Jeden z najočakávanejších albumov tohto roka predajmi zabodoval. Podarilo sa mu to ale aj kvalitou?
Meno Drake je jednoznačne jedným z tých popredných, čo sa dnešnej popkultúry týka. Minulý rok zabodovala torontská megahviezda dvojicou projektov, If You're Reading This It's Too Late a What a Time to Be Alive s Futureom, pričom oba dosiahli platinový status. Fenomén Aubreyho Grahama si však už veľmi dávno svojimi predošlými albumami a mixtapami podmanil rebríčky a získal uznanie ako od fanúšikov, tak aj od konkurencie.
Akonáhle v roku 2014 oznámil, že pracuje na novej doske, bolo nad slnko jasné, že zožne úspech, rovnako ako jej predchodcovia. Keďže Drizzyho poznáme vo všetkých podobách - vieme, že vie kvalitne rapovať (5AM in Toronto), emotívne spievať o vzťahoch a ženách (Marvins Room), no takisto nahrať veľký hit (Hold On, We're Going Home) - nebolo primárnou úlohou VIEWS priniesť nejaký nevídaný prelomový sound, ale skôr zabaviť fanúšikov pomocou toho, čo majú radi, a tak ešte pevnejšie ukotviť Papiho pozíciu na vrchole ľadovca predstavujúceho svetový hip-hop, R&B a popmusic. A to všetko v sprievode prejavu úcty smerom k domovskému Torontu (The 6 - odvodené od oblastných kódov tohto kanadského mesta), ktorému vzdáva hold i na coveri.
Ako prvotný singel albumu bol označený dobre známy hit Hotline Bling. Ten je nakoniec bonusom, hoci by som mu kľudne ponechal len úlohu promo songu, ako to bolo spravené v prípade Summer Sixteen. Každopádne, spomínam to preto, lebo spoločne s ďalším singlom, One Dance, slúži ako vynikajúci dôkaz toho, že Drake má aktuálne veľmi silný čuch na rádiové hity. Lepší One Dance dokonca dokázal to, čo Hotline Bling nie - obsadil pre Drizzyho historicky po prvýkrát zlatú priečku na Billboard Hot 100. Okrem toho zároveň tento track, na ktorom hosťujú Kyla a Nigérijčan Wizkid, výrazne napovedal, že na VIEWS bude prítomný intenzívny vplyv dancehallu. Trojicu singlov uzatvára (ne)podarená rapová záležitosť Pop Style (jamajský slang pre Ballin'), kde Drake ospevuje úspechy seba samého a svojej OVO crew, ktoré dosiahol aj napriek tomu, že odišiel zo školy. Druhú sloha tejto piesne pôvodne predvádzali Jay Z a Kanye, no Aubrey ich v albumovej verzii nahradil svojimi riadkami. Bol to správny krok? Skôr nie. Áno, v balíčku singlov sme nedostali žiadnu typickú spevavú Drizzyovku, za to sme ale mohli tipovať, že VIEWS bude album dostatočne zábavný a obsahujúci songy okorenené niečím, čo sme predtým v Papiho tvorbe v takom hojnom množstve nepočuli.
Žáner dancehall je práve to niečo, čo som spomenul v predošlej vete. Kompozícia albumu VIEWS je založená na zime a lete, dvoch ročných obdobiach, ktoré sa v Toronte striedajú. Zimu predstavujú R&B ladené skladby, zatiaľ čo leto popové záležitosti a práve v tých je prítomna energia Jamajky, odkiaľ dancehall pochádza. Pýtaš sa, kam zaradiť hip-hopové záležitosti? Naschvál som si ich nechal nakoniec, keďže niektoré z nich spadajú do prvej škatuľky, zatiaľ čo iné do druhej. S takýmto prerozdelením songov na doske sa museli vysporiadať aj producenti, ktorí ale nesklamali a Drizzymu opäť dodali vynikajúce hudby.
Na ich čele stál, samozrejme, dvorný 40. Ten opäť predviedol, ako vynikajúco si so svojím najlepším kamarátom rozumie, keďže jeho beaty sú pre Drakea ušité doslova na mieru. Napríklad na Weston Road Flows vytiahol sample Mary J. Blige, cez ktorý položil svoje nevyčačkané, výrazné, no nie prehnane agresívne bicie a pomalšiu skladbu Redemption zase ozdobil preňho charakteristickým zvukom znejúcim akoby spod vodnej hladiny. Priam úžasná je aj jeho atmosferická produkcia na Fire & Desire, kde počuť popri bicích i syntetizátor. Popri Noahovi na dosku produkčne prispeli i ďalší muzikanti. Z tých najpodstatnejších to boli hlavne nineteen85, aplikujúci dancehall na viaceré tracky (One Dance, Too Good), Maneesh, komponujúci umelecky znejúce hudby pre intro aj outro (Keep the Family Close, resp. Views) či Kanye West, vyšperkujúci U With Me? na dokonalosť. Zoznam potom dopĺňajú Boi-1da, Sevn Thomas, Jordan Ullman, Southside, Metro Boomin a mnohí iní.
Široké uplatnenie si na VIEWS našli i všeobecne dobre použité samples, ktoré sa objavujú hojne vo viac než polovici z 20 piesní. Okrem už spomenutých môžeme ešte vybrať napríklad DMX-a (U With Me?), Popcaana (Too Good) alebo Beenie Mana (Controlla). Keď už sme pri čísle 20, nedá mi nepovedať, že je to možno až trochu príliš. Netvrdím, že nejaký track na doske je vyslovene zlý, ale občas sa poslucháč dostane do nevýrazných, nudných a, nazvime to, hluchých momentov. Na tom by sa dalo určite ešte trochu popracovať, možno niektoré skladby vynechať, skrátiť alebo spojiť. Menej by bolo v tomto prípade o zlomok viac.
Na moment sa ešte zdržím pri samotnom sounde VIEWS, pretože určite nie som jediný, kto má pocit, že projekt miestami pripomína zliatinu Drakeových predošlých albumov. Take Care vibe priam srší z Faithful a U With Me?, Nothing Was the Same počuť na Fire & Desire, Redemption jemne načrtáva feeling So Far Gone a Grammys akoby z oka vypadlo trackom z WATTBA. Nie, to, že to takto je, rozhodne nie je zlé, práve naopak. Prehrabávame sa vďaka tomu rôznymi hudobnými a pocitovými rovinami, ale je škoda, že to Champagne Papi trochu viac nevyladil, ako som napísal o odstavec vyššie. Mohlo to totiž byť údernejšie, interesantnejšie a tým pádom lepšie.
Nielen producenti, ale aj hostia si odviedli svoju prácu chvályhodne a chopili sa šance, ktorá sa im dostala. Najmä tým z radov October's Very Own treba uznať kvality. PartyNextDoor perfektne kryje Drakeovi chrbát na skladbe With You o dievčatách, ktoré ich opúšťajú, stále viac-menej nové duo dvsn poskytlo krásne outro na Faithful, o príspevku Wizkida a Kyle na One Dance sa rozpisovať netreba, čo platí aj pre vždy fungujúcu chémiu medzi Drizzym a RiRi, a tak nám na záver ostal len Future, pri ktorom musím uznať, že si na Grammys ukradol väčšiu časť než Aubrey. Neboj sa, na dlhší sample Pimp C-ho, ktorý sa označuje i ako featuring, som nezabudol. Jeho umiestnenie na Faithful avšak nebolo najlepším krokom, keďže tam tematicky i zvukovo vytŕča. Drizzy mohol z takéhoto drahokamu vyťažiť oveľa oveľa viac.
Klasika. Toto slovo sa pred vydaním VIEWS skloňovalo vo veľkom. Niektorí fanúšikovia tvrdili, že Drake proste musí nahrať dosku, ktorá bude klasickou, pretože iba tak si môže skutočne ukotviť svoju pozíciu. Tu ale nastáva otázka - ako definovať klasiku? Podľa mňa sa ľahšie definuje sluchom než slovami, no kvôli v hip-hope konštantne sa vyvíjajúcemu zvuku nemôžeme klasiku definovať pomocou aktuálne dominantných trendov. Klasikou je pravdepodobne projekt, ktorého kvality budú relevantné a dominantné nad ostatnými nahrávkami aj o 10, 15, 20 rokov. Dá sa takto teda označiť VIEWS? Skôr nie, no môžeme kľudne povedať, že je klasickým Drizzyho albumom, i keď stále nie lepším než Take Care.
Tradičným, alebo ak chcete klasickým Drizzyho albumom je aj vďaka tomu, ako sa 6 God postavil k jednotlivým piesňam a témam na VIEWS. Na hip-hopových skladbách ukazuje, že sa nestratí ani medzi agresívnejšími rapermi. V tomto smere vynikajú hlavne Hype, Views a 5AM in Toronto pripomínajúce Weston Road Flows (jeden z najlepších songov na albume). Champagne Papi nesklamal ani na hybridných trackoch, ktoré dokáže tak dobre podať len on a tými sú vydarené U With Me?, Redemption a Child's Play. Z R&B nahrávok nadmieru vyšli najmä Feel No Ways, With You, Too Good, Fire & Desire a Summer's Over Interlude v podaní polovice dua Majid Jordan. Bohužiaľ, na trackliste sa objavujú i piesne, ktoré zo seba nedostali maximum, pre lepšiu predstavu uvediem potenciál Faithful a vynechaný feat The Throne na Pop Style.
Témy albumu sa točia okolo niekoľkých markantných bodov. Začnime Torontom, Drizzyho domovinou, ktorá dostala vlastný song v podobe 9 (6 prevrátene, pôvod som vysvetlil na začiatku článku). Ďalej sú to, samozrejme, komplikované vzťahy so ženami, o ktorých rapuje a spieva na mnohých skladbách (U With Me?, Controlla, Too Good, Fire & Desire). Neobchádza ani nadobudnuté úspechy (Hype, Pop Style), svoje detstvo (Weston Road Flows), kritikov na čele s Meek Millom, ktorým adresuje niekoľko barov na Pop Style či Hype, a takisto OVO crew či priateľov, ktorých už nemá (Keep the Family Close - možno má na mysli Nicki Minaj, ktovie). Status populárnej osoby tiež zohráva skrz dosku svoje, Drizzy totiž hovorí i o tom, ako ostatní predávajú jeho tajomstvá či nevydané veci. Keďže Aubrey nepatrí medzi umelcov s najdokonalejšou lyrikou, pri 20 skladbách na projekte sa občas stane, že máš pocit, že už druhý alebo tretíkrát pojednáva o tom istom, akurát do inej hudby. Hoci s textami pomáhalo viacero songwriterov, veľký vplyv to na ne nemalo. Vo väčšine momentov sa to preto snaží vynahrádzať energiou a emóciami, jeho hlavnými plusmi, no už vyššie som spomenul príklady, kedy to nedopadlo ani zďaleka dobre. Jednou perličkou, ktorú takisto stojí za to spomenúť, je jamajský vplyv v textoch, kedy Papi používa prízvuk či slová z onej krajiny.
"And I turn the six upside down, it's a nine now"
"You send the "are you here?" text without an invite / That's that shit that I don't like"
"6 cold like Alaska / Views already a classic"
"I'm lookin at they first week numbers like what are those / I mean you boys not even coming close"
"Who's gonna save me when I need savin'? / Since Take Care, I've been caretakin'"
"Niggas quick to double cross like both of us Christian / Lamborghini got me feeling like I'm Christian Bale"
"I keep it 100 like I'm running a fever / I might take a breather but I won't ever leave you / If I was you, I wouldn't like me either"
Na úspech, čo sa predajov týka, bol album VIEWS predurčený už dávno predtým, než vyšiel (platinový je hneď po prvom týždni), ale ohľadom jeho kvalít to tak jasné nebolo. Drake však napokon priamo z Toronta doručil projekt, ktorý je prevažne zábavný, cítiť v ňom jeho prítomnosť, emócie, úprimné názory, zaujímavé spomienky a neohrozený status superhviezdy, ktorý mu už nikto nikdy nezoberie. Producenti vedení Fortym mu dodali výborné beaty, vrátane väčších experimentov s dancehallom, a hostia si takisto odviedli svoju prácu kvalitne. Na druhej strane, mínusy vychádzajú najmä z veľkého množstva skladieb, ktoré sa mali ešte okresať, keďže v celkovom merite spôsobujú hluché a tematicky sa opakujúce momenty a z textov, ktoré pri takom množstve autorov a songov musia byť kvalitnejšie a rôznorodejšie. Škoda lepšieho zapracovania Pimp C-ho slohy a zmazania featu The Throne, ale čo už. Koniec koncov, Aubreyho štvtá doska miešajúca hip-hop, R&B a dancehall je dobrá a neurazí, no mohla byť aj lepšia. Do Drakeovho odchodu do dôchodku v 35ťke je však ešte dosť času, a tak veríme, že Take Care a So Far Gone raz niečím prekoná. 7/10
