Atmosféra, napätie, záhada. Mysteriózny žáner ponúka niektoré z tých najkvalitnejších filmov za posledných 16 rokov.
Články robené štýlom rebríčkov sa medzi našimi čitateľmi tešia obrovskej obľube a vôbec sa im nečudujeme. Sami radi natrafíme pri preliezaní internetom na kvalitný „top 10" a ešte viac milujeme, ak si môžeme aspoň zopár filmov prihodiť do našich watchlistov. Naposledy sme takto spísali mindfuck špeciál, vďaka ktorému strávite ešte nejaký ten deň premýšľaním, na mozgové bunky útočiacu hitparádu cestovaní v čase, nežný diel o romantikách z 20. storočia či zoznam filmov, pri ktorých zvlhne aj mužské oko. Táto časť svojou kvalitou dúfame nebude výnimkou.
Vybrali sme si pre vás žáner (v dnešnej dobe skôr subžáner), ktorý aj napriek obrovskej popularite nie je úplne pochopeným fenoménom. Vedeli by ste identifikovať mysteriózny film? V drvivej väčšine ľudí totižto evokuje slovo mysterióznosť akési spojenie s nadprirodzenom, ale nie je to tak celkom pravda. Ako sa rôzne zdroje zhodujú, v pôvodnom ponímaní sa mystery žánrom rozumie „štýl filmu, ktorého dej sa točí okolo vyriešenia určitého problému či kriminálneho prípadu a hlavným dejovým znakom, je prítomnosť napätia." Logicky by sa teda do mysteru žánru radili hlavne detektívky, ale Hollywood ide dopredu a s ním aj miešanie žánrových kokteilov. Postupom času sa začali vytvárať rôzne crossovery rozdielnych štýlov a mnohokrát je ťažké projekt jednoznačne zaradiť. My vás však nebudeme zaťažovať definíciami, keďže vieme, že v reále sa aj tak nevyužívajú. Vybrali sme si pre vás teda snímky, ktoré zostávajú sčasti verné implementovaniu záhadného elementu a budujú si svoje čaro na ťažkej a husiu kožu naháňajúcej atmosfére. Ospravedlňte teda náš strohý opis. Čím menej viete, tým budete mať lepší zážitok a verte, že v tomto rebríčku sa nachádza pecka za peckou.
10. Fracture (réžia: Gregory Hoblit, 2007)
Dovoľte nám začať typickou žánrovkou, známou aj z obrazoviek slovenských a českých televízií. Nič to však nemení na fakte, že ide o príjemne nadpriemernú snímku, ktorá vás zaujme už od svojich prvých minút. Večne sympatický Ryan Gosling sa v nej postaví zoči voči veteránovi Anthonymu Hopkinsovi a verte, že ten vám v určitých momentoch bude pripomínať inú postavu zo svojho bohatého repertoára. Vo filme sa objaví aj nádherná Rosamund Pike, no príbeh stojí práve na dvoch vlkoch, snažiacich sa prechytračiť jeden druhého v jednoducho vyzerajúcom, no zapeklitom prípade vraždy a priznania. Niekedy je pod lampou najväčšia tma, že?
9. The Machinist (réžia: Brad Anderson, 2004)
Ako sme už spomenuli, niekedy sa tvorcom podarí vytvoriť žánrový mix a s jeho definitívnou špecifikáciou majú problém aj oni sami. Mechanik je jedným z takýchto prípadov. Osobne si nedokážem predstaviť život s chorobou ako je nespavosť, no práve to je to, čo hlavnú postavu Trevora Reznika trápi najviac. Pretrváva už niekoľko rokov a Trevor postupne stráca všetky ilúzie o svojom zdravom rozume. Paranoja sa stupňuje a po nepríjemnom incidente v práci v prítomnosti záhadnej osoby sa kolotoč klamlivých delúzií roztočí na maximum. Pokiaľ ste mali po prečítaní tohto kratučkého úvodu zmiešané pocity, verte, že pri sledovaní sa vám minimálne zdvojnásobia. Christian Bale sa roly zhostil perfektne, a je to práve tá pamätná, v ktorej schudol na neuveriteľných 60 kíl. Aj to prispelo k množstvu pozitívnych ohlasov. Úprimne však musíme skonštatovať, že Mechanik by si vo svetových kruhoch zaslúžil trocha väčší kus pozornosti. Svoj potenciál totižto nepremárnil.
8. Changeling (réžia: Clint Eastwood, 2008)
Predstavte si samého seba o pár rokov. Po vašom boku bude stáť dokonalá polovička a na svete už budete mať bábo, ktoré nadovšetko milujete. Pekné, že? No teraz si predstavte, že sa po dlhom dni vrátite domov a po vašom dieťati nebude ani stopa. Po neúprosnom, no bezvýznamnom hľadaní skritizujete neschopnú políciu a utápate sa v žiali, ale aj napriek tomu robíte všetko preto, aby ste ho našli. Po pár mesiacoch vám však polícia zaklope na dvere a dovedie dieťa, o ktorom tvrdia, že je vaše. Jediný háčik tkvie v tom, že nie je. Taký je aj (s malými odchýlkami) príbeh Angeliny Jolie ako Christine Collins vo filme Changeling. Na rozdiel od predchádzajúceho Mechanika, sa Výmene pozornosti kritikov dostalo viac ako dosť a dokonca bola nominovaná okrem mnohých ocenení aj na tri sošky zlatého Oscara. V Eastwoodovej réžii všetko šľape ako hodinky a ten si prostredníctvom neho dovolil zobraziť okrem najhoršej nočnej mory každého rodiča aj iné problémy vtedajšieho sveta, ako napríklad neschopnosť polície či bezmocnosť a nerovnoprávnosť žien.
7. Gone Baby Gone (réžia: Ben Affleck, 2007)
Viete, čo majú spoločné Mystic River, Shutter Island a Gone Baby Gone? Predsa talentovaného autora knižnej predlohy, ktorého tajomné detektívne romány sú viac ako len obyčajným, ľahko zabudnuteľným zlepencom nápadov. Také sú aj ich filmové adaptácie a verte mi, že najmenej známe Gone Baby Gone je rovnako atmosférické ako dve predchádzajúce. Natočil ho Ben Affleck s tým, že jednu z dvoch hlavných úloh si zahral aj jeho brat Casey a verte nám, že ľudia, ktorí mali bratov Affleckovcov zaškatuľkovaných ako nevýrazných či neschopných, razom zmenili svoj názor. Film opäť zobrazuje hrozivú udalosť, kedy je z chudobnej bostonskej štvrte unesené štvorročné dievčatko. Po bezcieľnom hľadaní sa rodina obracia na dvojicu súkromných detektívov, pochádzajúcich priamo z ich štvrte. Po náročnom vyšetrovaní a práci s dôkazmi však narazia na niečo, čo hrozivo preskúša ich svedomie, morálku a životné hodnoty. Okrem Caseyho Afflecka sa na plátne objavil aj Morgan Freeman, Ed Harris či Amy Ryan, ktorá za svoju skvelú úlohu dostala nomináciu na Oscara. Gone Baby Gone prekvapil a dostal do pomykova obrovské množstvo ľudí a veríme, že to isté urobí aj s vami.
6. Spider (réžia: David Cronenberg, 2002)
Blížime sa k prostrednej časti nášho rebríčka, a tak je na čase, aby sme sem prihodili aj nejaké to prekvapenie. Ním sa stala snímka od Davida Cronenberga s názvom Spider. Na rozdiel od ostatných, pristupuje k pointe mysterióznosti trochu inak a na konci vás nechá nehybných, s pár nezodpovedanými otázkami na jazyku. Pojednáva o psychicky chorom Dennisovi, prepustenom zo psychiatrickej liečebne, sťahujúcom sa do pomocného domova vo svojej starej štvrti. Malo by mu byť lepšie, no mysľou sa však stále vracia do svojho detstva ku hrozivým spomienkam, ktoré na ňom zanechali obrovskú stopu krivdy a žiaľu. Aj keď mnohí tvrdia, že Cronenberg má vo svojom repertoári lepšie filmy, dovolím si tvrdiť, že táto dráma sa umiestňuje poriadne vysoko, a to hlavne vďaka úžasnému Ralphovi Fiennesovi, ktorý toho síce veľa nenahovorí, ale dojem zanecháva poriadne silný.
5. Prisoners (réžia: Denis Villeneuve, 2013)
Iba včera sme vám priniesli článok o kanadskom mágovi za kamerou Denisovi Villeneuvovi a dnes si do rebríčka zaraďujeme jeho prelomový vstup do vôd Hollywoodu. Prisoners je neodmysliteľnou súčasťou podobnej „hitparády" a veríme, že s nami všetci súhlasíte. Opäť dostávame príbeh o rodinke, ktorej boli unesené dve deti a prvý podozrivý je nám známy už z traileru. Po prvých minútach od spoznania však vidíme, že mladík vykazuje známky hlbokej mentálnej zaostalosti, čomu ale neverí otec rodiny a prevezme na seba zodpovednosť za záchranu dcér. Jedinou otázkou zostáva, ako ďaleko je pri pátraní ochotný zájsť. Zase raz teda dostávame namakanú plejádu hereckých výkonov a ľudských rozhodnutí s brutálnymi morálnymi dôsledkami. Dalo by sa polemizovať o tom, že Prisoners by si zaslúžilo od Akadémie viac ako len nomináciu za kameru pre Rogera Deakinsa a sošky si mal zobrať aj minimálne jeden z dvojice Gyllenhaal - Jackman. Nič to však nemení na veci, že ide o perfektný atmosférický zážitok, ktorý si pozriete minimálne dvakrát a stále vo vás bude vedieť vzbudiť záujem, napätie, zhnusenie či strach.
4. Zodiac (réžia: David Fincher, 2007)
Viete, čo je ešte strašidelnejšie ako chladnokrvný sériový vrah? Chladnokrvný sériový vrah s nadpriemerným intelektom. Čo je ešte strašidelnejšie? Fakt, že ide o skutočnú osobu. Tá vyvádzala v 60. a 70. rokoch v kalifornskom San Franciscu. David Fincher si to dokonalo uvedomoval a priniesol nám napínavú jazdu s podpisom reality, zrýchľujúcu srdečný tep pri čo i len najmenšej zmienke. Na obrazovke hviezdia tri silné mená, a to Mark Ruffalo, Robert Downey Jr. a už vyššie spomínaný Jake Gyllenhaal (práve v tejto dobe sa naštartovala jeho cesta na vrchol). Zodiac nepotrebuje veľa slov. Na rovinu povedané, prináša jeden z najlepších krimi investigatívnych príbehov, aké sme na veľkom plátne mohli vidieť. Zamrzí už iba absencia výraznejšieho ocenenia. Ak ste o ňom náhodou ešte nepočuli, utekajte to napraviť, keďže sa pomaly blížime k finále.
3. Black Swan (réžia: Darren Aronofsky, 2010)
Dostali sme sa teda do prvej trojky, no konkrétne k zážitku, pri ktorom sme mali v rebríčku jasno. Darren Aronofsky je jednoducho umelec, a tak nemôžu byť iné ani jeho diela. Bavíme sa o projekte z roku 2003 so slovenským názvom Čierna labuť. Príbeh je jednoduchý, no tak ťaživý a nepríjemný, že vás zlé myšlienky budú mátať ešte dlhé hodiny po záverečných titulkoch. Pátos, s akým sa Aronofsky hrá pri spochybňovaní duševného zdravia mladého dievčaťa, ktoré získa hlavnú rolu v Čajkovského Labuťom jazere, vyrazil dych snáď všetkým divákom. Natalie Portman je v ňom nádherná a excelentná, no ani ona nezabránila tomu, aby film menšiemu počtu ľudí z môjho okolia nespôsobil solídne nočné mory, a to si môžete byť istí, že nejde o žiaden horor. Čierna labuť je umeleckou a audiovizuálnou povinnosťou, no ja osobne by som si ho už tretíkrát pozrieť nedokázal. Tlieskame Darren, tlieskame!
2. Insomnia (réžia: Christopher Nolan, 2002)
Hovorí sa, že remaky sú zlo. Myslíte, že to platí aj v prípade filmu od Christophera Nolana? Jednoznačnú odpoveď vám nedáme, ale môžeme vám povedať, že zatiaľ čo nórsky originál oplýva typickou, severskou kinematografickou surovosťou, Nolanov je na druhú stranu viac uhladený a mysteriózny. Tak či onak, ide o pochmúrny thriller hodný druhej priečky a musíme potvrdiť, že nás dokázal dostať do úzkych viac, ako sme pôvodne čakali. Rovnako ako v origináli, aj tu sa pozrieme na dvojicu detektívov, tentokrát však v podaní Al Pacina a Martina Donovana, odvolaných k vyšetrovaniu vraždy na mrazivej Aljaške. Po vypátraní podozrivého, ktorým nie je nik iný ako Robin Williams, si však budú priať, aby ho nikdy nenašli. Ten sa svojími manipulačnými hrami stane detektívovou najväčšou nočnou morou zvlášť po tom, čo niekto zastrelí jeho kolegu a ako už napovedá názov filmu, táto nočná mora ho nebude prenasledovať iba v noci. Perfektný Al Pacino, prvá záporná Williamsova rola, systematická výstavba a kúsoček niečoho, čo vás prinúti si po skončení zapnúť aspoň 3 oddychové videá na Youtube.
1. Mystic River (réžia: Clint Eastwood, 2003)
Konečne ste sa dostali na koniec a my vás ani tu nebudeme pridlho zdržiavať. Stačí, ak si povieme, že tento masaker od Clinta Eastwooda sa dá jednoducho charakterizovať ako jeden z najkomplexnejších projektov 21. storočia, do ktorého režisér implementoval všetky svoje skúsenosti a vedomosti. Nechcem vám prezradiť nič okrem toho, že uvidíme príbeh troch priateľov, ktorí si so sebou z detstva nesú hrozivé bremeno a po rokoch sa stretávajú za ešte tragickejších okolností, keď jednému z nich brutálne zavraždia dcéru. Clint je jednoducho macher, Sean Penn je samostatnou exhibičnou jednotkou a príbeh (znova adaptovaný z knihy od D. Lehaneho) je nadpriemerne jednoduchý, no bytostne strašidelný a nervydrásajúc zaujímavý. Mystic River vám odporúčame jedine všetkými desiatimi.
Bonus: The Village (réžia: M. Night Shyamalan, 2004)
Zostáva nám už iba bonus a sem sme zaradili snímku, na ktorú vo svete kinematografie panujú zmiešané názory. Bol by však asi hriech ju nespomenúť. Veď kto by len nepočul príbeh o neveľkej osade obklopenej lesom, ktorá uzavrela s monštrami v ňom zvláštnu dohodu. Až hororovo pôsobiaca snímka do seba perfektne namixovala viacero diferentných žánrových elementov a výkony Bryce Dallas Howard, Sigourney Weaver a Joaquina Pheonixa boli nadpriemerné, avšak častokrát uzemňované slabším scenárom. Shyamalan aj napriek tomu nádherne využil poznatky o ľudskej psychike. Naservíroval nám niečo, čo naháňalo strach a nechal nás variť sa vo vlastnej predstavivosti tak, ako to v tomto žánri máme najradšej. Do rebríčka sa síce nevošiel, ale ako bonus je to zaslúžený!
Nezabúdajme, že stále platí známe porekadlo „sto ľudí, sto chutí" a musíme s poľutovaním oznámiť, že do rebríčka sa viacero kvalitných žánroviek nezmestilo. To však znamená, že pokiaľ taký máte, tak nám ho napíšte do diskusie pod článkom, keďže, ako sme už spomenuli, človek si stále rád rozšíri svoj obzor. Dúfame teda, že sme aspoň niektorým z vás ponúkli zaujímavé tipy na filmy.
