Southpaw dorazil do našich kín a rozhodne sa nedá hovoriť o sklamaní. Rovnako tak ale ani o ďalšom kultovom boxerskom filme.
Veľké, veľmi veľké nádeje boli vkladané do Southpaw. Všetci milujeme boxerské/športové filmy, a o to viac, keď premietajú okrem spotených vypracovaných hrudníkov aj psychickú krízu. Pre niektorých divákov to možno bol šok, ale práve takýmto filmom je najnovší počin Antoine Fuquy (práve natáča remake amerického remaku Sedem statočných). Box je tu skutočne na pozadí, myslím, že je ho aj menej než v takom Cinderella Man s Russelom Croweom, a tam ho taktiež nebolo brutálne veľa. Southpaw sa zameriava na spoznanie psychicky i fyzicky veľmi odolnej osoby, trochu nafúkanej, trochu sebeckej, možno aj trochu namyslenej, pričom sme svedkami jeho pádu až na samotné dno. Bohužiaľ, z nejakého dôvodu sa marketingové oddelenie na čele s režisérom rozhodlo odhaliť hlavnú zápletku už v prvom traileri, a tak sme si my, ktorí sledujeme filmové novinky, veru na niečo originálne a prekvapivé v kine rozhodne neprišli.
Jake Gyllenhaal je Billy „The Great“ Hope, neporazený majster sveta, ktorý má všetko. Dobrých priateľov, milujúcu a nádhernú manželku, dcéru, nádherný dom a veľký majetok. Každý ďalší zápas v ringu mu ale privodí viac a viac štichov, a to sa, samozrejme, jeho ženuške vôbec nepáči. Blíži sa teda veľký odchod Billyho do dôchodku, všetko sa však mení v momente, kedy je pri nešťastnom provokatívnom incidente s jedným z jeho možným súperov zabitá jeho najväčšia láska, matka jeho dcéry, s ktorou sa pozná už viac než polovicu svojho života, Maureen.
Billy to nedokáže zniesť, rozmýšľa o pomste, upadá na svoje najhlbšie dno, aké už dlhú dobu nezakúsil, pričom mu pred nosom mizne ako jeho kariéra, tak aj vzťah s dcérkou. Hovoríte si, že toto ste už predsa videli/čítali/počuli? Nuž, o kreatívnom scenári či originálnom príbehu tu rozhodne hovoriť nemôžeme. Tento koncept sme videli už desiatkykrát, a azda nikdy to nebolo také očividné, ako pri Southpaw. Scenár vykráda mnohé známe filmy a ich dejové linky, charaktery postáv a dokonca i samotné scény.
Dialógy sú ale fajn, dávajú logiku a ani tie, ktoré nám mali zaútočiť na city, nevyzneli sentimentálne a nasilu. Azda všetko tu funguje ako hodinky, bojové sekvencie v ringu sú až na pár momentov úžasné, ale nie je to nič revolučné, nič také, čo by sme už párkrát nevideli, a to s (dovolím si tvrdiť) lepšími hercami a oveľa lepším scenárom či réžiou.
Ak obsadíte 50 Centa do relatívne dôležitej roly, nemôžete čakať, že vám ju zahrá tak, ako si táto rola a tento film žiada. Ak necháte zabiť Rachel McAdams, musíte rátať s tým, že vás bude nenávidieť celý svet (tak bacha Nic, ani to neskúšaj), a ak necháte prakticky celú snímku na pleciach jedného, hoci vynikajúceho herca, ani vtedy nemôžete čakať, že každý jeden aspekt daného celovečeráku bude dostačujúci relatívne náročnejšiemu divákovi. Aj tak sa ale počas sledovania Southpaw cítite uspokojene. Gyllenhaal servíruje slušnú dávku emócii vo viacerých scénach, jeho výkon je opäť bravúrny, no a svoje si nájde rozhodne aj fanúšik boxu. Vedľajšie postavy sú živé, sú reálne a na prekvapenie žiadna z nich nevadí, dokonca ani ten zbankrotovaný 50 Cent, ktorý sa musel vrátiť do filmového priemyslu, lebo In Da Club a Candy Shop už prestali točiť milióny, nie je až tak o držku. Stopáž má vcelku rýchly spád, ani sekundu sa nenudíte, aj keď mi už miestami začali zabiehať oči na nohy mojej spolusediacej (nemajte mi to za zlé, vyzerala lepšie než samotná Rachel McAdams, a to už je čo povedať). Rozhodne by ale neuškodilo, keby sa niektoré scény skrátili, prípadne by sa lepšie pracovalo so stopážou, ktorá toho mohlo obsahovo ponúknuť viac a za kratší čas.
Antoine Fuqua priniesol ďalší nadpriemerný kúsok, ktorého kvality z vôd priemerných dvíha najmä fenomenálny Jake Gyllenhaal v role zničeného boxera, ktorého cesta na vrchol ho stála viac, než pár kvapiek potu a krvi. A aj keď sme sa nedočkali ničoho originálneho, pútavé spracovanie výrazne posunulo dej filmu a jeho postavy cez všetky scenáristické úskalia, ktorým sa skutočne dalo vyhnúť, a nie že nie. Soundtrack nahrávaný pod dohľadom Eminema poteší, ale nijako neohúri, herci v hlavných rolách sú úžasní, boxerské sekvencie ulahodia oku, a vy budete z kina opäť odchádzať spokojní a vďaka niektorým scénam dokonca aj dojatý. Southpaw rozhodne neprišlo prepisovať rebríčky najlepších boxerských filmov (až tak veľa ich zase tak extrémne kvalitných nie je, takže by sa pravdepodobne zapísal do môjho TOP 10, avšak, je mi jasné, že mám rezervy), no rozhodne vynikne svojim spracovaním, štýlom rozprávania príbehu a silnými momentami, aké sme všetci od tejto snímky očakávali. Skutočne máličko chýbalo, aby sa hodnotenie vyšplhalo na osmičku, no myslím, že mi nikto moje hodnotenie vyčítať nebude a že viacerí z vás zažili rovnako taký dobrý kino-zážitok ako ja. V každom prípade môžeme hovoriť o jednom z tých lepších filmov, ktoré tento rok zastihli kiná a ja vám odporúčam, aby ste si moje slová overili. Nemusíte byť ani fanúšikom športu. Southpaw je dráma ako vyšitá, pričom v nej možno viacerí z vás spoznajú seba či svoju minulosť. 7,5/10
