Roland Wraník nemá rád hype okolo AI a pracuje s ňou každý deň.
Roland Wranik je creative director a zakladateľ multimediálnej firmy SORRYWECAN. Okrem toho režíruje filmy a reklamné spoty a dáva dokopy nevídané svety, ktoré si možno mal možnosť navštíviť vďaka eventu Exhibizz alebo koncertom, na ktorých sa podieľal. Medzi ne patria napríklad koncert Saula v Peugeot aréne, Dary Rolins DARA DOMA alebo Rytmusov koncert KING FOREVER.
Okrem tohto všetkého a mnohého ďalšieho ho môžeš poznať aj vďaka avatarovi Bejby Blue, ktorú so svojím tímom priviedol k životu pre Tatra banku. Ja som sa s ním však porozprávala o tom, čo môžeš vidieť implementované vo veľa prácach štúdia SORRYWECAN – a tým je AI.
Roland ju nevyužíva vo všetkom, čo robí, no testuje jej hranice a dokáže z nej vyťažiť maximum.
Firmy dnes AI implementujú do množstva procesov. Máš pocit, že ju využívajú efektívne?
My vo firme s AI pracujeme už dlho a investovali sme do nej okolo roku 2020, keď ešte veľa ľudí ani netušilo, že nám o pár rokov pristane na stole.
Dnes však vidím veľa ľudí, ktorí sa nechali strhnúť hypeom. Majú pocit, že AI treba čo najrýchlejšie implementovať všade, pretože to teraz robia všetci. Nemyslím si, že je to vždy najefektívnejší prístup.
Podľa mňa sa vytvárajú dva tábory. Na jednej strane sú firmy, ktoré s AI vedia efektívne pracovať, reálne im rozširuje podnikanie alebo na nej dokonca postavia vlastný produkt. Na druhej strane sú tí, ktorí ju chcú implementovať jednoducho preto, že chcú za každú cenu nahrádzať ľudí a zvyšovať efektivitu a podľahnú hypu.
Myslím si, že ešte príde určitá AI kríza, keď zistíme, že to celé nie je až také zelené, ako sme si mysleli. Firmy implementujú AI a myslia si, že bude všetko jednoduchšie, lenže ľudia s ňou nevedia pracovať, niektorí ju odmietajú a výsledok je, že bez AI sú efektívnejší.
Vo väčšine firiem stále pracujú ľudia a sentiment voči AI je komplikovaný. Nepotrebuje ju každý, veľa firiem by pokojne mohlo zostať bez nej. Dôležité je vedieť, prečo ju vo firme vlastne chceš.
Vieš si predstaviť odvetvia, kde by podľa teba mala AI zostať skôr v úzadí?
Určite. Všade tam, kde je dôležitý human touch.
AI je dnes implementovaná prakticky všade – od semaforov cez letiská až po množstvo infraštruktúry. Tieto algoritmy pritom existovali dávno pred dnešným boomom AI, len dnes sú na úplne inej úrovni, a chceš ju zanechať.
Problém však vidím v predstave, že AI má úplne nahradiť ľudí. Napríklad keď si niekto povie: „Odstránim čašníka a zarobím pretože človek si všetko nakliká na obrazovke.“
Lenže veľakrát chodíš do podniku práve kvôli ľuďom. Dobrý čašník ti môže zmeniť deň. Koľko ľudí chodí do konkrétneho podniku práve kvôli ľuďom, ktorí tam pracujú? Ten human touch jednoducho chceš mať. Ak v každej firme zostanú dvaja ľudia a všetko ostatné budú robiť stroje, začne ti chýbať kolektív a sila interakcie.
Myslím si, že ešte určitý čas budeme žiť v období, keď každý bude chcieť AI čo najviac implementovať, zarábať na nej a skúšať, kam až sa dá dostať. Potom však príde zlom a zistíme, že až také ideálne to pre všetkých nie je.
Možno sme stratili určitý human touch. Možno ani nie sme o toľko efektívnejší.
Pri filmovej tvorbe je odpor voči AI pomerne výrazný. Ako ho vnímaš?
Väčšina filmárov AI nemá rada, pretože majú pocit, že im berie prácu. Je za tým najmä strach. Dnes už ľahko vidíš, kam to smeruje. Vec, ktorú kedysi točil stohlavý štáb, dnes vieš pomocou AI vytvoriť za jeden večer, čo ešte pred dvoma rokmi nebolo reálne. Nemusí to byť v rovnakej kvalite, ale bude veľmi podobná.
Práve preto môže klasická filmová tvorba ísť ešte hore. Keď je človek fyzicky na pľaci, pracuje s ľuďmi, zachytáva momenty a vzniká tam určitá atmosféra, výsledok má úplne inú dušu.
Klasický craft podľa mňa nevymrie, ale zredukuje sa.
Zákaziek bude menej a ľudia sa viac pretriedia. AI však zároveň sprístupní tvorbu väčšiemu množstvu ľudí, pretože exekutívna práca sa bude stále viac komoditizovať. Pre mňa ako režiséra je však AI brutálna. Môžem si vytvárať vlastné svety veľmi rýchlo a „bez obmedzenia“, hýbať sa v nich a reálne ich vidieť. To je obrovská tvorivá sloboda.
Zároveň si myslím, že preceňujeme, do akej miery bežný divák rieši samotný craft. Väčšinu ľudí nezaujíma, či bol film natočený na IMAX alebo ako vznikli VFX. Dôležité je, či v nich vyvolá emóciu a či má silný príbeh. O pár rokov podľa mňa prestane byť podstatné, či bol film vytvorený AI alebo nie, dôležité bude, čo za emóciu to celé dáva a aký silný je príbeh.
Na čo všetko AI využívate vo firme vy?
AI používame naprieč celou firmou – na koncepty, finálne výstupy, kódovanie, prezentácie, cenové ponuky, organizáciu aj research. Veľakrát už ani nehľadám existujúci softvér, ale cez AI si vytvorím vlastný, presne podľa toho, čo potrebujem.
AI využívame aj pri vlastných projektoch, immersive experiences a v Research Labe, kde sledujeme vývoj trhu a technológií.
Neimplementovali sme ju však nasilu. Používame ju tam, kde ľudia prirodzene vidia hodnotu.
Podľa čoho si vyberáš ľudí do tímu?
Ako prvá je pre mňa charizma a chémia – nechce sa ti pracovať s človekom, ktorý je k*kot, a veľmi rýchlo viem vycítiť, aké má hodnoty a ako sa správa. Potom je pre mňa dôležitý skill, pričom mám rád ľudí, ktorí buď majú obrovský talent a potenciál rýchlo rásť, alebo sú už extrémne dobrí v tom, čo robia.
V zásade si vyberám ľudí, ktorí sú živí, autentickí, trochu u*ebaní, majú chuť robiť a skúšať veci a nie sú príliš official ani korporátni.
Keď ste prerábali office, rozmýšľal si aj nad tým, ako bude priestor vplývať na ľudí, ktorí v ňom pracujú?
Absolútne. To bol hlavný dôvod, prečo sme ho prerobili. Predtým sme mali grungeovejší office, po čase mi však začal prekážať chaos.
Nakoniec z jednoduchej prerábky vzniklo šesť mesiacov práce. Celý priestor sme navrhovali s Petrom Kašparom a architektmi zo štúdia Absurd, tak, aby nám dával zmysel. Filozofia bola vytvoriť čo najjednoduchší environment a čisté prostredie pre myseľ. Máme off-white steny, minimum vizuálnych prvkov, veľké stoly a prakticky žiadne dvere.
Ako výrazný prvok máme v každej miestnosti veľký kryštál. Niektoré majú 30 až 50 kilogramov.
Chceli sme, aby jedinou výraznou farbou v priestore boli ľudia a ich myšlienky. Keď máš všade milión vecí, strašne ťa to ovplyvňuje.
Keď som čítala publikácie vášho Research Labu, všimla som si opísanú aj určitú spirituálnu rovinu. Ako by si toto nastavenie opísal?
My človeka nevnímame iba cez status alebo profesiu. Dôležitá je pre nás aj jeho duševná stránka. Keď hovorím o spiritualite, myslím tým najmä hĺbku človeka a jeho komplexitu. Verím, že človek má telo, dušu a myseľ.
Mám pocit, že firmy niekedy berú človeka iba ako súčiastku vo výrobe. Keď ho však začneš vnímať hlbšie, dostaneš oveľa komplexnejší obraz.
Podľa mňa má všetko dušu. Aj malý strom, na ktorý sa teraz pozerám. Rastie, má určitú inteligenciu. Pre nás sú tieto veci živé. Aj pri AI a Research Labe sme prirodzene chodili do týchto otázok.
Je podľa teba dôležité, s akým mindsetom človek do interakcie s AI vstupuje?
Určite. Podľa mňa najlepší ľudia, ktorí dnes s AI pracujú a reálne posúvajú celé odvetvie, majú čo najčistejšiu myseľ a presne vedia, na čo ju potrebujú.
Problém nastáva, keď s ňou začneš riešiť úplne všetko. Veľa ľudí je dnes opustených a každú jednu vec začnú konzultovať s AI. Lenže AI ti nepovie: „Si úplne mimo.“ Skôr ti povie: „Úplne ťa chápem.“
Ja mám napríklad systémový prompt nastavený tak, že ma nesmie chváliť, pretože kritika ma posúva. AI smerujem tam, kde mi môže uľahčiť život a vytvoriť slobodu, ktorú som predtým nemal. Čím jednoduchšie dokážem klientsku prácu exekuovať bez straty kvality, ideálne s jej zvýšením, tým viac slobody mi vzniká pre život.
Čo najdôležitejšie si sa vďaka AI naučil o sebe?
Naučil som sa, ako funguje moja myseľ. Keď dlhodobo zachytávaš dáta a vytvoríš si vlastný dataset, vieš spätne sledovať svoj vývoj, ako meníš smer a premýšľaš.
Mám na to vybudovaný vlastný stack, kde sa mi z rôznych AI ukladajú dáta o mojej práci a čiastočne aj o mojom mentálnom stave v súvislosti s prácou. Nehádžem osobné veci do AI, ale tým, ako komunikujem, vie spozorovať určitý pattern – či som prchký, rýchly, kľudný či fokusovaný.
AI u mňa identifikovala silné intuitívne a kreatívne myslenie. Rýchlo si všímam súvislosti, vzorce a podobnosti medzi ľuďmi, kultúrou, estetikou či rôznymi nápadmi. Mám dobrý „taste“ – vďaka množstvu vecí, ktoré som za roky videl, dokážem pomerne rýchlo rozpoznať, čo pôsobí kvalitne, zaujímavo alebo esteticky.
Skôr než jednotlivé detaily vnímam celkový obraz. Svet prirodzene chápem cez obrazy, príbehy, atmosféru a to, ako jednotlivé veci spolu súvisia.
Horšie mi ide práca s detailmi, presné výpočty, zapamätanie si veľkého množstva informácií a dlhá administratívna práca. Vie, čo mi nejde, a namiesto toho, aby som sa s tým trápil, postavil som si externý systém, ktorý to kompenzuje. Tam, kde som predtým zlyhával, som si vytvoril akoby ďalšiu časť mozgu.
Tento stack mi drží tasky, nastavenia, rozhodnutia a pomáha mi orientovať sa v rôznych projektoch, ktoré sú každý úplne iný svet. Keďže sa často pozerám ďaleko dopredu a vidím veľkú komplexitu, potreboval som uzemnenie. A práve toto sme s AI vytvorili spolu. Podľa mňa ľudia ešte ani netušia, že AI môže riešiť aj takéto veci.
Rozmýšľaš pri práci s AI aj nad jej dopadom na planétu?
Určite. AI má obrovskú spotrebu energie aj vody, a jej environmentálny dopad je reálny problém. Zároveň však môže pomáhať riešiť niektoré problémy vrátane vlastnej spotreby – napríklad využívaním odpadového tepla zo serverovní či recykláciou vody.
Preto mi príde príliš zjednodušené hovoriť len „zastavme AI“. Treba sa pozerať na jej spotrebu v širšom kontexte a zároveň na to, že AI sa na rozdiel od klasických technológií neustále zlepšuje a môže prinášať nové riešenia.
Oveľa väčšie obavy vo mne vzbudzuje jej využitie v rukách ľudí a mocenských štruktúr, najmä pri obrovských investíciách do čipov a infraštruktúry. Nechcem AI obhajovať, ale myslím si, že realita je komplexnejšia než povedať: „AI škodí planéte, zastavme ju.“
Stáva sa ti pri spolupráci s umelcami, že sú voči AI vyslovene skeptickí?
Absolútne. Niektorí s AI vôbec nechcú pracovať. Tí najlepší ľudia, ktorých poznám, sú však veľmi otvorení a rozmýšľajú dopredu. Nemôžeš súperiť so systémom, ktorý má najmocnejší focus dnešnej doby.
Nie je to tak, že povieš: „Nebudem používať AI,“ a AI zmizne. Otázka je, ako sa začneš adaptovať.
Keď pochopíš, koľko vecí ti môže priniesť a ako ju môžeš kombinovať so svojím pôvodným craftom, rozšíri ti možnosti. Zároveň ukáže hodnotu konkrétneho človeka. Ak bola jeho hodnota postavená iba na tom, že vedel technicky niečo natočiť, zrazu môže mať problém.
Ako by sa podľa teba malo pracovať s AI?
Chcem, aby s tým ľudia robili veľmi consciously. A hlavne ľudia často ani nevedia, čoho je to schopné.
Pýtajú sa ma: Ako mám robiť s AI? Tak sa opýtaj AI. Napíš jej, čo chceš dosiahnuť a ona ti vysvetlí, ako sa k tomu dostať. Problém je, že ľudia nevedia klásť dobré otázky.
Pri AI podľa mňa platí jedna vec: Hovno dnu, hovno von. Zlato dnu, zlato von. Aké dáta jej dáš, aký široký kontext jej poskytneš, od toho závisí, čo z nej následne dokážeš dostať.
