The Last Witch Hunter preniká aj do našich kín, no a vďaka našej recenzii už budete vedieť, či sa naň oplatí ísť.
Problém Vina Diesela? Ten chlap skutočne nevie, kedy má jeho postava umrieť. S pupkom či bez, stále je to však sympaťák a až na pár debilných scén s klišé dialógmi či jeho nacvičeným, osudovým prízvukom, ho máte radi aj tak, a to aj počas béčkového The Last Witch Hunter. Jeden z trailerov vo mne vzbudil aj nádej, že to bude fakt podarené béčko, kino ma však tvrdlo posadilo na zem. Ak ste ten typ človeka, čo len pozrie na číselného hodnotenie, tak vám môžem aj rovno prezradiť, či sa oplatí ísť do kina. Ak nemáte čo lepšie na práci a vaša priateľka do chce vidieť, pokojne choďte. Druhá polovica vás už bude nudiť, avšak, až taký horor to zase nie je.
Vo filme sledujeme príbeh 800-ročného Kauldera, lovca čarodejníc, ktorý zabil ich kráľovnú, tá však na neho uvalila kliatbu nesmrteľnosti. Iste, každému z nás by sa to asi páčilo, no Kaulder už nemá nikoho blízkeho a je nútený kráčať po svete celkom sám. Zas tak sám ale nebude. Počas celých tých 800 rokov má po boku asistentov, ktorí sa o neho starajú a robia mu spoločnosť. Tým posledným je aj 36. Dolan v poradí (Michael Caine), ktorý sa chystá do dôchodku a ako nasledovníka si určil mladého Dolana (Elijah Wood) s poradovým číslom 37.
Tu dej začína naberať na obrátkach, a tu zároveň film začína robiť chyby. Úvod je totiž zábavný, farebný a zaujímavý aj z hľadiska postáv a sveta, no neskôr bližšie spoznávame postavy a ja vám garantujem, že ani jedna vás nechytí za srdce. Ako-tak to dokázala Chloe (Rose Leslie), aj tá však svoj charakter zabila doslova debilnou, klišé replikou o svojej minulosti. Podľa očakávaní sa dostaví aj tupá romantická zápletka, našťastie, a to vám prezradím, žiadny keksík ani pusy sa tentokrát nekonajú. Jednoducho povedané, všetky postavy sú buď nudné, nezaujímavé alebo majú za plný kôš slabých dialógov. Rovnako sú na tom záporáci, ktorým chýba akýkoľvek náznak charizmy.
Je to ale fantasy, takže by nás mal dostať fantasy svet či akčné sekvencie, že? No, nie. Žiadny fantasy svet tu totiž neexistuje, scenár po všetkých jeho prvkoch len kĺže po povrchu, respektíve ich ignoruje a aj keď niečo zaujímavé načne, nerozvinie to. Akcia je na tom pritom ešte horšie. Nie je jej veľa, a keď sa k nej konečne dostaneme, je trochu neprehľadná a neobsahuje nič kreatívne a rozhodne žiadnu scénu, pri ktorej budete unesení alebo si ju budete pamätať aj na druhý deň. Stačilo pritom málo a dalo by sa na to pozerať oveľa lepšie. Množstvo klišé zápletiek a predvídateľný dej (avšak, nie až tak okatý, keďže v jednej veci som sa mýlil) výslednému dojmu taktiež nepomáhajú. Ten neumocňuje ani priemerný soundtrack, ktorý som vlastne vôbec nevnímal.
Celý priebeh filmu je vlastne jedno veľké neoriginálne klišé, mierne hrajúce sa na osudovosť a koniec sveta, inokedy zase s wannabe dramatickou príchuťou existenčných otázok hlavnej postavy s nulovým presahom, priemernými dialógmi, aké vídavame bežne v telke, s priemernými hercami. Pochváliť môžeme ale triky a špeciálne efekty, tam sa autori pekne vyhrali. The Last Witch Hunter však nie je vôbec pretiahnutý, ide priamo na vec, a aj keď sme svedkami pár hluchých miest, rýchlo prejdú, rovnako ako celá stopáž a vy už odchádzate z kina. Síce neuspokojení, no ak ste šli do kina s cieľom oddýchnuť si pri béčkovej jednohubke, ktorá premárnila svoj potenciál... nič pozitívne mi vlastne nenapadá.
Posledný lovec čarodejníc sa jednoducho radí k tým filmom, ktoré nikdy v živote nemusíte vidieť, inými slovami, je úplne zbytočný, no ak zarobí dosť peňazí, môžete si byť istí, že uvidíme aj jeho pokračovanie. V zásade ale neurazil, jednoducho ma ale ničím nenaplnil. Keď si to celé spočítame, tento film môžeme chváliť len za veľmi málo vecí, pričom ich až veľa pokazil. Aj preto som sa rozhodol, že si nezaslúži ani status priemerného filmu (5/10). Na to, aby sme filmu dali takých 6 bodov z 10 nás bude treba aj niečím zaujať, nie len natočiť si hocičo, čo sa nám zmyslí s odfláknutou formou a nezaujímavým obsahom. Aj preto, len 4,5/10.
