Jeden z najväčších amerických vojnových hrdinov z prvej svetovej vojny.
Jeden z najväčších amerických hrdinov z časov prvej svetovej vojny v čase svojho narodenia ani netušil, kam ho jeho život zavedie. Písal sa rok 1887, keď sa Alvin Cullum York narodil medzi svojich dvanásť súrodencov v malom mestečku v americkom štáte Tennessee. Väčšinu svojho detstva strávil malý Alvin na farme a nezískal ani dostatočné vzdelanie, pretože rodina si vyžadovala jeho prítomnosť už od útleho veku. Jeho otec zomrel v roku 1911 a napriek svojej záľube v pití alkoholu a bitkách v miestnych krčmách, Alvin musel svoj život postupne zmeniť, keďže ako najstarší zo súrodencov zostal doma pri matke a bez otca sa finančná situácia rodiny ešte zhoršila. Po niekoľkých rokoch plných míňania peňazí na alkohol a trávení nocí v cele za tvrdé krčmové bitky si Alvin povedal, že nastal čas zmeniť svoj život. Vždy chodieval do kostola, ale až okolo roku 1915 v sebe našiel toho správneho kresťana a dokonca sa stal veľkým podporovateľom pacifizmu, vďaka čomu už o žiadnych barových bitkách v jeho podaní nemohla byť reč. Problém však nastal v roku 1917, keď sa Alvin musel prihlásiť do armády a aj keď vo formulári napísal, že nemá záujem bojovať kvôli svojmu presvedčeniu, v tom čase na tom nezáležalo absolútne nikomu, keďže do vojny musel ísť ktokoľvek, kto v rukách vedel udržať zbraň. A nech to Alvina štvalo akokoľvek chcelo, rozhodol sa ísť bojovať za svoju vlasť.
Alvin bol zaradený do 82. pechotnej divízie americkej armády a onedlho sa už ocitol na severe Francúzska, kde si svoje pozície pevne udržiavali vojaci nemeckej armády. Vtedy sa už písal rok 1918 a Alvin si po dlhom presviedčaní zo strany svojich spolubojovníkov uvedomil, že vo vojne to je buď jeho život, alebo život nepriateľa. Posilnený novými poznatkami a myšlienkami sa spolu s jedným z amerických práporov vybral ku notoricky známej železnici Decauville, ktorú si strážili Nemci a slúžila ako jeden z hlavných spôsobov zásobovania nemeckých jednotiek. Vo vlakoch sa dovážali zbrane, jedlo, vybavenie či odev a Spojenci rýchlo zistili, že jedna z mála možností, ako oslabiť nemecké pozície, je odstrihnúť vojakov od nových zásob. 8. októbra roku 1918 sa teda celý prápor amerických vojakov vybral prebrať kontrolu nad spomínanou železnicou, ale to ešte netušili, že si pre nich Nemci pripravili nepekné prekvapenie.
Američania potichu prechádzali popri koľajniciach, keď sa odrazu strhla paľba a veľká časť vojakov rýchlo popadala na zem rozstrieľaná nábojmi nemeckých samopalov. Nemci sa po celý čas skrývali na kopci pár desiatok metrov od koľajníc a keď zbadali približujúcich sa nepriateľov, jednoducho dostali príkaz strieľať a pre Američanov už nezostal čas na žiadne úhybné manévre. Vojaci spočiatku ani netušili, odkiaľ na nich vlastne nepriateľ strieľa, ale po chvíľke spozorovali guľky letiace z vyvýšeniny a Alvin York spolu s ďalšími šestnástimi vojakmi dostal príkaz prekĺznuť za chrbát útočiacich Nemcov a zbaviť sa ťažkej palby zo samopalov. Netušiač, čo od príkazu očakávať, York so svojimi kolegami pomaly obišli nemeckú líniu a podarilo sa im dostať až do neveľkého nemeckého prírodného úkrytu, kde nachytali nepripravenú veľkú skupinu Nemcov a tých sa im aj podarilo nenásilne zajať, keď tu odrazu do úkrytu vtrhli ďalší vracajúci sa Nemci a v prvých sekundách zabili hneď šesť Američanov a ďalších troch ťažko zranili. Z pôvodných 17 mužov teda zostalo iba 8 skutočne bojaschopných, avšak iba York nazbieral dostatok odvahy postaviť sa nemeckým samopalom. Jeho kolegovia zostali pri zajatých Nemcoch a York si našiel pozíciu vo vysokom poraste, kde ho nebolo poriadne vidieť, a už len čakal.
Alvin bol vybavený legendárnou americkou puškou M1917 Enfield, ktorá sa síce v priamom boji na niekoľko metrov nemohla rovnať nemeckým samopalom, ale napriek tomu s ňou York dokázal urobiť doslova zázraky. York po chvíli opätoval nemeckú paľbu a keď si na tento moment potom spomínal o zopár rokov neskôr, opísal približne 30 nemeckých vojakov neprestajne strieľajúcich na približné miesto, kde sa mal York nachádzať. Ich náboje ho ale nedokázali zraniť, ba skôr naopak, keď sa mu v mieridle objavila hlava nemeckého vojaka, pacifista York neváhal a strieľal hlava nehlava, až kým toho Nemci nemali dosť a nerozhodli sa skončiť celú situáciu útokom bajonetmi. Keďže sa samopaly zdali byť neúčinné, šesť Nemcov zobralo svoje pušky, namierilo ich dopredu a rozbehli sa priamo na prekvapeného Yorka, ktorý však zachoval chladnú hlavu, vytiahol z púzdra svoj .45 Colt a po jednom, a dokonca od posledného k prvému, vystrieľal všetkých útočníkov. Ani jeden z nich nestihol dobehnúť do vzdialenosti, z ktorej by Yorka mohol ohroziť svojím bajonetom, a tak celý útok prežil so zopár škrabancami, aj keď si uvedomoval, že ešte pravdepodobne nie je koniec.
Všetko to totiž ukončil až nemecký poručík Paul Vollmer, ktorý smerom k Yorkovi vystrieľal celý zásobník svojej pištole, avšak ani jedným nábojom ho nedokázal trafiť, a tak sa rozhodol vzdať a v angličtine oslovil zadychčaného Yorka s tým, aby prestal strieľať, že on zostávajúcich Nemcov presvedčí, že je koniec. Uvedomil si, že nemá inú možnosť, pretože jediný vojak vystrieľal polovicu jeho jednotky a to sa zopár z nich skrývalo o niekoľko metrov ďalej, strážiac zajatcov. Výsledok Alvinovej obrany pritom znie priam až neuveriteľne. York zneškodnil zrejme až 17 Nemcov so samopalmi a ďalších 6 zastrelil, keď sa naňho rozbehli s bajonetmi, takže celkovo svoju jednotku ubránil proti 23 útočníkmi (aj keď iné zdroje uvádzajú, že v tom nebol tak celkom sám a mal aj pomoc svojich kolegov) a následne so zostávajúcimi kolegami odpochodoval späť na americkú základňu, kde priviedol aj 132 nemeckých zajatcov. Legenda potom hovorí, že pri návrate jeho veliteľ Julian Lindsey poznamenal, že York vraj zajal celú skurvenú nemeckú armádu. York vraj iba pokorne odpovedal: „Nie, zajal som ich len 132.“
Po návrate z vojny potom získal najvyššie americké vojenské vyznamenie Medailu cti alebo Medal of Honor a Vojenský kríž a vyznamenanie Legion of Honor si vyslúžil aj od Francúzskej republiky. Z nenápadného amerického farmára sa tak v priebehu niekoľkých minút stal azda najväčší vojenský hrdina prvej svetovej vojny a jeho činy dokonca neskôr inšpirovali aj vznik filmu Sergeant York, v ktorom Alvina stváril herec Gary Cooper. Za svoje vojenské pôsobenie dostal od americkej vlády vlastnú farmu v rodnom Tennessee a nakoniec odišiel na druhý svet až v roku 1964, aj keď Američania na jeho pamiatku nezabudli dodnes.
