Daniela žije v cirkuse vďaka svojmu priateľovi, s ktorým popri vystúpeniam vychováva tri deti. Aj keď je neustály život na cestách náročný, nemenila by.
Život v cirkuse nie je pre každého – je to cesta, ktorá si vyžaduje neustály pohyb, odvahu a obrovskú vášeň pre umenie. 39-ročná Daniela, ktorá je už takmer jedenásť rokov artistkou v cirkuse Francesko Jung, však tento spôsob života prijala a premenila na svoj domov.
Predtým pracovala ako účtovníčka, no po tom, ako sa stretla s Ludvíkom Jungom, manželom a cirkusovým umelcom, sa jej svet úplne zmenil. Dnes už by si „normálny“ život ani nevedela predstaviť. Spolu s deťmi a mužom trávi život na cestách, kde každý nový týždeň prináša nový začiatok, nové miesto a nové zážitky.
Ako vyzerá deň artistky v cirkuse? Aké výzvy prináša život, kde neexistuje „normálny“ domov? A ako sa z kancelárskeho stola dá preskočiť priamo k akrobacii?
O tom všetkom nám Daniela povie v rozhovore. Zároveň odhalí, čo jej cirkus dal a čo jej vzal – a prečo dnes už nie je schopná vrátiť sa späť do „normálneho“ života.
Ešte predtým, než si prečítaš rozhovor o živote v cirkuse, radi by sme ti pripomenuli, že tvoriť kvalitný obsah môžeme len vďaka našim predplatiteľom. Preto, ak sa ti naše články páčia, podporiť nás môžeš vstupom do klubu Refresher+ a prečítať si ďalšie zaujímavé a originálne rozhovory, ako napríklad s Radkou, ktorá brala Ozempic, či o Slovákoch, ktorí si postavili dom za polovicu ceny, akú im ponúkol architekt.
Kedy a ako si sa dostala do cirkusu? Bola to tvoja detská túžba, alebo to prišlo nečakane?
Pôvodne som nepochádzala z cirkusového prostredia – vyučila som sa za účtovníčku. Môj manžel zomrel na rakovinu keď mal 27 rokov. Ja som mala vtedy 23 a starala som sa o naše dve malé deti. O päť rokov som spoznala súčasného partnera Ludvika Junga. On v cirkuse vyrastal, pretože jeho predkovia tento cirkus založili. Mám rada zvieratá aj cestovanie, takže som s tým nemala žiadny problém.
Partner sa mi zdal byť dobrý – mal rád moje deti, a hoci som predtým do cirkusu nechodila, rozhodla som sa to skúsiť s ním. Nakoniec sa mi to zapáčilo a rovnako aj mojim deťom. Náš cirkus je jedným z mála, ktoré majú preukázanú generačnú tradíciu. Keďže mám s Ludvikom tri ďalšie deti, sme desiata generácia Jungov. Náš partnerský život je pekný – sme spolu takmer neustále, máme o sebe prehľad a trávime spolu prakticky 24 hodín denne.
Aká je tvoja úloha v cirkuse?
Moju prvú sezónu sme začali v Rusku v roku 2013. Prvý týždeň som predvádzala kone, naučili ma základy drezúry a darovali mi koňa, ktorého mám dodnes – hoci už je v cirkusovom dôchodku. Neskôr v cirkuse pracovala ruská akrobatka, ktorá predvádzala vzdušnú akrobaciu. Práve ona ma naučila základy a vďaka nej som postupne prevzala jej čísla. Dnes sa venujem akrobacii a starostlivosti o zvieratá. Začínala som s koňmi, no neskôr som si zaobstarala papagáje, s ktorými taktiež vystupujem.
Spomínaš si na svoj prvý výkon pred publikom?
Áno, spomínam si. Bolo to práve s koňmi. Mala som obrovskú trému, ale keďže som vystupovala s profesionálne vycvičenými koňmi, zvládli to aj bez mojej výraznej pomoci. Pre mňa to bol obrovský stres, no zároveň krásny zážitok – to publikum, potlesk a celá atmosféra boli nezabudnuteľné.
Aký najnebezpečnejší trik si musela zvládnuť?
Najnáročnejší bol trik s pádom a viazaním, ktorý mi predviedla ruská akrobatka. Postupne som ho trénovala a hoci to viazanie je pevné, bol to jeden z najťažších trikov, aké som sa musela naučiť. Druhý najnáročnejší bol vis za krk – vyzerá to, akoby som visela len za hlavu, čo pôsobí veľmi dramaticky, no je to technicky náročné a vyžaduje veľkú silu a kontrolu.
Stali sa ti počas vystúpenia aj nejaké zranenia?
Našťastie nie. Veľkú úlohu zohráva aj rekvizitár, pretože laná a ostatné rekvizity sa musia často meniť. Napríklad textilné šály si objednávam z Francúzska, pretože sa rýchlo opotrebujú. Vždy však existuje riziko, že materiál zlyhá, čo môže byť veľmi nebezpečné.
Vieš mi opísať váš bežný deň v cirkuse?
V pondelok sa cirkus presúva z mesta do mesta. Ráno vstávame a chlapi začnú baliť všetko – elektriku, káble, oplotenie a zvieratá. Celý deň trvá, kým sa presunieme na nové miesto. Keď dorazíme, najskôr vyložíme zvieratá, dáme im vodu, jedlo a pripravíme mobilnú maštaľ. Až potom sa začíname venovať stavbe cirkusového stanu.
V utorok sa stavia stan, stĺpy a všetko potrebné na vystúpenia – tu pomáhame všetci.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo všetko zahŕňa deň artistu v cirkuse.
- Ako trávi Daniela svoj voľný čas.
- Čo by robila, keby nepracovala v cirkuse.
- Ako vníma jej život rodina.
- Ako funguje vzdelávanie cirkusových detí a či to stačí, aby sa niekde uplatnili.
- Aké je jej stanovisko k vystúpeniam so zvieratami a či si myslí, že je to týranie.
- Čo zažili v cirkuse s protestujúcimi, ktorí nesúhlasili s účinkovaním zvierat na vystúpeniach.
