Seriál o talentovaných umelcoch pokračuje! Tentokrát sme vyspovedali mladú umelkyňu, ktorá sa venuje vyrábaniu objektov zo skla a skutočne býva pod Tatrami.
Minulý týždeň sme si po dlhom čase dovolili vynechať náš obľúbený seriál na úkor šikovného Martina Vargica a opísali sme si jeho cestu do svetových médii. Teraz sa už môžeme nerušene vrátiť k tradičnému a vám dobre známemu konceptu, v ktorom si dnes predstavíme talentovanú študentku s netradičným zameraním. Tú sme opäť vybrali spomedzi desiatok správ, ktoré nám chodia dennodenne na našu facebookovú stránku o slovenských a českých umelcoch. Teraz už ale prejdime k samotnému rozhovoru, kde sa dozviete všetko, čo potrebujete k tomu, aby ste mohli začať s modelovaním objektov zo skla.
Embryo - objekt vytvorený zo skla, predstavuje krehkosť a intimitu nenarodeného zvieraťa.
Mohla by si nám na začiatok povedať niečo o sebe?
Moje meno je Simona, mám 21 rokov, pochádzam z malej dedinky spod Tatier a toto je moja nejneobľúbenejšia otázka. Som taký malý (aj vzrastom) introvert, ktorý o sebe nerád rozpráva. V krátkosti, som študentkou druhého ročníka v odbore Design skla na Univerzite Tomáše Bati ve Zlíně. Mimo umenia sú mojim koníčkom knihy, dlhé potulovanie sa prírodou a hlavne horská turistika. Milujem objavovať krásy našich hôr a takisto ma baví cestovanie po Slovensku, pretože si myslím, že tu máme ukrytých mnoho pekných miest, ktoré za to stoja.
Kedy a akou cestou si sa k umeniu dostala a prečo si si vybrala práve sklo?
K umeniu som sa dostala už v útlom veku, teda vtedy sa to asi veľmi umením nedalo nazvať. Čmárala som si odmalička, či už po papieri, stene alebo farbami po koberci. Doma mali zo mňa radosť. Už na prvom stupni som navštevovala ZUŠku, stredná škola bola jasná voľba – ŠÚVka a nakoniec som zakotvila už na spomínanej univerzite. Sklo som si vybrala vlastne náhodne. Povedala som si, že nie je na škodu mať v rukách remeslo a v umení mi príde sklo veľmi zaujímavé a neopozerané. Nemala som s ním dovtedy žiadne skúsenosti, na strednej som študovala odbor, ktorý bol zameraný na propagáciu pomocou umenia. Sklo ma však zaujalo svojou osobitosťou, je to pre mňa fascinujúci materiál, veľmi krehký a práve tým čarovný. Počas štúdia ma prekvapilo, akými rôznymi spôsobmi sa dá so sklom pracovať a čo všetko sa dá z neho vytvoriť.
Čím sa najčastejšie zvykneš inšpirovať?
Najčastejšie ma inšpiruje moje vlastné vnútro. Myšlienky, spomienky, pocity, čo sa vo mne odohrávajú. Umenie je pre mňa prostriedok, ktorým zo seba dostávam emócie. Myslím, že práve vtedy má umenie najväčšiu hodnotu, keď je v ňom cítiť kúsok zo samotného autora. Samozrejme inšpiráciu čerpám aj z okolitého sveta, či od iných autorov, ktorí sa venujú sklu. To sa týka aj techniky prevedenia.
Myšlienky - objekt zo sadry a skla, prsty vychádzajúce z hlavy evokujú myšlienky, ktoré sa nám derú z hlavy von.
Mohla by si nám v krátkosti popísať ako taký sklenený výtvor vzniká?
So sklom je to viac menej vždy zložitý proces. Dovolím si povedať, že práca s ním je pomerne ťažká. Vznik každej práce sa líši tým, ako je vytváraná. Fúkané sklo sa tvorí priamo na sklárskej huti pod dohľadom skúsených sklárskych majstrov. Brúsené sklo je zábavka, ktorá si pýta veľa času a energie, ale nakoniec výsledok stojí za to. Najväčšia babračka je tavené sklo, kedy si objekt najprv musím vymodelovať z hliny, potom naň vytvoriť formu zo sadry a sklárskeho piesku a nakoniec sa táto forma spolu s črepmi skla vo vnútri vloží na niekoľko dní do taviacej pece. Často sa stáva, že sa forma v peci poškodí a sklo zatečie kade-tade. Potom ma opäť čakajú dlhé hodiny brúsenia. So sklom je to takmer vždy zdĺhavý proces, chce to veľa trpezlivosti a pevných nervov. Hlavne, keď vám po niekoľko mesačnej práce výtvor praskne, odbije sa, alebo inak poškodí. A s tým treba počítať neustále.
Potrebuješ k tomu aj špeciálne nástroje?
Isteže. Pri fúkaní skla sa používa sklárska píšťala, ale to by malo byť každému známe. Pri brúsení sa používajú stroje s rôznymi brúsnymi kotúčmi, pri jednej práci ich vymením aj 6. Takisto sa sklo reže aj na špeciálnej píle. Pri brúsení jemných detailov používam rytecké pero. Na pieskovanie je taktiež špeciálna pieskovačka. A inak používam kopu improvizovaných nástrojov, ktoré sú veľa krát skôr na smiech a dalo by sa polemizovať o bezpečnosti pri práci.
Čo okrem skla ťa v umení baví?
Baví ma hlavne klasická kresba ceruzou. To je pre mňa vždy taký oddych. Hlavne pocitové skice, len také voľné čmáranie rukou, z ktorého niečo vzíde. Rada kreslím portréty i celú ľudskú figúru a to v rôznych pohľadoch a optických skratkách. Fascinuje ma ľudské telo a tváre, každý detail. Nedávno som sa venovala sérii autoportrétov, to bola pre mňa celkom zábava, objavila som na sebe kopu vecí, ktoré som si za tých 21 rokov takmer nevšimla. Okrem toho rada kreslím aj na zákazku, tiež je to pre mňa akýsi oddych, pri ktorom nemusím príliš premýšľať.
Čomu by si sa chcela venovať v budúcnosti?
Priznám sa, že sa možno tak trošku stále hľadám, ale verím, že počas štúdia sa to vykryštalizuje. Zatiaľ som sa našla v skle a chcela by som sa mu venovať aj naďalej, objaviť všetko, čo mi tento materiál ponúka. Chcela by som zabrdnúť určite aj do úžitkového dizajnu, venovať sa i komerčnejším veciam. Počítam totiž s tým, že voľným umením sa príliš neuživím. Chcem na sebe neustále pracovať, posúvať sa ďalej, zlepšovať sa, učiť sa novým veciam, proste makať! Chcem mať svoj malý ateliér, v ktorom budem realizovať veci, ktoré ma bavia a napĺňajú. To je sen každého umelca.
Ďakujeme za rozhovor, ešte nechávame priestor na zopár slov pre čitateľov REFRESHER.sk.
Ja ďakujem Refresheru, že mi dal možnosť prezentovať seba a svoju tvorbu, veľmi si to vážim. Čitateľom Refresheru odkazujem, nech sú v živote kreatívni, nech si idú za svojím a nech na sebe za každých okolností tvrdo pracujú!
Relikviár I - fúkané a brúsené sklo.
Relikviár Il - fúkané a brúsené sklo.
A na záver samotná autorka. Ak chceš kontakt, skús zavítať na jej fanpage.
Ešte by som sa chcel poďakovať za pozornosť a pripomenúť, že sme z vás, šikovných talentov naozaj šťastní. Sme veľmi radi za každého umelca, s ktorým máme možnosť spraviť aspoň takýto krátky rozhovor. Každý jeden z vás nás neuveriteľne obohacuje a my dúfame, že našu art sekciu budete napĺňať ešte veľmi dlho. Dovidenia o týždeň!
