Ďalšie nervy, ďalší náročný zápas, ďalšie skvelé výkony Jána Laca a hlavne gól Mariána Gáboríka!
Po nepresvedčivých prvých dvoch zápasoch, kedy bolo neistotu a nezohratosť našich stále cítiť, dostal Vůjtekov výber deň voľna pred duelom so Slovincami. A ako zaznelo v štúdiu, snažili sme sa po celý čas nemyslieť na Soči, kedy nás Slovinci vo veľmi nevydarenom zápase zdolali. Po skvelej obrane od Dánov kombinovanou s nedostatkom presných striel od našich a taktiež neoblomných Bielorusoch asi každý fanúšik hokeja dúfal, že so Slovincami si už naši konečne spravia chuť 3 bodmi a hlavne nejakým tým gólovým uragánom. Ak totiž niekto čakal od dnešného zápasu niečo iné, než víťazstvo chlapcov z pod Tatier, klamal by samého seba.
Prvá tretina začala skandovaním v hľadisku s chuťou po prvom góle. Príležitosť na to mal po pár sekundách Marko Daňo, ktorý sa z uhlu rozhodol preveriť Kristana. Už po necelých troch minútach sme hrali presilovku, no aj vďaka štatistikám z posledných rokov už vieme, že práve presilovky našou najsilnejšou stránkou už dlho neboli. To sa aj potvrdilo, keď sa Slovákom nepodarilo temer nijak ohroziť súperovu bránu. Hneď z prvého útoku Slovincov po ukončení trestu Graňák fauloval, a tak bol čas zapadnúť po vzore súpera do obrany. Oslabenia nám idú aj na tohtoročných majstrovstvách, takže sme verili, že stav sa meniť nebude. Bohužiaľ, v 7. minúte zápasu si Graňák celý trest neodsedel a po strele od modrej a skvelom teči sme aj po tretíkrát na tohtoročnom turnaji museli otáčať. Nič sa však nedialo, vďaka posledným dňom sme na to zvyknutí, no všetkým z nás akosi preblyslo hlavou, či to znova neskončí predĺžením aj s outsiderom skupiny. To by teda naše očakávania pre posledné štyri skupinové zápasy rozhodne nezdvihlo, že? Hláška: Kto neskáče neni Slovák sa ale vďaka prvým dvom zápasom zmenila na: Kto neverí, že otočíme, neni Slovák. Po krátkom bránení sa naši konečne vrhli dopredu s aktívnym napádaním Kristanovej brány. Následne ale Kopecký a Meszároš stratili v zadných radoch v relatívne rýchlom slede dva puky a bolo z toho nebezpečie pre Laca. O dve minúty na to mal Jurčo skvelú možnosť na vyrovnanie, keď sa puk odrazil medzi kruhy a stál tak viac-menej zoči voči Kristanovi. Opäť však chýbala presnosť. Nič dôležité sa už do konca tretiny nestalo a dúfam, že nikoho z našich čitateľov nenahnevám, keď objektívne posúdim, že im patrila viac ako nám. Prvé tretiny nám ale nešli ani v jednom zápase, od tej druhej sme si teda azda všetci sľubovali väčšiu efektivitu, presnejšie zakončenia a väčšiu dravosť.
Pre takýchto fanúšikov sa hrať oplatí, že?
Aj úvod 2. tretiny ale patril Slovincom. Opäť nám chýbala chuť vyhrávať, pričom by sa nedalo ani povedať, že naši hrali zodpovedne a opatrne, skôr zbytočne defenzívne. Takmer tri minúty sa hralo bez prerušenia, až prišiel hvizd rozhodcu a následné vylúčenie Baranku, už druhé v zápase. To sme však úspešne a bez väčších problémov prečkali. Najviac nás potom zaujala situácia, kedy sa do bránky tlačil Marko Daňo, pričom puk po hvizde rozhodcu zastal na bránkovej čiary. Šťastia jednoducho na rozdávanie rozhodne nemáme. Ani následné prečíslenie sa úspechu nedočkalo, aj keď tam Tatar až tak veľa možností, ako ho zúročiť, nemal. Črtajúci sa samostatný nájazd pre našich nakoniec ale skončil s pukom v Lacovej lapačke. V obrovskej šanci sa ocitol Bližnák, opäť však neumiestnil dostatočne dobre a nič z toho nebolo. Naši si skutočne dokážu vytvoriť množstvo šancí, bohužiaľ, v koncovke sa trápia. Stále sme ale boli len v polovici zápasu a hlavu rozhodne nebolo treba vešať, najmä vtedy, keď sme hrali druhú presilovku v zápase. Po minúte sa naši konečne usadili v útočnej tretine a reálne začali hroziť. Najnebezpečnejší bol Tatar, ktorý znova v mene Slovenskej republiky pozdravil české tyčky. V treťom zápase sme sa ale dočkali aj druhého vymysleného vylúčenia na strane Slovenska. Tentoraz si to odniesla najväčšia slovenská hviezda vo farbách Detroitu. Vylúčenie ale skončilo šikovným ťahom brankára Laca, ktorý nás nielenže celý zápas držal len na hranici 1-gólového rozdielu, ale robil robotu aj za hráčov „v poli“.
Naša presilovka ale opäť ovocie nepriniesla. Strely boli, nebezpečie bolo, no opäť to všetko smerovalo do priestorov, kde bol Kristan či jeho obrancovia. Ani v druhej tretine to nebolo výrazne lepšie. Slovinci nás dokonca v súčte striel za 40 minút aj jemne prestrieľali a asi som nebol sám, kto začal byť máličko nervózny. Tak príde konečne ten vyrovnávajúci gól, po ktorom akoby na ľade hrali celkom iní hráči než dovtedy?
V úvode 3. tretiny to tak aj vyzeralo. Naši začali tlačiť a do niekoľkých dobre vyzerajúcich šancí sa aj dostali. Bohužiaľ, v Česku nám české šťastíčko chýbalo aj dnes večer. Aspoň sme dostali ďalšiu možnosť znížiť vďaka presilovke. A že tých možností aj bolo. Osobne mi už nenapadá spôsob, akým opísať dnešnú smolu a neschopnosť našich útočníkov konečne to poriadne trafiť. Naše ofenzívne hviezdy nám ale vôbec v koncovke nervozitu neznižovali. A tak nám hokejoví bohovia dopriali ďalšiu presilovku kvôli úmyselnému posunutie bránky. Po bezzubých prvých presilovkách, avšak po trochu vydarenej poslednej, si asi povedali, že ten gól predsa Slováci nestrelia ani tentoraz. Už to ale bez akýchkoľvek pochýb viselo vo vzduchu. A kto že sa nám to znova trafil a priniesol do mužstva odhodlanie a chuť víťaziť? No predsa náš najlepší strelec, Andrej Meszároš! A toto skutočne nemohlo prísť skôr? Ako som ale vravel, po prvom góle sa naši zobudili a po faule na Jurča sme opäť hrali presilovku. A druhý gól už opäť smrdel vo vzduchu. Pri prečíslení 3 na 1 to už inak ako gólom dopadnúť nedalo. Bohužiaľ, Majova smola sa opäť ukázala. Zvýšená aktivita našim ale jednoznačne sedela. Hneď to bol krajší hokej a hneď sa nám aj naskytli šance.
A potom, po toľkých nepremenených možnostiach a sklamaniach, po enormnej čiernej robote pri mantineloch a pred bránou sa v 55. minúte konečne presadil aj MARIÁN GÁBORÍK! A (predbežné) víťazstvo 2:1 tomuto zápasu jednoznačne sedelo viac. Zápas sa až na jeden zákrok Jána Laca ale ukončoval v réžii Slovákov a po odchode Kristana na striedačku už išlo len o to, či Slováci zvýšia alebo sa „len“ ubránia. Našťastie to ale konečne zvládli v riadnom hracom čase a Slovenskí hokejisti tak vyhrali nad Slovinskom v pomere 3:1, keďže len desiatky stotín sekúnd pred záverečnou sirénou sa Gáboríkovi podarilo streliť 3. gól nášho tímu. 3 body sú naše, ale je treba poznamenať, že kritika sa na našich hráčov rozhodne valiť bude. Čo na zápas hovoríte vy?
Chlapci, tak vám ale teda za tie 3 body a super 3. tretinu krásne ĎAKUJEME!
Marián Gáborík: „Bol to naozaj náročný zápas, tri body sú doma, to je dôležité. Nebol to od nás najlepší výkon, ale znova sme ukázali, že vieme hrať aj keď prehrávame."
