Barbora Yurkovic strávila viac ako dve desaťročia ako stylistka, no dnes cez Concept Story mení spôsob, akým ľudia premýšľajú o móde.
Barbora Yurkovic je stylistka, podnikateľka a zakladateľka Concept Story, ktorá sa móde venuje viac ako dvadsať rokov. Vyštudovala odevný dizajn a svoju kariéru postavila na presvedčení, že móda by nemala byť len o trendoch, ale aj o kvalite, zodpovednosti a hodnotách.
Kreativita ju sprevádza od detstva. Ako deväťročná dostala od otca – grafika – prázdnu knihu, ktorú za niekoľko týždňov zaplnila stovkami módnych návrhov. Po štúdiu na strednej škole zameranej na odevný dizajn pokračovala na Vysokej škole výtvarných umení a neskôr viac než dve desaťročia pracovala ako stylistka.
Vo svojej práci sa nikdy neuspokojila so zaužívanými postupmi. Rada hľadá nové perspektívy, prepája módu so spoločenskými témami a verí, že ak má človek možnosť ovplyvňovať verejnú diskusiu, mal by svoj hlas využívať zodpovedne. Po vypuknutí vojny na Ukrajine preto spoluzaložila organizáciu pomáhajúcu matkám a deťom, ktorú dva roky viedla popri práci v módnom priemysle.
Práve skúsenosti stylistky ju priviedli k myšlienke založiť Concept Story. Na trhu jej chýbal priestor medzi masovou módou a luxusnými či autorskými značkami – miesto, kde by zákazníci našli kvalitne spracované, nadčasové a zodpovedne vyrábané oblečenie za dostupnejšie ceny. Dnes spolu so svojím tímom buduje Concept Story ako koncept, ktorý prostredníctvom starostlivo vybraných značiek ponúka premyslenejší a udržateľnejší spôsob nakupovania.
Premýšľala si zo začiatku nad tým, že budeš módnou dizajnérkou?
Áno, pôvodne som chcela byť módnou dizajnérkou. Počas štúdia som však zistila, že mi viac vyhovuje dynamická práca než dlhé mesiace venované jednej kolekcii.
Zároveň som už vtedy videla, že presadiť sa ako módny dizajnér na Slovensku nie je jednoduché. Popri škole som začala pracovať ako stylistka a práve tam som našla priestor naplno rozvíjať svoju kreativitu.
Pracovala som externe pre viaceré redakcie, značky aj klientov a táto rozmanitosť mi veľmi vyhovovala. Presne zodpovedala tomu, akým človekom som.
Čo ti dalo dvadsať rokov práce stylistky?
Myslím si, že najviac som sa naučila rozumieť ľuďom. Práca stylistky totiž nie je len o oblečení. Veľmi úzko súvisí s osobnosťou človeka, jeho sebavedomím, životným štýlom či tým, ako sa chce prezentovať navonok.
Práve táto psychologická rovina bola pre mňa veľkým darom. Vďaka nej som sa naučila vnímať ľudí oveľa komplexnejšie a pochopiť, že móda je len jedna časť ich príbehu.
Zblížila ťa práve práca stylistky s udržateľnosťou?
Myslím si, že áno. Zároveň vo mne vždy bola silná potreba podporovať ľudí, ktorí niečo vytvárajú vlastnými rukami.
Je pre mňa oveľa prirodzenejšie podporiť človeka, o ktorom viem, kto je, ako pracuje a aký príbeh stojí za jeho tvorbou, než anonymnú značku, pri ktorej netuším, kto daný produkt vyrobil.
Aj keď som pracovala ako stylistka, snažila som sa dostať slovenských módnych dizajnérov do médií, editoriálov či na známe osobnosti. Postupne sa nám podarilo dostať lokálnu módu aj tam, kde dovtedy nemala priestor.
Jedným z najkrajších momentov bolo, keď sme pri inaugurácii prezidenta obliekli prvú dámu kompletne do modelov od lokálnych dizajnérov. To bol pre mňa naozaj krásny presah.
Ako dnes vyberáš značky, ktoré dostanú priestor v Concept Story?
Myslím si, že práve tu sa spája všetko, čo som sa za tie roky naučila. Skúsenosti stylistky aj vzdelanie v oblasti odevného dizajnu mi umožňujú pozerať sa na produkt z viacerých uhlov.
Pri výbere ma zaujíma kvalita materiálov, spôsob výroby, nadčasovosť, spracovanie aj férová cena. Nevyberáme značky len preto, že sú trendy. Hľadáme produkty, ktoré majú hodnotu a vydržia.
Veľmi dôležitý je pre mňa už aj spomínaný príbeh. Aj preto sa voláme Concept Story.
Spomenieš si na nejaký príbeh značky, ktorý ťa naozaj oslovil?
Takýchto príbehov je veľa. V Concept Story neponúkame len oblečenie, ale aj kozmetiku a produkty, ktoré sú súčasťou každodenného života.
Jednou zo značiek, ktorá ma veľmi oslovila, je Codex. Založila ju vedkyňa Barbara Paldus, ktorú k jej vzniku priviedla aj snaha pomôcť svojmu synovi. Spojila vedecký výskum s potrebou vytvoriť skutočne čistú a účinnú kozmetiku.
Codex som používala ešte pred vznikom Concept Story. Vďaka obchodu som však mala možnosť spoznať Barbaru osobne a práve stretnutia s ľuďmi, ktorí stoja za výnimočnými svetovými značkami, považujem za jednu z najväčších hodnôt tejto práce.
Máš pocit, že ľudia na Slovensku už dokážu takéto značky oceniť?
Myslím si, že áno. Za viac ako dvadsať rokov v módnom priemysle vidím veľký posun. Pribúda ľudí, ktorí vyhľadávajú kvalitnú a lokálnu módu, a dnes si už môžu kúpiť nositeľné oblečenie od lokálnych dizajnérov na bežný život.
Stále ide o menšiu komunitu, no rastie. Sú to ľudia, ktorým záleží na tom, ako oblečenie vzniká, aký dopad má fast fashion a aké hodnoty svojím výberom podporujú.
Keď viete, kto vaše oblečenie vyrobil a aký príbeh za ním stojí, nosí sa úplne inak.
Čo bolo pre teba od založenia Concept Story najťažšie?
Najťažšie obdobie prišlo po prvom roku, keď sa naše cesty so spoluzakladateľkou rozišli.
Zostala som pred rozhodnutím, či Concept Story prevezmem sama, alebo projekt ukončíme. Nebolo to jednoduché – obchod bol ešte len na začiatku, bez ziskov, a ja som mala prevziať celé bremeno podnikania.
Popri rodine a dovtedajšej stabilnej kariére stylistky to znamenalo veľké finančné aj osobné riziko. Práve toto rozhodnutie bolo jedným z najťažších, aké som musela urobiť.
A si dnes rada, že si sa rozhodla pokračovať?
Určite áno. Za posledný rok a pol sa okolo mňa vytvoril skvelý tím a spoločne sme urobili veľký kus práce. Z približne dvanástich značiek sme sa posunuli na šesťdesiat, čo som si naplno uvedomila až pri spätnom pohľade.
Concept Story ma stále veľmi baví, pretože je úzko prepojený s mojimi hodnotami. Hoci podnikanie v tomto segmente na Slovensku nie je jednoduché, teší nás každý zákazník aj každá spolupráca.
Dnes je pre mňa najväčšou výzvou nájsť zdravú rovnováhu, aby bol projekt dlhodobo udržateľný nielen ekonomicky, ale aj pre mňa osobne.
Sú značky, ktoré boli kedysi tvojím snom a dnes ich už máte v Concept Story?
Je ich naozaj veľa. Najviac ma teší, že sa naplnil presný opak toho, čo som na začiatku očakávala. Myslela som si, že budeme zahraničné značky presviedčať na spoluprácu, no dnes sa čoraz častejšie ozývajú ony nám.
Jednou z mojich vysnívaných značiek boli Alohas. Dlhé roky som ich nosila a obdivovala ich udržateľný model založený na predobjednávkach, vďaka ktorému nevznikajú zbytočné prebytky. O to väčšiu radosť som mala, keď nás práve oni oslovili so záujmom o spoluprácu.
Dá sa povedať, že na Slovensko prinášate značky, ktoré by tu inak neboli dostupné?
Áno, presne o to sa snažíme. Väčšina značiek, ktoré máme v portfóliu, na Slovensku nenájdete. Mnohé z nich nie sú dostupné ani v Česku. Na jednej strane je to krásne, na druhej strane je to náročné. Sme tak trochu priekopníci, pretože väčšina ľudí tieto značky ešte nepozná.
Kto je dnes typickým zákazníkom Concept Story?
Naši zákazníci sú veľmi rôznorodí. Prichádzajú k nám aj mladí ľudia, ale najväčšiu skupinu tvoria ľudia po 30tke. Mnohí pôsobia v kreatívnych profesiách. Všetkých spája najmä to, že hľadajú autentické, kvalitné veci s príbehom a premýšľajú nad tým, čo nosia a aké hodnoty svojím výberom podporujú.
Čo vnímaš ako najväčšiu prekážku pri udržateľnej móde?
Myslím si, že je to kombinácia viacerých faktorov. Prvým je cena. Zvykli sme si, že tričko stojí toľko, čo capuccino v meste, a preto sa mnohí pýtajú, prečo zaplatiť niekoľkonásobne viac, keď nemusia. V skutočnosti však neplatíte len za oblečenie, ale aj za kvalitné materiály, férovú výrobu a príbeh, ktorý za ním stojí.
Druhou bariérou bola ešte donedávna ponuka. Dnes je však situácia iná – udržateľná móda ponúka rôzne štýly, strihy aj veľkosti. Už dávno neplatí, že má len jednu podobu. Každý si môže nájsť niečo, čo mu vyhovuje.
Myslíš si, že problémom je aj naše nákupné správanie?
Určite áno. Dnes čelíme obrovskej nadprodukcii oblečenia. Hovorí sa, že aj keby sa zajtra prestalo vyrábať úplne všetko, ľudstvo by malo čo nosiť ešte desať generácií.
Zároveň veľmi často nakupujeme impulzívne. Oblečenie sa stalo odmenou, útechou alebo spôsobom, ako si na chvíľu zlepšiť náladu. Lenže ten pocit trvá veľmi krátko. Skutočné šťastie si človek cez nakupovanie nekúpi.
Myslím si, že niekedy je oveľa silnejší pocit povedať si: „Nie, toto si dnes nekúpim.“ Aj to je forma práce so sebou samým.
Ja mám napríklad veľmi málo oblečenia a nové si kupujem až vtedy, keď to staré doslúži. Ja mám pocit, že už v obchode viem, čo budem a nebudem nosiť.
A za to ťa veľmi chválim.
Oblečenie, o ktorom človek vie viac, človek nosí s oveľa väčšou hrdosťou. Má potom oblečenie aj väčšiu emocionálnu hodnotu?
Presne tak. Oblečenie časom prestáva byť len oblečením – stáva sa nositeľom spomienok. Keď po rokoch vytiahnete zo skrine obľúbené tričko či košeľu, nevybaví sa vám len samotná vec, ale aj ľudia, miesta a momenty, ktoré sú s ňou spojené.
Ja mám napríklad košeľu, ktorú som nosila ešte pred narodením detí. Rodila som v nej a strávila som v nej aj prvé dni po pôrode. Dodnes ju mám a vždy mi pripomenie toto výnimočné obdobie.
Myslím si, že sme na túto hodnotu trochu zabudli. Kedysi bolo bežné nosiť kvalitné oblečenie celé desaťročia a vytvárať si k nemu vzťah. Dnes ho často vnímame ako spotrebný tovar.
Veľmi sa mi páči aj príklad Jane Goodall. Dlhé roky nosila tie isté košele, pretože každá z nich bola spojená s konkrétnou etapou jej života. Myslím si, že je to krásna myšlienka.
Máš pocit, že rastie aj záujem o slovenskú módnu tvorbu?
Myslím si, že áno. Veľký význam majú projekty ako Mercedes-Benz Fashion Live!, ktoré dlhodobo dávajú priestor domácim dizajnérom a pomáhajú budovať povedomie o slovenskej móde.
Rovnako dôležitú úlohu zohrávajú médiá. Ak by o lokálnom dizajne nepísali a nehovorili, tieto témy by sa šírili len ústnym podaním. Dnes však väčšinu informácií prijímame cez obrazovky, a preto je mediálny priestor pre domácu tvorbu mimoriadne dôležitý.
Je niečo, čo podľa teba na slovenskej módnej scéne ešte chýba?
Bola by som veľmi rada, keby na Slovensku vznikalo viac projektov podobných Concept Story. Som presvedčená, že čím viac takýchto obchodov existuje, tým viac rastie celý trh. Nevnímam ich ako konkurenciu, ale ako komunitu, ktorá spoločne podporuje lokálnu módu.
Každý koncept má vlastný výber značiek aj filozofiu, a práve táto rozmanitosť je jeho silou.
Žiaľ, posledné roky ukazujú skôr opačný trend. Viaceré podobné projekty zanikli, pretože pandémia, vojna aj náročná ekonomická situácia výrazne sťažili podnikanie v tomto segmente.
Ktorú jednu slovenskú módnu značku by mal podľa teba poznať každý?
Toto je pre mňa ťažká otázka, ale povedala by som, že Nehera. Značka, ktorú sa podarilo úspešne oživiť a preraziť aj za hranice Slovenska a ja som rada, že sa v našom koncepte Fairy & Witches, ktorý zastrešuje kurátorský výber vintage, pre-loved a samples, občas objaví kúsok tejto značky.
Akú jednu módnu radu by si dala každému?
Pred každým nákupom si skúste vypočítať takzvaný cost per wear. Je to veľmi jednoduchý princíp. Ak košeľa stojí 100 eur a viete, že ju oblečiete stokrát, jedno nosenie vás vyjde na jedno euro. Tento pohľad často úplne zmení spôsob, akým ľudia rozmýšľajú o nákupoch. Zrazu zistia, že lacné šaty, ktoré si oblečú raz, sú v skutočnosti oveľa drahšie než kvalitný kúsok, ktorý budú nosiť roky.
Ktorý módny trend by si najradšej zrušila?
V prvom rade trend impulzívneho, bezhlavého nakupovania. Podľa mňa je to jeden z najškodlivejších trendov dneška.
A ak mám spomenúť niečo konkrétne, tak rôzne plastové „jelly“ topánky. Nie sú komfortné, noha sa v nich potí a z pohľadu materiálu ani životnosti v nich nevidím veľký zmysel.
Kde vidíš Concept Story v najbližšej dobe?
Hovorím o sebe, že som vizionárka, takže prirodzene mám veľa plánov a predstáv. Zároveň však pracujem s realitou – podnikáme na Slovensku, v Bratislave, a viem, že situácia sa dokáže veľmi rýchlo meniť.
Momentálne je našou prioritou vybudovať stabilné miesto a dlhodobo udržateľný koncept. Veľa bude závisieť aj od ľudí – od toho, či sa s našou filozofiou stotožnia a budú ju podporovať. Aktuálne pripravujeme príchod ďalších dvoch značiek a zároveň už uvažujeme aj nad väčšími priestormi.
