Pusha T? Kendrick? A$AP Rocky? Koho album ovládol hip-hop v roku 2015? Aj keď odpoveď pravdepodobne poznáš, prezri si náš celý rebríček.
Rekapitulácií toho, čo sa udialo v roku 2015, sme na našom webe mali už mnoho, no jednu špecialitu sme si nechali na koniec. Tou sú, ako vraví nadpis článku, najlepšie zahraničné rapové albumy. Na svet ich prišlo v onom roku naozaj hojne a veľa z nich malo svoje nesporné kvality. Preto sme sa rozhodli zabudnúť na tradičnú top desinu a zoznam rozšírili až na 25 úspešných projektov. Je dosť možné, že na niektoré z dosiek, o ktorých si nižšie prečítaš, si už aj zabudol, no aspoň si osviežiš svoju rapovú pamäť. Teraz sa bez ďalších zbytočných slov vydajme spoločne na cestu naším rebríčkom, ktorý vznikol po dlhších dohadoch vo vnútri redakcie.
25. Tyler, The Creator - Cherry Bomb
Stevie Wonder. Toto meno otvára našu dvadsaťpäťku najvydarenejších albumov za rok 2015, keďže práve nevidiaci americký hudobník bol inšpiráciou pre Tylera pri tvorbe jeho tretej štúdiovky. Na tej sa neobjavujú žiadni členovia Odd Future, čo môže pre byť pre niekoho prekvapivé, no bolo to odôvodnené vetou, že každý z nich je na svojom ostrovčeku. Namiesto OF tak počujeme hostí ako napríklad Kanye či Lil Wayne na songu Smuckers či Pharrell Williams na Keep Da O's. Tyler si celú dosku odprodukoval sám a istotne ňou nikoho neurazil, i keď sa nejedná o nejako prelomový projekt, nájdeme na ňom viacero príjemných skladieb, kde sa Wolf Haleyho práca so syntetizátorom dobre zliala z jeho známym hlasom.
24. Big Boi & Phantogram - Big Grams
V našom rebríčku pokračujeme debutovým épečkom novo-vzniknutej formácie Big Grams pozostávajúcej z elektro-popovej skupiny Phantogram a rapera Big Boia, ktoré síce nie je plnohodnotným albumom svojou minutážou, napriek tomu ho považujeme za nadpriemerný a multižánrový počin, ktorý veľmi príjemne prekvapil opäť fungujúcou chémiou medzi nestarnúcim atlantským spitterom, speváčkou so zamatovým hlasom a producentom miešajúcim moderný, i staršie znejúci hip-hop s nádychom elektroniky.
Najväčší interpret na dnešnom zozname zohnal na svoj major label debut veľmi veľké producentské mená, ktoré sa postarali o to, že celá doska Mr. Wonderful naozaj zaujme jednotlivými hudobnými podkladmi. Či už 40, The Alchemist, Mark Ronson alebo ostatní producenti odviedli poctivú robotu a pripravili prvotriedne hudby pre Bronsona, ktorý sa, ako sám hovorí, pri tvorbe tohto projektu odpútal od akýchkoľvek trendov či vonkajších vplyvov. Počas 13 skladieb zo seba dostáva okrem tradičného rapového ja, ktoré počuť napríklad na Easy Rider či Actin Crazy, aj viac emočnejšie polohy, konkrétne na skladbe Baby Blue s Chance the Rapperom. Album si naozaj ide po vlastnej ceste a rôzne songy z tracklistu sú orientované rôznymi smermi, no dokopy tvoria zaujímavé dielo.
22. G-Eazy - When It's Dark Out
Uhladený raper Gerald dokázal svojím druhým štúdiovým albumom, že patrí medzi najpopulárnejších bielych hráčov hre. Ako už napovedá názov diela, väčšina dosky sa točí okolo temných tém, a preto má množstvo skladieb depresívnejšie ladenú atmosféru. G-Eazy dokázal perfektne zliať jeho príjemný prednes so spievanými refrénmi, ktoré zabezpečili hostia ako Bebe Rexha, Chris Brown či Kehlani. Nezaostávajú ani rapové kolaborácie, napríklad One of Them s Big Seanom. Najviac však jednoznačne vyniká hymna Random a singel Me, Myself & I. Škoda, že až príliš veľa skladieb sa podobá na nejakú inú na trackliste a tým strácajú na energii a prekvapení.
Úprimne, pred začiatkom roka 2015 by asi málokto očakával, že tu nájde aj Ty Dolla $igna. Ten však rozbehol minulý rok vo veľkom štýle a okamžite nás začal pripravovať na veľké finále, debutovú štúdiovku. Už singel Blasé s Futureom a Rae Sremmurd bola obrovská vec, no a keď sa odhalili zvyšní hviezdni hostia – Kanye West, Fetty Wap, Kendrick Lamar, tento zoznam je nadlho, tak očakávania len narástli. Ty$ napokon vykladal peknú hudobnú mozaiku so slnečným zvukom Los Angeles. Hoci sa miestami ocitol v tieni featuringov (Kendrick na otváracej skladbe doručil nadpriemernú slohu), ukázal cit pre zvukové umenie či využívanie auto-tuneu a my ho musíme pochváliť.
20. Jay Rock - 90059
O tom, že Top Dawg Entertainment je jedna z popredných rapových crew sveta, nemôže nikto pochybovať a aj keď vo väčšom mainstreame prerazili zatiaľ len Kendrick Lamar a ScHoolboy Q, zoznam členov obsahuje viacero zvučných mien. Jedným z nich je aj Jay Rock, ktorý po niekoľkých odkladoch vydal druhý album nesúci názov 90059 podľa poštového smerovacieho čísla lokality v Los Angeles, kde Jay vyrastal. Pri jeho koreňoch však neostáva len pomenovanie dosky, ale vracia sa k ním aj samotným zvukom. Ten sa totiž nesie na akejsi hood vlne a viem si predstaviť, ako si ho púšťajú na ulici v LA. Jay Rock prišiel v porovnaní so svojím debutom z roku 2011 s niečím novým, odviazal sa i v prejave, čo počuť napríklad na titulnej skladbe 90059, vo veľkom predstavil jeho alter ego v podobe Lance Skiiiwalkera, no a v neposlednom rade nahral niekoľko piesní, ktoré sa veľkými písmenami zapíšu do jeho tvorby, a to pokračovanie Money Trees s titulom Money Trees Deuce či obrovský hit vo forme prvej Black Hippy kolaborácie od roku 2012, Vice City.
19. Drake & Future - What a Time to Be Alive
Málokedy sa stáva, že by spolu nadviazali spoluprácu dvaja tak obrovskí raperi, ako tomu bolo pri What a Time to Be Alive. Obaja interpreti vydali neskutočne kvalitné releasy, ktoré nemohli uniknúť snáď žiadnemu poslucháčovi a po oznámení WATTBA deň pred oficiálnym vydaním bolo jasné, že bude tento spoločný mixtape/album niečím neobvyklý. Nebudeme si klamať, 20. september prišlo niečo, čo sa nedalo nazvať ani ako sklamanie, ani ako príjemne prekvapenie. Naozaj dôrazne musíme spomenúť Metro Boomina, ktorý produkoval 7 z 11 skladieb a veľkou mierou sa tak podieľal na zvuku celej dosky. Jeho hopsavé drum patterny a vskutku precízna práca s klopákmi nás bude baviť ešte veľmi dlho. Metro sa s tým skrátka nemaznal a bangre ako Big Rings či Jumpman hovoria za všetko. Teraz už konečne môžem spomenúť pointu celého básnenia nad produkciou – Drake mi chce nechce figuruje na nosiči až ako tretia osoba. Mnoho trackov znie, akoby boli odňaté z tracklistu DS2 a vložené do WATTBA. Celkovo celá doska pôsobí ako projekt Futurea a Metro Boomina s Dreakeovým featuringom na 10 skladbách. Jasné, Drake doručil svoje klasické chytľavé hooky a spevavé slohy, ale niečo nám skrátka chýba. Keďže môžu predošlé riadky znieť ako zlá kritika, je potreba brať do úvahy, že celý výtvor vznikol za 7 dní nonstop strávených v štúdiu, a pokiaľ dá niekto v budúcnosti niečo tak zábavné dohromady za tak krátku dobu, dajte nám vedieť. WATTBA nás skrátka baví a aj to napriek niekoľkým nedostatkom, a to v jednoduchosti preto, že i keď obaja raperi nejdú na plný plyn ako u svojich sólo projektoch, sú svojou charizmou a osobitým štýlom nad väčšinou toho, čo predvádza zvyšok sveta, keď sa snaží na sto percent.
18. Young Thug - Barter 6
YMCMB spor bol pre mnohých z nás v minulom roku obľúbenou telenovelou a aj keď víťaza sme sa v podstate ešte stále nedočkali, z celej situácie vyšiel najlepšie Rich Gang. Young Thug a Rich Homie Quan pod šúchajúcimi rukami Birdmana dali dokopy dvojicu kvalitných mixtejpov, na ktoré budeme ešte spomínať dlhú dobu, no úprimne, Thuggov album Barter 6 sa dostal do zoznamu len z povinnosti. Samotné LP totiž nedokázalo prekonať hype okolo predošlých projektov jedného z najkontroverznejších umelcov dnešnej doby, po lyrickej stránke sme sa dočkali opäť len klasických rapových klišé, no ak hovoríme o emóciách skladieb alebo unikátnych flowoch, Thugga stále nemá konkurencie.
17. The Game - The Documentary 2,5
Pre viacerých bolo veľmi príjemným prekvapením ohlásenie pokračovania Gameovho dnes už kultového albumu, ktorý redefinoval postmoderný west-coast zvuk. Ešte viac nás ale asi prekvapilo, že ohlasovanú kvalitu dokázal po, povedzme si úprimne, len mierne nadpriemerných albumoch ako The R.E.D. Album a Jesus Piece, dodržať a prekvapil aj kvantitatívne. Miesto jedného albumu máme dvoj-album plný, ako je to u Gamea zvykom, featuringov od najrelevantnejších mien hip-hopu, akými sú Kendrick Lamar, Dr. Dre, Ice Cube, Kanye West, Drake, Future, Nas, Lil Wayne, Snoop Dogg, či Schoolboy Q, pričom dal priestor aj vychádzajúcim talentom, či už je to Anderson .Paak na mikrofóne, alebo producent Bongo na produkciách. Pochváliť treba aj samotného Gamea, ktorý konečne troška upustil od kopírovania populárnych flowov, zoskočil z trapového bandwagonu a vydal sa vlastnou cestou, ktorá mu začiatkom druhého tisícročia tak veľmi svedčala. Či už vás baví viac jednotka, alebo dvojka The Documentary, (prípadne sa tešíte na trojdiskovú zberateľskú edíciu so 4mi bonusmi), musíte Gameovi jeho návrat ku koreňom, pracovitosť, čuch na featuringy a nezastaviteľnú energiu uznať.
16. Joey Bada$$ - B.A.D.A.S.S.
Aj keď v rámci žánru patria medzi najúspešnejších najmä interpreti orientovaní na trap a jeho odrody, ozajstný hip-hop ešte stále nezomrel. Kendrick Lamar tak postupne učí novú generáciu ceniť kvalitné texty a Joey Badass zase na druhú stranu prináša chladný boom bap z ulíc New Yorku, ktorý znie, ako keby vznikol v polovici 90-tych rokov. Líder Pro Era si vďaka trojici mixtejpov získal srdcia mnohých skalných fanúšikov čiernej muziky a jeho debutový album B4.DA.$$ tak opäť nesklamal, či už po stránke obsahu alebo vďaka produkciám, ktoré sadli ako riť na šerbeľ. Inými slovami: DJ Premier, J Dilla, The Roots a všetka tá hudobná kvalita, ktorú by si očakával od albumu zo zlatej éry hip-hopu.
15. Fetty Wap - Fetty Wap
Trap Queen bol s vyše 350 miliónom videní jednoznačne jedným z najväčších bangerov uplynulého roku a do Fattyho tvorby tak vkladali viacerí z nás veľké nádeje. Self-titled album so 17-timi skladbami a množstvom featuringov od členov Remy Boyz síce má v rebríčku Billboard Hot 100 rovno štyroch zástupcov, no len čas ukáže, či sa dokáže Fetty vysporiadať so svojim one-hit wonder osudom. Aj napriek spevavým flowom a charakteristickej polohe hlasu sa totiž počas celej dĺžky albumu nemôžeš zbaviť jeho Trap Queen nálady, ktorá by sa mu mohla ešte vypomstiť. Tak či onak, spomínaný album by si mal vypočuť každý, kto chce mať prehľad, rovnako ako aj jeho spoločný projekt Coke Zoo s Frenchom Montanom.
14. Jme - Integrity>
Momentálne trochu menej vyhajpovaný brat rodiny Adenugových vydal po piatich rokoch album. Album, ktorý tak trochu reprezentuje spolu so singlami Skeptu a popularitou videí Stormzyho a Lady Leshurr prienik grimeu do uší poslucháčov z celého sveta. Grime začali konečne brať v Štátoch, kam začali interpreti z Britských ostrovov lietať na tour a vypredávať kluby, a zároveň určitú časť splnil Drake s Kanyem, keď dali práve britskému rapu akýsi svoj „seal of approval“. Poďme ale ku tretej štúdiovke londýnskeho MC-ho. Celkom 16 skladieb ponúka rozmanitú škálu inštrumentálov, ktoré zároveň zjednocujú striktnosť a tvrdosť pre grime charakteristickú. Hoci v trackliste nejde hľadať nejakú kontinuitu alebo hlbší zmysel, nemyslím si, že by to bolo účelom. Jamie skrátka dokázal, že je stále viac než relevantný (áno, vieme o That´s Not Me z polovice 2014). Podarilo sa mu to vďaka klasiky bystrému podaniu jeho často vtipných textov plných dômyselných narážok a aj tvorbou vlastných beatov (Amen, Again, Integrity). Pokiaľ vám nevadí ľahko monotónny prejav a ste prepočúvaní tvorby zo Štátov, Jme-ho Integrity> je albumom, ktorý vás nasýti kreatívnymi textami a údernou produkciou. A ktovie, možno si zamilujete trochu surovejší prednes Británii vlastný a budete netrpezlivo očakávať Skeptovu Konnichiwu. Okrem Integrity> nás v roku 2015 veľmi zaujalo i Money Over Everyone 2 od P Moneyho, ale to sa do našej dvadsaťpäťky bohužiaľ nevliezlo.
13. Big Sean - Dark Sky Paradise
S poprednými hosťami a producentmi k dispozícii mal Big Sean vskutku našliapnuté nahrať jeho zatiaľ najlepší projekt, čo sa mu, koniec koncov, aj podarilo. Lyricky a i tematicky počuť na Dark Sky Paradise vyspelosť a hoci je stále na čom popracovať, Sean Don sa ani zďaleka nemá za čo hanbiť. Hity Blessings s Drakeom a Kanyem či I Dont Fuck With You s E-40 sú na doske vyvážené úprimnými spoveďami v podobe napríklad One Man Can Change the World a dokopy tak tvoria ucelený dojem. Big Sean sa naozaj konečne našiel a nasledujúca doska by mala byť jeho vrcholom.
Rodinný talent na lyriku sa nedá poprieť. Otec Earla Sweatshirta je vo svojich kruhoch pomerne známy juhoafrický básnik a jeho nadanie pre písanie rýmov sa značne prenieslo i na potomstvo. Earl je totiž vskutku nedocenený textár a priama, úprimná a ostrá výpoveď, ktorou oplýva, sa naplno prejavila aj na jeho minuloročnej doske. Tá je ešte minimalistickejšia než jej predchodca, Doris, ako produkciami či hosťovačkami, tak pravdepodobne aj celkovým soundom. S výnimkou jednej skladby si celý album odprodukoval samotný Earl, pričom vsadil na temnejšie, miestami až klaustrofobické podklady. Zvukovo môže projekt niektorým ľudom pripadať ako nudný, keďže na ňom ťažko nájdeš nejaký hit, piesne sú zväčša pomalšie, no o to obsažnejšie. Bez akýchkoľvek rukavičiek sa člen Odd Future dotýka ťažkostí jeho života ako sú napríklad drogy či smrť členov rodiny, čo vidno napríklad na tracku Grief. Na Earlovi a aj tomto albume je krásne to, že sa na nič nehrá a nikam netlačí. Ide o hip-hopový počin pre trochu komplikovanejšieho poslucháča, pričom toto tvrdenie je podčiarknuté záverečným trackom Wool s featom od Vincea Staplesa, ktorý doručil takú rýmovačku, že keby bola po slovensky, ľudom v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra by sa točili hlavy jedna radosť.
11. Future - DS2
Pokiaľ Honest vynieslo Futurea do povedomia Američanov, DS2 ho rozšírilo do celého sveta a potvrdilo tak jeho povesť rapera ako takého a nielen niekoho, koho si zavolá mainstreamový raper, aby mi naspieval chytľavý refrén. Aj keď už mal v tej dobe za sebou 7 mixtapeov a jednu štúdiovku, stále nebol ostatnými považovaný za „plnohodnotného rapera“. To sa ale urýchlene zmenilo príchodom albumu Honest a naisto potvrdilo DS2. Len čo svetlo sveta uvidel klip na Fuck Up Some Commas (hoci sa song vyskytoval aj na mixtape Monster), všetkým bolo jasné, že je Futurea treba začať brať ako priameho rivala vtedajších „veľkých mien“, ktorý ich skôr či neskôr bude ohrozovať v rebríčkoch. Takmer všetku produkciu obstaral dvorný mladík Metro Boomin spolu so Southsideom (ktorý mimochodom neskutočne spopularizoval sirénu z Kill Bill ako hudobný element a môžeme ju označiť ako jeho signature prvok). Celú dosku sprevádza všadeprítomná tematika drog a neskutočne úderné inštrumentály, z ktorých ide vypichnúť hneď dva najsilnejšie, a to Groupies a I Serve the Base. Hoci na albume nájdete minimálne päť bangerov, ktoré vás nenechajú chladnými, hlboké rozvahy a dômyselné punchlines, nad ktorými sa pozastavíte, budete musieť hľadať inde. To je ale okrem chvíľami až unavujúceho a repetitívneho prednesu jedinou nevýhodou, a pokiaľ by sme mali vybrať jeden album roku 2015, ktorý bez výhrad reprezentuje nový zvuk v hip-hope, bude to práve Dirty Sprite 2 (kvôli potenciálnym tahaniciam so spoločnosťou Sprite skrátené na DS2). Ako jednu za všetky vyberáme pieseň s jediným featuringom na celom projekte, a to Where Ya At, kde vám okrem nekončiacej charizmy predstaví Future spolu so svojimi dvoma najbližšími (DJ Esco a Metro Boomin) tanečné pohyby ako z iného vesmíru.
10. Lupe Fiasco - Tetsuo & Youth
Tetsuo & Youth by sa dalo hravo vystihnúť dvoma slovami, a to „umelecké veľdielo“. Pokiaľ si myslíte, že preháňam, dajte mi ešte chvíľku a pokúsim sa vás presvedčiť, pretože fotiť moju husiu kožu ku krátkej recenzii albumu by bolo asi divné. Aj keď je Tetsuo najmenej komerčne úspešným albumom Lupeho, dovolím si tvrdiť, že spolu s Food & Liquor z roku 2006 patrí práve album s červeným prebalom medzi jeho umelecký vrchol. Album, ktorý pokrýva všetky štyri ročné obdobia vďaka inštrumentálnym vsuvkám (Summer, Fall, Winter a Spring) doslova prekypuje lyrickou obraznosťou a pre mňa osobne ide o vskutku silný citový zážitok. Ako jednu skladba za všetky nesmiem nespomenúť takmer 9-minútový Mural. Pokiaľ by sme zostavovali rebríček najlepších rapových skladieb za rok 2015, vedzte, že by som obetoval obličku, aby bol Mural na prvom mieste. Je mi opäť jasné, že vás len slovami nepresvedčím, a tak sa bez zdržovania presvedčte sami. Tetsuo ďalej porušuje akési zabehnuté rapové „pravidlá“, keď v jednej chvíli počujeme bendžo a v druhej chvíli zvuk zavierania klietky ako plnohodnotný element v hudobnom podklade. Tetsuo & Youth je skrátka prechádzkou rapovou galériou, v ktorej všetky obrazy kreslí práve Lupe svojím majstrovským slovným prednesom.
La Flameov zvuk ľudia nepochybne milujú. Rovnako tak niet pochýb o tom, že Rodeo patrilo medzi najvyhajpovanejšie dosky roku 2015 a i keď sa nedočkalo len pozitívnych reakcií, krásne odštartovalo dospelosť Travisovej kariéry. Vynikajúce melodické hudby od momentálne najtvrdšie pracujúcich producentov, Metro Boomina, Mike Deana či Allana Rittera, skombinované s Travisovym upraveným hlasom a príspevkami od hostí ako The Weeknd, Justin Bieber či Kanye West dali vzniknúť viacerým bangerom. Líder novej školy priniesol vytúženú energiu, agresivitu, inováciu, niečo by síce ešte trebalo vyšperkovať, no na Rodeo budeme spomínať prevažne v dobrom.
Kalifornský raper, ročník '93. Pre Vincea bol rap jedinou únikovou cestou zo sveta pouličných prestreliek, a tak sa v roku 2010 upol k Earlovi Sweatshirtovi a celkovo Odd Future. Po zoznámení s Mac Millerom už išlo všetko pomerne rýchlo. Teraz sa presuňme do mája minulého roku, kedy Vince vypustil singel Señorita, čo predznamenalo príchod jeho prvého štúdiového albumu Summertime '06. Staples, silno frustrovaný prostredím, v ktorom vyrastal, doručil 20-skladbový dvojalbum, ktorým rapovým fanúšikom dokázal, že má čo povedať. Vinceov zvuk je charakteristický mladistvou vervou a suverenitou, rovnako ako vysokým hlasom plným vnútorného sklamania, ale aj túžby dostať sa z prostredia Long Beach. Ale práve strastiplná mladosť je to, čo vytvára celou ako osobnú, tak hudobnú persónu iba 22-ročného Vincea. Okrem líčenia svojich životných príbehov je potreba vyzdvihnúť aj produkciu albumu, pod ktorú sa z väčšiny podpísal No I.D., Kanyeho mentor, pričom pod jeho labelom aj album vyšiel. Ponurý, ale zároveň pestrý debutový počin Vincea Staplesa dokazuje, že i nová vlna má čo povedať, a pokiaľ bude kvalita jeho tvorby narastať, ako tomu bolo doteraz, nemôžeme sa dočkať ďalšej dosky.
7. Dr. Dre - Compton
Jednou z vecí, vďaka ktorým bol rok 2015 pre fanúšika hip-hopu úžasný, je bezpochyby film Straight Outta Compton mapujúci vznik a pôsobenie kultovej kapely NWA. Sprievodným a nemenej fantastickým javom bolo aj neočakávané vydanie albumu Compton, o ktorý sa postaral inšpiráciou nasiaknutý Dr. Dre. Už nemusíme čakať na bájny Detox, Doktor nás prekvapil bleskovým vydaním rýchlo-kvaseného projektu naplneného hudobnou prepracovanosťou, precíznosťou a rýdzou inšpiráciou. Z albumu jasne cítiť atmosféru ulíc Comptonu, rodiska mnohých hviezd, ktoré tomuto soundtracku radi prepožičali svoje hlasy. Nechýba stará, ani nová škola, dokonca ani niekoľko úplne nových tvárí, trefná straightforward lyrika a Dr. Dre, ktorý sa na mikrofóne ukázal v najlepšom svetle za posledné roky, minimálne čo sa prejavu týka.
Bratia Swae Lee a Slim Jxmmi z Ear Drummers priniesli do roku 2015 opäť niečo nové. Obrovskú dávku energie, radosti z tvorby, drzosť, štipku jedinečnosti a talentu a v neposlednom rade niekoľko obrovských hitov, ktoré sa nakoniec usadili na ich debutovom albume SremmLife. Mike WiLL Made-It svojich chránencov vyškolil naozaj dobre, pretože okrem zaujímavých featuringov a väčšiny produkcií dohliadal aj na tracklisting, z čoho vzišiel 11-skladbový projekt, na ktorom len ťažko nenájdete klubovú hymnu. Takú dávku talentu a čuchu na hity a chytľavé melódie nemá ani množstvo známejších hviezd, ktoré sú v biznise oveľa dlhšie, než mladučké bratské duo, ich zaradenie do nášho rebríčka preto bolo samozrejmosťou rovnako, ako ich album dôkazom, že niesú (a dúfajme, že ani nebudú) len one-hit two-hit wonderom.
Catfish Billy dostal po nepodarenom albume Radioactive v roku 2015 od svojho šéfa Eminema absolútnu voľnosť, ktorú neváhal využiť, z čoho vzišiel jeho druhý album Love Story. Ten je kompletne odlišným dielom od jeho predošlého releasu a viac sa podobá na jeho street albumy a mixtapy. Prvé, čo začujete, je konzistentný zvuk využívajúci južanské country a redneck elementy, hlavne gitary, menej agresívne a viac melodické beaty, ale aj množstvo spevu. Yelawolf nie je žiadny Michael Jackson, nie každému jeho spev sadne, nám však melodické linky a flowy nevadili, naopak povyšovali celý release na niečo viac netradičné, možno aj viac osobné. Celý album je mimochodom oveľa intímnejší a introspektívny a aj keď je možno jeho minutáž zbytočne prestrelená a Yelawolf svoje najlepšie rýmy nechal niekde v minulosti, Love Story sa stále veľmi príjemne počúva a vyčnieva ako jeden z najzaujímavejších releasov roku 2015.
"This type of shit got 'em busting out the clip / In the middle of the office." Týmito dvoma riadkami zo songu Everyday by sa dalo celkom trefne opísať Rockyho druhé sólo. Na A.L.L.A. odhalil svoju muzikálnejšiu stránku, zobral nás na drogový trip do sveta rap´n´rollu s miestami naozaj archívnym zvukom. Odhliadnuc od zopár netrafených hosťovačiek nemá doska takmer žiadnu chybu a i mesiace po vydaní z nej idú krásne emócie a naozaj si ju dokážeme pustiť úplne hocikde, i uprostred kancelárie. Joe Fox, Danger Mouse, Hector Delgado a Yams. To sú štyri mená, ktoré tu treba spomenúť, pretože Flackov album najviac ovplyvnili. Prvý traja hudobne a posledný tým, čo si Rocky prežil, keď Yams umrel. V hudbe sa dokáže odzrkadliť všetko, a na A.L.L.A. je to perfektne počuť.
Ak toto čítaš a Drizzyho ústredný projekt minulého roku si ešte nepočul, tak to bež ihneď čo najrýchlejšie napraviť. Torontská megastar ho vydala vo februári na 6. výročie mixtapeu So Far Gone a v momente sa z neho stal hit obrovských rozmerov. Najlepšie predávané digitálne dielo roku 2015 bodovalo azda na všetkých rebríčkoch a Champagne Papi za to môže ďakovať najmä sebe a tomu, čo tak dlho budoval, labelu OVO Sound. Producenti z neho mu na čele s Fortym pripravili vynikajúce podklady. O tom, ako do nich dokáže Drake položiť jeho emócie sme už niekoľkokrát písali a inak tomu nebolo ani v tomto prípade. Dostali sme hymnu Toronta v podobe Know Yourself, hit Energy, no aj spevavejšie veci ako Jungle či Now and Forever a v nesposlednom rade asi vec s najlepším refrénom za uplynulých 12 mesiacov, Legend. Jej názov opisuje, na akú pozíciu sa 6 God dostane, ak bude takýmto tempom pokračovať.
Prezident G.O.O.D. Music má pred sebou aprílový release albumu King Push, no rovnako ako v prípade LP My Name Is My Name, ktorému predchádzal mixtape Wrath of Caine si aj v minulom roku pripravil pôdu a nastavil celkový tón nadchádzajúceho projektu desiatimi skladbami pod spoločným názvom Darkest Before Dawn: The Prelude. Temný a lyricky úprimný Pusha tak konečne našiel smer, ktorý mu vyhovuje najviac a svoju pozíciu na vrchole hudobného a zároveň i drogového priemyslu tak vysvetlil všetkým nezainteresovaným pomocou 22 minút dlhej snímky Darkest Before Dawn. Terrence dokázal na albume skĺbiť ozajstný zvuk hip-hopu bez novodobých melódií, ktorý dopĺňajú jeho lyrické zručnosti a zároveň aj fakt, že na tomto projekte spolupracovala speváčka Jill Scott, P. Diddy, Kanye, A$AP Rocky, Hudson Mohawke, Boi-1da, Metro Boomin, Q-Tip alebo Timbaland.
Dúfame, že nikto nečakal na prvom mieste nikoho iného, než nekorunovaného lyrického kráľa Kendricka Lamara, ktorý v roku 2015 doručil nadčasovú hudobnú mini-revolúciu v podobe albumu To Pimp A Butterfly. Projekt jedinečný nielen svojím coverom, ale aj zvukom a samozrejme konceptom nám opäť ukázal K-Dotovu schopnosť spájať aktuálne s historickým, špinavú pouličnosť s jagavou smotánkovosťou a priamočiaru jednoduchosť s metaforami a prepracovanosťou, či už čo sa týka verbálneho prejavu, alebo hudobnej stránky. V roku, kedy bol trap a stále viac elektronický hip-hop na vrchole (alebo možno už aj trochu po dobe spotreby), prišiel Kendrick Lamar s albumom nasiaknutým soulom, jazzom, samplami, muzikálnosťou, nespútanosťou, veľkými myšlienkami, malými detailmi, výpravami do minulosti, víziami budúcnosti, všestrannosťou a hudobnou genialitou. Jednoznačne je pre nás albumom roka a už teraz sa nevieme dočkať, kedy a ako nás tento lyrický virtuóz a najväčší talent dekády prekvapí nabudúce.
Ospravedlňujeme sa za chybu s albumom PRhyme, namiesto ktorého bol dosadený Tyler, The Creator a jeho Cherry Bomb.
Pre viac informácií zo sveta rapu sleduj Raporter
