Akú atmosféru si mala na mysli pri tvorbe svojej poslednej kolekcie NEO?
Kolekcia NEO bola pre mňa veľmi osobná. Vznikla pri príležitosti desiatich rokov od ukončenia štúdia a predstavovala akési zhodnotenie mojej tvorby. Názov odkazuje na nový pohľad na to, čo som za uplynulé roky vytvorila.
Chcela som ukázať, že môj rukopis zostáva rozpoznateľný, no zároveň sa prirodzene vyvíja. Kolekcia nadväzuje na moje predchádzajúce modely, ale prináša ich v súčasnej podobe. Bola v nej prítomná určitá nostalgia za tým, odkiaľ som vyšla, ale zároveň aj pohľad smerom do budúcnosti.
Dôležité pre mňa bolo, aby z nej bolo cítiť energiu, dynamiku a silu ženy, pre ktorú tvorím.
Na ktorý svoj model alebo kolekciu si najviac hrdá?
Asi by som nepovedala, že som citovo naviazaná na konkrétne modely. Oveľa viac ma baví samotný proces tvorby než výsledný produkt. Nemám potrebu odkladať si prototypy alebo si nechávať obľúbené kúsky len pre seba. Oveľa väčšiu radosť mi robí, keď oblečenie skutočne žije a nosí sa.
Premýšľaš už nad novou kolekciou?
Áno. Prakticky hneď po jednej kolekcii začínam rozmýšľať nad ďalšou. Myšlienky sa postupne menia a vyvíjajú, takže kým sa pustím do samotného šitia, mám v hlave už asi štvrtú verziu.
Ako sa ti darí skĺbiť prácu s materstvom?
Sú obdobia, keď je to náročné, najmä keď sú deti choré alebo ma viac potrebujú. Naučila som sa však nemať na seba v takých chvíľach prehnané nároky. Ak sa mi podarí urobiť aspoň niečo navyše, beriem to ako úspech. Inak by bol človek len zbytočne sklamaný.
Móda je pre mňa zároveň aj koníček. Každý má niečo, pri čom si oddýchne – niekto číta, niekto štrikuje alebo lúšti krížovky. Ja, keď mám voľný čas, tvorím. Je to moja práca, ale zároveň aj to, čo ma najviac baví.
Keď sa z koníčka stane práca, mnohí ľudia po čase stratia radosť z toho, čo robia. Zažila si niečo podobné?
Nie, našťastie nie. Na začiatku som občas prijala aj zákazky, ktoré neboli úplne podľa môjho vkusu, pretože som si budovala klientelu. Dnes si ku mne nachádzajú cestu zákazníčky, ktoré rozumejú môjmu štýlu, takže podobné kompromisy už robiť nemusím.
Stres je prirodzenou súčasťou mojej práce, najmä pred módnymi prehliadkami. Vtedy riešim množstvo detailov a pravidelne sa mi sníva, že sa niečo pokazí. Patrí to však k celému procesu.
Určitú neistotu prináša aj podnikanie. Nikdy dopredu neviem, koľko zákaziek príde, no rokmi som sa naučila, že po pokojnejšom období vždy nasleduje ďalšia vlna práce. Kedysi boli slabšie najmä mesiace po Vianociach a počas leta, dnes sú však aj letné mesiace veľmi pracovné.
Aj napriek všetkým výzvam ma moja práca stále baví. Stres k nej patrí, ale nikdy neprevážil nad radosťou z tvorby.
Všimla som si, že niektoré tvoje modely fungujú aj pod značkou Ynakí. Ako vznikol tento projekt?
Za projektom stojí moja dlhoročná zákazníčka a jej dcéra, ktorá pôsobí v Prahe. Vždy snívala o tom, že vytvorí koncept, v ktorom bude predstavovať dizajn značiek, ktorým skutočne verí. Tak vznikol Ynakí.
Niektoré moje modely sa dnes v Prahe predávajú práve pod touto značkou. Páči sa mi, že za projektom stoja ľudia, ktorí moje oblečenie sami nosia a prirodzene sa s ním stotožňujú. Je to pre mňa oveľa autentickejšie, než keď niekto ponúka značku len preto, aby mal vo svojom portfóliu ďalšie meno.
Keby si mala svoju značku opísať tromi slovami, aké by boli?
To je asi najťažšia otázka. Mám pocit, že moju značku by mali skôr opísať ľudia, ktorí ju nosia.
Na začiatku som vedela veľmi presne povedať, že ide o minimalistickú tvorbu vychádzajúcu z geometrie a čistých tvarov. Dnes mám pocit, že sa moja tvorba nedá zhrnúť do niekoľkých jednoduchých slov. Ak by som však mala vybrať jednu vlastnosť, určite by to bolo slovo lokálna.
