Za 100 rokov sa toho veľa zmenilo.
Prvá svetová vojna bola takto pred sto rokmi v plnom prúde. Armády vojakov sa však schovávali v zákopoch na jednej aj druhej strane a keď už prišlo k bitke, väčšinou sa straty rátali v nekonečných tisícoch a územné zisky zase v niekoľkých metroch. Vojna oplyvňovala život najmä v Európe a Američanom trvalo zopár rokov, kým sa rozhodli pomôcť svojim spojencom na starom kontinente. Portál Tech Insider sa preto rozhodol zostaviť rebríček niekoľkých zaujímavých faktov o tom, aký bol život ľudí pred 100 rokmi, čiže niekedy na začiatku roku 1916, a ako veľmi sa líšil v porovnaní s tým dnešným. My sme povyberali zopár najzaujímavejších s cieľom ukázať ti, čo všetko sa za 100 rokov zmenilo.
1. Heroín sa bežne predpisoval ako liek
Aj keď ti to pri pohľade na súčasnú vojnu proti drogám môže prísť nepochopiteľné, ľudia mali pred sto rokmi vzťah ku návykovým látkam o čosi rozdielny. Kokaín sa na konci 19. storočia vo veľkom používal ako liek, čomu pomohol napríklad aj Sigmund Freud, ktorý si ho sám obľúbil, ale v roku 1914 ho nový zákon postavil mimo zákona. Na druhej strane, marihuana bola voľne dostupná v lekárňach a ľudia si ju hromadne kupovali, pretože im boli známe jej liečivé účinky. Aby toho nakoniec nebolo málo, heroín sa bežne užíval na predpis, pretože ho verejnosť považovala za lepšiu alternatívu namiesto morfínu.
2. Las Vegas malo len pár tisíc obyvateľov
Keď sa dnes povie Las Vegas, všetci si predstavíme vysvietený bulvár lemovaný luxusnými hotelmi a kasínami, ale ešte v roku 1900 obývalo toto púštne mesto len 22 obyvateľov. Ich počet postupne narastal, keď bolo Las Vegas oficiálne vyhlásené za mesto v roku 1905 a o ďalších päť rokov tam bývalo 800 ľudí. Medzi rokmi 1910 a 1920 potom tento počet vystúpil na 2300, ale dokým sa Las Vegas rozrástlo na mesto hriechu, akým je aj dnes, to trvalo ešte zopár desiatok rokov.
3. Predpokladaná dĺžka života bola chabá
Väčšina rozvinutých štátov dnešného sveta predpokladá, že sa ich obyvatelia v priemer dožijú nad 70 či niekde aj nad 80 rokov. Ženy sa zvyčajne dožívajú vyššieho veku v porovnaní s mužmi, ale ešte v roku 1900 bola v Spojených štátoch amerických predpokladaná dĺžka života pre mužov len 48,3 rokov a pre ženu 51,1 rokov. Rozvoj modernej medicíny a biológie však našťastie tieto čísla postupne dvíhal.
4. Autá pomaly prestávali tankovať v bežných obchodoch
Dnes si zrejme nevieme predstaviť, že by sme si chodili natankovať svoje autá niekam do zmiešaného tovaru či železiarstva, ale až do roku 1912 to takto v Spojených štátoch amerických fungovalo. Miesto v spoločnosti si ešte nenašli čerpacie stanice vyhradené len na účel tankovania a zmenilo sa to až v roku 1913, keď sa v Pittsburghu otvorila prvá benzínka. Ako hovoria staré záznamy, v prvý deň sa jej podarilo predať 30 galónov benzínu a cena za jeden galón bola len 27 centov vo vtedajších dolároch.
5. Eiffelovka bola najvyššou stavbou sveta
Všade, kam sa dnes človek pozrie, vidí mrakodrapy a výškové budovy. Krajiny sa predbiehajú v tom, kto bude mať najvyššiu budovu na svete, ale vedel si, že parížska Eiffelova veža držala tento primát po celých 41 rokov, od svojej konštrukcie v roku 1889 až do roku 1930, dokým ju nepredbehol mrakodrap Chrysler Building v americkom New Yorku?
6. Plechovkové pivo sa ešte nepredávalo
Asi si ani nevieme predstaviť, aké by to bolo žiť pred sto rokmi bez niektorých vymožeností modernej doby, ale človeka možno prekvapí fakt, že v roku 1915 ešte svet nepoznal napríklad plechovkové pivo či bábiky Barbie. Na začiatku 20. storočia existovali snahy o predaj piva v plechovkách, ale ľudia v tom nenašli pochopenie a po príchode prohibície ani nebol dôvod v ňom pokračovať. Prvé plechovkové pivo sa teda oficiálne predalo až v roku 1935 v americkom Richmonde a už vtedy sa jeho dizajn podobal tomu dnešnému.
7. Ľudia zomierali na chrípku či zápal pľúc
Život bez rozvinutej medicíny nemohol byť jednoduchý a záznamy z roku 1915 svedčia o tom, že obyvatelia Spojených štátov amerických zomierali na choroby, ktoré by sme dnes zvládli vyliečiť. Štatistiky hovoria jasnou rečou, a teda, že tromi najčastejšími príčinami smrti boli srdcovocievne choroby, zápal pľúc s chrípkou a tuberkulóza.
8. Ženy v USA, Kanade či Británii ešte nemohli voliť
Nový Zéland sa síce v roku 1893 stal prvou krajinou na svete, ktorá umožnila vo voľbách hlasovať aj ženám, ale ostatným krajinám trvalo ešte niekoľko rokov, kým na túto vlnu ženskej emancipácie naskočili tiež. Zaujímavo preto môže vyznievať fakt, že keď sa v Európe rozpútala prvá svetová vojna, ešte iba dve európske krajiny umožňovali svojim ženám voliť. Boli to Fínsko a Nórsko, v roku 1915 sa potom pridalo Dánsko s Islandom a až neskôr sa pre tento krok rozhodla aj Kanada (1918), USA (1920) a Veľká Británia dokonca až v roku 1928.
9. Spojené štáty americké nemali minimálnu mzdu
Aj keď to nebolo presne pred 100 rokmi, ale približne iba pred 78, až v roku 1938 sa Spojené štáty americké rozhodli zaviesť pre svojich obyvateľov minimálnu mzdu. Samozrejme, že vtedajšie čiastky nezodpovedajú svojej hodnote aj v dnešnom svete, ale v roku 1938 bola minimálna mzda iba 25 centov. Postupom rokov sa pomaly zvyšovala a v roku 1950 vystúpila na 75 centov. Posledná zmena prebehla v roku 2009, keď bola minimálna mzda stanovená na 7,25 dolárov za hodinu.
10. Lekári ordinovali pofidérne
Od návštevy lekára dnes človek očakáva potrebnú zdravotnú starostlivosť, určenie diagnózy a potrebnej liečby, ale v USA to na prelome 19. a 20. storočia také jednoduché nebolo. Prvá moderná lekárska univerzita Johns Hopkins University School of Medicine otvorila svoje brány študentom v roku 1893, ale trvalo roky, kým sa jej študenti dostali do praxe. Ako hovoria záznamy, ešte v roku 1915 sa mnoho amerických lekárov vo svojej oblasti ani poriadne nevyznalo a ordinovali iba na základe toho, že získali pofidérnym spôsobom lekársky diplom.
