Netflix sa postaral o najzaujímavejší a detailný pohľad na Escobarov luxusný, no nebezpečný život.
Už po prvom traileri bolo každému jasné, že vďaka Narcos sa skrz 10 epizód dostaneme do Kolumbie v rozkvete drogových kartelov, v rozkvete impéria Pabla Emilia Escobara Gavirii, a to dosť naturalistickým spôsobom zobrazenia tohto obdobia jeho života. Tvorcovia seriálu si prizvali na pomoc aj samotných DEA agentov, Stepha Murphyho a Javiera Peñu, aby s nimi prediskutovali aj tie najväčšie maličkosti. Ako technickí poradcovia sa venovali celému priebehu vyšetrovania, zbraniam, ktoré mali k dispozícii ako policajti, tak gangstri, jednotlivým udalostiam, ktoré naštrbili celú Kolumbiu, ale aj vzťahom medzi DEA, kolumbijskou políciou a CIA. Narcos je inými slovami wikipedia v 10-dielnom, skvelo natočenom, akčnom a kvalitne napísanom seriáli.
Z poslednej vety sa už dá vyčítať, čo mi na Narcos vadilo najviac (v konečnom dôsledku to ale veľmi nezavážilo). Scenár sa až príliš veľmi drží reality, aj keď vyčítať dokumentárnemu seriálu o Escobarovi takúto vec je asi pritiahnuté za vlasy (pár vecí sa ale mierne upravilo). Táto krimi dráma z produkcie Netflixu, ktorý jednoducho nevie prísť so slabým originálnym seriálom, vsádza na znalosť reálií diváka a najmä na fakt, že bude vyhľadávať tvorbu pre náročnejších. 10 dielov nedisponuje žiadnymi veľkými dejovými zvratmi, veľkými akčnými scénami či strhujúcimi sekvenciami, ktoré vás posadia na zadok. Po väčšinu času sedíme spolu s agentmi DEA Javierom Peñom (Pedro Pascal) a Stepheom Murphym (Boyd Holbrook) v kanceláriách či v autách, sme svedkami nekonečného vyšetrovania, našťastie, vedeného dobrými hercami a zaujímavými dialógmi. Nečakajte žiadne veľké cliffhangery, skôr častokrát sterilný prechod medzi epizódami, ktoré sú ale bohaté na kvalitné porcie napínavých momentov, úžasného Wagnera Mouru čoby Pabla Escobara a jeho kumpánov (najviac žiari jednoznačne Luis Guzmán ako Gacha).
Agent Murhpy nad mŕtvym telom Pabla Escobara. Agent Peña bol vtedy vyšetrovať falošný tip od informátora. Síce vedeli, že ide o planý poplach, prešetriť ho ale museli. Prišiel tak o možnosť byť pri Escobarovom dolapení.
Aj keď sa Narcos drží historických faktov a postupuje presne podľa nich, stále v tomto príbehu chýba veľa významných udalostí, ako napríklad atentát na Miguela Márqueza, ktorý sa, rovnako ako atentát na prezidentského kandidáta Césara Trujilla, nepodaril, no umreli pri ňom desiatky ľudí. Chýba tu incident s tankom, absencia čo i len zmienky o Georgeovi Jungovi, no čo ma zamrzelo najviac, až príliš rýchlo sme sa dostali s Escobarom na jeho vrchol, ktorý bol predzvesťou jeho dlhého a pomalého pádu. Tešil som sa, že sa dočkáme hlbšieho vykreslenia jeho začiatkov, kontaktov vo vláde a na polícii či výstavby jeho impéria, no ani nemrknete a ocitnete sa v momente, kedy je Escobar na vrchole a už nás čaká len byť svedkami toho, ako začína šliapať po všetkom, čo vybudoval hlúpymi chybami a svojou arogantnosťou. Riešenie sporov formou plata o plomo (striebro alebo olovo) rozhodne nebolo vždy najrozumnejšie, no a po smrti jeho pravej ruky ho už absolútne nikto nemohol presvedčiť o tom, že zišiel z cesty. Escobar, síce inteligentný, no nevraživý, bezohľadný a bezcitný kokaínový kráľ získal image teroristu, hoci sa mohol pýšiť obrazom kolumbijského Robina Hooda, ktorý pomáhal chudobným, a to najmä v Medellíne, kde vyrastal. Jeho ambície ale predčili jeho charakter a zdravý rozum. Na papieri vyzeral charakterový vývin, respektíve regres úžasne, a rovnako tak brilantne sa tvorcom podarilo pretaviť scenár aj do výslednej podoby, za čo si kredit okrem herca či dialógov môže pripísať aj režisér José Padilha.
Paradoxom je, že skutočnú kvalitu Narcos oceníte až v momente, kedy si uvedomíte, že tie isté aspekty, ktoré robia túto show takou skvelou, ju zároveň občas sťahujú ku dnu. Prílišná autenticita z hľadiska vývoja udalostí síce pomáha v budovaní obrazu o Escobarovi, polícii a vládnych praktikách, na druhej strane však miestami až zbytočne naťahuje dej, oboznamuje nás s príliš mnohými detailami (aj vďaka voice-overu Boyda Holbrooka čoby agenta Murphyho) a doslovne tvorí svoj dej na štýl wikipedie. Našťastie, v týchto momentoch zasahujú do hry skvelo premyslené dialógy či naturalistické scény, ktoré sa neboja ukázať krvou posiate kolumbijské ulice.
Mierny stereotyp a sterilitu pomaly pohyblivého deja, našťastie, rýchlo nahrádza rýchlejšie tempo a krvavá atmosféra vsugerujúc divákovi pocit, že sa to všetko blíži ku koncu oveľa rýchlejšie, než to dokáže Escobar vnímať svojimi očami. Každý z nás to asi bude vnímať inak, môjmu hodnoteniu a celkovému feelingu z Narcos by ale pomohla o niečo kratšia stopáž a určite trochu viac priestoru venovanom budovaniu najväčšieho drogového impéria na svete. Rozhodne ale potešil ako herec, tak aj samotný charakter Escobara, ktorý až do konca veril svojim hodnotám, aj keď v posledných rokoch svojho života urobil mnoho chýb. Akonáhle sa na obrazovke objavil Wagner Moura a jeho impozantný „Escobarovský“ prejav, cítili ste nadšenie a jasne si uvedomovali, že každá scéna s ním je jednoducho pútavá a úžasná. V mojich očiach ma ale postavy z tej „zlej strany barikády“ bavili oveľa viac než policajti a agenti DEA či CIA, za čo možno môže aj Pedro Pascal, od ktorého som čakal o trochu viac, zatiaľ čo Holbrook si zahral svoj štandard, ktorý ma ale nijako neohúril.
Osobne som s Escobarovým životom čiastočne stotožnený, no nikdy som nezachádzal do reálií až tak do detailov, takže ma pár udalostí prekvapilo, respektíve som bol rád, že ma seriál obohatil o pár detailov z jeho života a z histórie drogovej vojny v Kolumbii v 80. rokoch. Svoj podiel na výslednej kvalite mala vysoká miera autenticity (i keď miestami bol citeľný až prílišný dôraz práve na ňu), na ktorú sa tvorcovia zamerali, niektorí herci, úžasné a dychberúce prostredie narkobarónov, skvelé dialógy a mnoho ďalšieho. Najjagavejším prínosom do každej jednej scény je ale Pablo Escobar, ktorého postava ja priam dokonalá. Narcos jednoznačne patrí k tým lepším projektom, no porovnávania s prvou sériou True Detective len kvôli pomalému tempu či zameraniu sa na detaily je úplne scestné. A tu sa opäť vraciam ku svojej domnienke, že seriály od Netflixu by sa v konečnom dôsledku javili oveľa lepšie, keby nevychádzali všetky epizódy v jeden deň. Miestami som cítil, že atmosfére by pomohlo, keby som na ďalšiu epizódu musel čakať ďalší týždeň. Na pozadí toho všetkého ale nakoniec zistíte, že viac než čokoľvek iné, Narcos je v prvom rade osobnostná dráma všetkých zúčastnených. A mimochodom, Netflix už kuje 2. sériu, takže sa máme na čo tešiť. 8/10.
