho života dočasne ovládol, olúpil alebo zničil vyše 470 lodí. Najznámejší príbeh jeho života pojednáva o „hrdinskom čine“, kedy so zle vyzbrojenou a vyhladovanou posádkou zaútočil na dvojnásobnú presilu holandskej lode, premohol ju a preživších zavesil na priečelí lode. Keď napadol otrokársku loď, 80 pripútaných Afričanov nechal spáliť zaživa. Takýto neľútostný býval kapitán Roberts - pirát 17. storočia, ktorého sprevádzala jeho povesť až po pobrežie Južnej Ameriky. Zomrel tam, kde to mal najradšej - na rozbúrenom mori, prenasledovaný pre kruté činy. Pri jednej z mnohých bitiek mu kartáčová strela z lodného kanóna prevŕtala krk a takmer odtrhla hlavu.
Anne Bonny
Do pirátskej histórie sa svojou krutosťou a vynaliezavosťou zapísalo aj nežnejšie pohlavie, presnejšie Írka Anne Bonny. V mladosti mávala problém s trpezlivosťou, ľahkým rozptýlením a záchvatmi zúrivosti, čo ju v konečnom dôsledku prinútilo utiecť z domu a vydať sa za piráta Johna Rackama. K posádke sa neskôr pridala aj ďalšia žena, obávaná Marry Read, ktorá spoločne s vyššie uvedenými tvorila najkrutejšiu trojicu v rámci Zlatej éry pirátstva. Nie je však presne známe, aké vzťahy medzi nimi panovali, no keď neskôr došlo k zatknutiu, obe ženy boli tehotné a tak súdom oslobodené od smrti, samotný John bez milosti skončil na popravisku. Johnovu krvilačnú povesť ale obe svojou pirátskou aktivitou zreteľne zvýšili a upevnili, neštítili sa mučenia, krádeží čí vrážd bezbranných. Mary zomrela na horúčku vo väzení, neexistuje však dôkaz, čo sa stalo s Anne. Je pravdepodobné, že ju mohol z väzenia vykúpiť jej bohatý otec, no tiež mohla stráviť zvyšok života v žalári v Charles Town.
Ching Shih
Svojou jedinečnosťou a zaujímavým životným príbehom sa môže pýšiť aj pirátka Ching Shih. I keď sa jej skutočné meno nezachovalo, (Ching Shih znamená v čínštine „vdova po Chengovi“) vieme, že manžel tejto ženy bol známym kapitánom pirátskej flotily Červená vlajka, pôsobiacej v Juhočínskom mori. Ching Shih, najprv luxusná Gejša si tohto muža nedobrovoľne vzala, pričom sa tak stala jednou z členiek zločineckej bandy. Z predošlej „skúsenosti“ si priniesla konexie a tajné informácie o rôznych vplyvných ľuďoch, vďaka čomu postupne šplhala po spoločenskom rebríčku. Neskôr do jej plánov zasiahla smrť manžela, no prezieravá Ching Shih neotáľala, vzala si nekompetentného dôstojníka flotily a prevzala celkové vedenie Červenej vlajky. Neobmedzene vládla čínskym vodám, získala bohatstvo, uznanie a pri ukončení svojho pôsobenia dokonca šľachtický titul. V pokoji sa dožila 69 rokov.
Henry Every (John Avery)
Anglický pirát známy ako „Dlhý Ben“ alebo „Kráľ pirátov“ z konca 17. storočia začínal s postom korzára v kráľovskom námorníctve. V službách Španielska pomohol zosnovať vzburu, vďaka čomu ho posádka zvolila za kapitána na pirátskej lodi Fancy. Novopečený pirát na cestách okolo Afriky podnikal svoje kruté nájazdy. Pomocou malej, ale dobre vyzbrojenej flotily okrádal čínske a indické obchodné lode, preživších brutálne mučil, ženy, nehľadiac na vek, bez milosti znásilňoval. Pri rabovaní lode Gang-i-Sawai, ktorá niesla poklad z Indie na Blízky východ, piráti „zabavili“ cez 600 000 libier zlata, striebra a drahokamov. Podľa odborníkov podnikal najvýnosnejšie pirátske nájazdy v histórii, vynikal majstrovstvom v taktike boja a tiež mal výbornú schopnosť ľahko manévrovať svoju loď cez nástrahy mora. Napriek úspechom sa neskôr rozhodol flotilu rozpustiť a odplával do Karibiku. Aj keď na jeho hlavu bolo vypísaných 500 libier zlata, nepodarilo sa ho nikomu chytiť, vždy akosi ušiel alebo sa stratil v neznáme. Henry Every – dnes známy pod pseudonymom postrach Červeného mora zomrel okolo roku 1694.
William Dampier
Angličan William Dampier najprv pôsobil ako moreplavec, no do dejín sa zapísal aj v rámci korzárstva a úspešného prepadávania obchodných lodí. Okrem toho, je prvý Angličan, ktorý oboplával svet až trikrát. Čo je ale zaujímavé, tento pirát mal záľubu v skúmaní prírody, čomu obetoval vlastne takmer celý svoj život. Rád ju pozoroval, objavoval jej zákonitosti a podľa všetkého velil slávnemu literárnemu stroskotancovi Robinsonovi Crusoeovi. Počas života skúšal viesť plantáž na Jamajke, ťažiť drevo v Mexiku, no nakoniec sa predsa vrátil k plavebným expedíciám. Lúpil a prepadával španielske lode kvôli exotickým bylinám a koreniam. Neskôr vydal svoje denníky a pustil sa spisovateľskou dráhou. Vskutku zaujímavý a všestranný pirát, ktorý bol však viac prieskumníkom ako pirátom zomrel roku 1715 zadlžený a opustený vo farnosti sv. Stephena Colemana Streeta v Londýne.
Francois L’Ollonais
L’Ollonais je jedným z mnohých pirátov podporovaných štátom, ktorí prišli do karibskej oblasti približne v roku 1650. Plavil sa po Karibskom mori, neskôr útočil na španielske lode, pobrežné osady a svoju povesť si tak naozaj bedlivo upevňoval. Tento pirát sa však preslávil najmä krutosťou pri mučení väzňov. Nepohodlné osoby rozrezával zaživa a kŕmil ich vlastnými údmi, brutálne ich bičoval reťazami či uťahoval lano okolo krku tak silno, až im začali z jamiek vyliezať oči. Zaútočil a krvavo vyplienil napríklad venezuelský prístav Maracaiba či mestá v okolí Giblartáru. Temné farby jeho krvavého životopisu však vybledli po neúspešnom útoku na prístav Puerto Cabello. Na tomto mieste s kumpánmi zablúdil a skončil v žalúdku miestnych kanibalov. Nešťastný, no pravdepodobne spravodlivý koniec pre krutého piráta.
