Slovenská módna návrhárka Petra Kubíková verí, že kvalitné oblečenie nemá končiť na dne skrine, ale sprevádzať ženy celé roky.
Slovenská módna návrhárka Petra Kubíková patrí medzi tvorcov, ktorí dokazujú, že kvalitná móda nemusí vzniknúť vo veľkých sériách ani smerovať na svetové móla, aby mala skutočnú hodnotu. Už viac ako desať rokov buduje značku postavenú na lokálnej výrobe, poctivom remesle a nadčasovom dizajne. Namiesto masovej produkcie dáva prednosť limitovaným kolekciám, spolupráci s domácimi krajčírkami a oblečeniu, ktoré si nájde svoje miesto v každodennom živote žien.
Jej tvorba je charakteristická čistými líniami, premyslenými detailmi a dôrazom na funkčnosť. Minimalizmus v jej podaní nepôsobí chladne ani stroho – každý model vzniká s cieľom, aby bol pohodlný, variabilný a nositeľný pri rôznych príležitostiach. Petra verí, že kvalitný odev má žene slúžiť dlhé roky, nie jednu sezónu. Preto venuje veľkú pozornosť výberu materiálov, ich odolnosti aj jednoduchej údržbe.
Vo svojej práci spája estetiku s pragmatickým prístupom a neustále reaguje na potreby svojich zákazníčok. Práve ony sa počas rokov stali prirodzenou súčasťou jej tvorivého procesu a pomohli formovať rukopis, ktorý je dnes ľahko rozpoznateľný. V našom rozhovore hovorí o svojej ceste k módnemu dizajnu, inšpiráciách, tvorivom procese aj o tom, prečo je pre ňu lokálnosť viac než len trend.
Ako by si opísala svojho typického zákazníka?
Svoju klientelu som budovala postupne a ukázalo sa, že moje zákazníčky sú mi v mnohom podobné životným štýlom. Sú to energické ženy, často mamy, ktoré majú rady svoju prácu a vedú aktívny život.
Potrebujú byť neustále v pohybe, riešia množstvo situácií a hľadajú oblečenie, v ktorom sa budú cítiť pohodlne počas celého dňa. Veľkú časť mojich zákazníčok tvoria lekárky, zubárky, architektky, dizajnérky či projektantky.
Je pre teba dôležité, aby sa tvoje modely dali jednoducho kombinovať s ostatnými kúskami v šatníku?
Určite áno. Dokonca sa zákazníčok často pýtam, či daný kúsok naozaj vynosia. Nejde len o to, aby sa im páčil, ale aby sa stal prirodzenou súčasťou ich šatníka. Ak mám pocit, že po ňom siahajú len impulzívne, pokojne im poviem, nech si ho radšej nekupujú. Verím, že si neskôr nájde majiteľku, ktorej bude naozaj slúžiť.
Mrzí ma, keď si niekto kúpi oblečenie a potom ho nenosí, alebo ho nájdem na Vintede.
Vytváraš väčšinu modelov ako one of one kúsky?
Približne 60 % mojej tvorby tvoria originálne kúsky.
Časom sa však vyprofilovali aj modely, ktoré fungujú na rôznych typoch postáv. Sú to napríklad určité strihy nohavíc, blúzok, sukní alebo šiat, o ktorých už viem, že sa budú zákazníčkam páčiť. Keď k nim nájdem kvalitný materiál, nakúpim ho vo väčšom množstve. Roky praxe ma naučili odhadnúť, ktoré modely sa stanú stálicami mojej ponuky.
Aj keď svoju značku predstavujem na zahraničných podujatiach, napríklad v Budapešti, vždy zdôrazňujem, že ide o limitovanú výrobu. Nemám ambíciu vyrábať desiatky kusov jedného modelu. Väčšinou vzniknú dva alebo tri kusy, čo zodpovedá mojej filozofii aj výrobným možnostiam.
Čo ťa najviac baví okrem toho samotného navrhovania?
Jednou z mojich najväčších vášní sú látky. Milujem ich objavovať, dotýkať sa ich a nakupovať ich, často ešte skôr, ako presne viem, čo z nich vznikne. Niekedy látka čaká na svoj správny moment aj niekoľko rokov.
Nachádzaš materiály, ktoré potrebuješ, na Slovensku?
Kedysi bolo na Slovensku oveľa viac obchodov s kvalitnými látkami. Dnes ich už veľa nezostalo, čo je podľa mňa škoda. Preto ich hľadám aj v zahraničí.
Istý čas som objednávala látky priamo z japonskej Osaky. Boli nádherné, no po započítaní cla a daní sa ich cena výrazne zvýšila. Výsledné výrobky by boli pre zákazníčky zbytočne drahé a namiesto predaja blúzky za 200 eur to bolo 400, preto som od toho upustila.
Dnes najčastejšie nakupujem v Prahe a Budapešti, cez overené české e-shopy alebo priamo cez agentku z Talianska. A vždy, keď cestujem, si nájdem čas navštíviť aj miestne obchody s látkami. Často práve tam objavím niečo výnimočné.
Si pri výbere látok náročná?
Áno. Po rokoch už presne viem, aké materiály hľadám a aké vlastnosti od nich očakávam. Keď prídem do obchodu, idem rovno za tými druhmi látok, s ktorými viem pracovať a ktoré zodpovedajú kvalite mojej tvorby.
Aké tkaniny používaš najčastejšie?
Kedysi som sa špecializovala najmä na kabáty z kvalitných vĺn a trenčkoty z bavlnených zmesí s polyesterom, ktoré sú odolnejšie voči dažďu a menej sa krčia.
Dnes je najväčší záujem o košele a nohavice, preto najčastejšie pracujem s kvalitnými vlnenými kostýmovkami a bavlnenými popelínmi so zaujímavou štruktúrou, tkaním či odtieňom. Vyberám materiály, ktoré vyzerajú dobre aj bez žehlenia, pretože funkčnosť je pre mňa rovnako dôležitá ako vzhľad.
Rovnaký strih môže vďaka inému materiálu, gramáži, farbe alebo detailom pôsobiť úplne inak, preto sa zákazníčky často vracajú po ten istý model v novom vyhotovení.
Pri kabátoch a sakách využívam aj zmesi vlny s viskózou, ľanom či polyesterom. Polyester nevnímam negatívne – ak znižuje krčivosť a predlžuje pekný vzhľad odevu, má svoje opodstatnenie.
Najväčšiu radosť mi robí, keď sa zákazníčky po rokoch vracajú s tým, že moje oblečenie stále nosia. Často stačí len drobná úprava a môže im slúžiť ďalšie roky. Práve v tom vidím skutočnú hodnotu kvalitného odevu.
Vedela si už odmalička, že sa chceš venovať móde?
Už ako dieťa som vedela, že chcem robiť niečo kreatívne. Keď som mala päť či šesť rokov, netušila som, že existujú profesie ako módny, produktový či grafický dizajnér. Vtedy som si jednoducho myslela, že budem maliarka.
Veľmi rada som kreslila ženské postavy a vymýšľala im oblečenie. Keď sa na to pozerám spätne, bolo jasné, že ma móda priťahovala od detstva.
Čo ti dalo štúdium módneho dizajnu?
Na našej škole bol dôraz najmä na umeleckú stránku tvorby, nie na technológie či sériovú výrobu. To mi veľmi vyhovovalo, pretože rozvíjalo kreativitu a výtvarné myslenie.
Počas štúdia sme sa nevenovali iba odevu, ale aj soche, grafike, maľbe či kresbe. Práve táto medziodborovosť ma naučila vnímať objem, proporcie, štruktúru a kompozíciu, z ktorých čerpám dodnes.
Keďže som prišla z gymnázia, mnohé veci som sa učila metódou pokus – omyl. Spätne to však vnímam ako výhodu. Nebola som zviazaná zaužívanými postupmi, mohla som viac experimentovať a práve to často prinieslo najzaujímavejšie výsledky.
Čo ťa pri tvorbe najviac inšpiruje?
Na začiatku tvorby ma výrazne ovplyvňovalo Japonsko. Vyštudovala som japončinu, rok som žila v Tokiu a Jokohame a inšpiráciu som nachádzala najmä v tamojšej architektúre, ktorej princípy sa premietali aj do mojich kolekcií.
Dnes už nevychádzam z konkrétnych miest či objektov. Dôležitejšia je atmosféra, nálada a celkový charakter kolekcie. Najprv si predstavím siluety a farebnosť, vyberiem materiály a potom nechám kolekciu prirodzene rásť. Nenavrhnem ju celú naraz – každý nový model ovplyvňuje ten ďalší.
Kľúčový je pre mňa materiál. Až keď vidím, ako sa správa na postave, rozhodnem sa, aký strih mu najviac pristane. Často sa stane, že z pôvodne zamýšľanej blúzky nakoniec vzniknú šaty.
Každý model si skúšam na sebe. Sledujem, ako sa v pohybe správa a ako sa v ňom cítim. Práve tento proces je pre mňa dôležitejší než kreslenie návrhov – až vtedy viem, že výsledok je prirodzený a funguje.
