- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Vladimír patrí momentálne medzi najznámejších hercov svojej generácie.
V reklame na české pivo Krušovice Bohém si užíva krásy bohémskeho života so svojím otcom, Bolkom Polívkom. Najmä slovenské ženy ho zas poznajú z úspešných českých rom-comov ako Ženy v behu, Matky, Sladký život, respektíve zo seriálu Polda. Tieto filmové projekty sú však len zlomkom toho, čomu sa v skutočnosti venuje.
Vladimír Polívka dlhodobo pôsobí v angažmáne Dejvického divadla v Prahe a vo svojom voľnom čase sa venuje výrobe sôch.
V rozhovore sa tiež dozvieš, či existuje nejaká postava, ktorú by nechcel hrať, prečo sa považuje za bohémsky založeného človeka a s kým by si rád sadol na pivo. Okrem toho nám priblížil, že na Slovensku má veľa známych a ponuku na točenie v našej krajine by prijal s otvorenou náručou. Myslí si, že Slováci a Česi majú momentálne mnoho spoločných tém.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
„Ženy v behu, Matky, Sladký život, to sú komerčné projekty. Sú závislé na tom, kto ich odkúpi. Chápem, že pre určité produkcie na Slovensku, rovnako aj v Česku, je výhodné ich kúpiť. Samozrejme, mrzí ma, že ma slovenské publikum vníma len ako rom-com hráča, čo z väčšiny ani nie som. Tým viac ma ale mrzí, že netočím na Slovensku, ja by som to ocenil, bavilo by ma to,“ vysvetľuje.
Keby prišla ponuka zo Slovenska, prijal by som ju s otvorenou náručou.
Vladimír prezradil, že viedol debaty o tom, že by sa mal objaviť v Bratislave na Shakespearovských slávnostiach, len mu to bohužiaľ časovo nevyšlo. „Česi a Slováci si majú aj na inom poli, než na tom komerčnom, čo odovzdať. Máme mnoho spoločných tém. Na Slovensku mám veľa priateľov, veľmi by ma tešilo tam pracovať.“
Ešte sa nestretol s postavou, ktorú by nechcel hrať
Počas svojej kariéry ešte nenarazil na postavu, ktorú by si nechcel zahrať. „Aj témy, ktoré nie sú iba veselé alebo romantické, aj tie negatívne stránky života sú pre mňa príťažlivé. Ja som pripravený na každú výzvu, či už pracovnú, alebo životnú.“ Tvrdí, že pri postavách ho napĺňa uvažovanie nad tým, ako by to robil, ako by sa správal. „Hľadať v zle niečo, čím to tí ľudia, ktorí vlastne to zlo spôsobia, dokážu opodstatniť, dokážu to vysvetľovať buď sebe, alebo okoliu, to je strašne zaujímavé.“
Spomína na svoju nedávnu skúsenosť: „V Českej televízii som hral postavu chlapa, ktorý strašne trápi svoju bývalú ženu. Robí to najväčšie peklo, čo je možné spôsobiť bývalému partnerovi – šikanovanie cez peniaze, cez syna, jej živobytie. To mi príde úplne strašné, v takej realite však žije veľa ľudí. Ja som tak premýšľal, čoho by som bol schopný ja, keby som bol v jeho situácii. Koľko toho vo mne niečoho takého je – to je inak skvelá otázka tiež pri hraní. Kde sa to vo mne berie a kedy to pôjde von.“
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Na otázku, či preferuje divadlo alebo skôr film, nedokáže objektívne odpovedať. „Divadelné predstavenie, to je pre mňa šprint. To začína a končí, človek sa sústredí dve hodiny, plne tým vládne. Film je ťažší, je to dlhodobá vec, človek musí neustále znovu a znovu štartovať koncentráciu.“
Vladimír vysvetľuje, že vždy sa sústredí na to, čo ho čaká najbližšie. „V lete ma čaká krásny film, tým pádom sa všetka pozornosť uberá k tomu. Rovnako to mám so skúšaním divadla a hraním, mám možnosť žiť tu a teraz.“
Prácu hercov, najmä v posledných rokoch, ovplyvnili streamovacie platformy a sociálne siete. Vladimír si myslí, že práve vďaka tomu sa veľa ľudí vracia k živému umeniu. „Práve tým, že sme neustále obklopení sociálnymi sieťami, streamom, umelou inteligenciou, sa veľa ľudí vracia k živému umeniu, čím divadlo práve je. Opäť začína byť výnimočné svojou formou, je to kontakt s ľuďmi, tu a teraz. To sa nedá oklamať.“
Dodáva, že práve divadlo začína byť znovu aktuálne: „Pre veľa ľudí, to má väčšiu hodnotu. Divadlo je na dobrej ceste. Veľmi tomu fandím a som veľmi rád, že pri tom môžem byť.“
Bohemizmus má v krvi
Okrem divadelných a filmových projektov môžeš Vladimíra momentálne vidieť aj v kampani pre pivo Krušovice Bohém. Súčasťou kampane je aj jeho otec, legendárny český herec Bolek Polívka.
Zaujímalo nás, ako riešil „nálepku“ známeho priezviska. „Už dávno to prestalo byť mojou témou. Mám krásnu kariéru, svoje som si odpracoval. Myslím, že celý život mi išlo o to, robiť tieto veci za seba. Od určitej chvíle som sa s tým stotožnil, že môžem pracovať pod naším spoločným menom. Vlastne, o to sa to stalo pre mňa zaujímavejšie – je to môj priateľ, môj kolega. Je to môj otec, na ktorého som pyšný.“
Ako vníma bohemizmus samotný herec? „Viete čo, ja si myslím, že je to určitý prístup k životu. Pomenovania tohto štýlu života sa rôznia, veľa z nich je chybných. Ale je to niečo, čo ma skutočne baví žiť.“
Dodáva, že o túto jeho životnú vlastnosť sa mnohokrát popálil, ale zároveň ho to aj mnohokrát posunulo dlhými krokmi vpred. „Kvalitne, bohémsky žijúci ľudia, ktorí sú tvorcovia krásnych vecí a zároveň sa dokážu stožniť s okolným svetom a nie sú len zameraní sami na seba – to je spôsob, akým sa tento štýl dá žiť. Ja a špeciálne môj otec, dokonca aj moja mama, myslím, že to máme niekde hlboko v krvi. Je to v nás.“
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Vladimír sa umením obklopuje aj vo svojom súkromí: „Mám doma veľa obrazov, nádhernú basu, rád počúvam hudbu. Vrátil som sa k niečomu, čo som dlho nerobil – robím sochy, robím busty. To ma strašne baví.“
Inšpirujú ho aj ľudia, s ktorými pracuje. „Mám to šťastie, že som obklopený ľuďmi, ktorí ma inšpirujú. Vlastne som k tomu celý život nejako aj smeroval, aby to tak bolo, aby som bol inšpirovaný ľuďmi, ktorí sú okolo mňa. Baví ma pozorovať ich a učiť sa od nich. Na toto mám obrovské profesijné aj ľudské šťastie.“
Radosť mu v živote prinášajú aj dva psy a partnerka. „Mám dvoch psov a svoju nádhernú partnerku. Považujem ich za také tie radosti, bez ktorých by som asi ťažko dokázal byť. Som obklopený láskou.“
K bohémskemu prežívaniu života patrí do istej miery aj pivná kultúra, aspoň v Čechách. S kým by si rád sadol na pivo Vladimír? „To je dobrá otázka. Myslím, že by to mal byť Jean Dujardin alebo aj Adrien Brody. Veľmi rád by som si s nimi dal pivo. A prečo? Pretože sú zaujímaví a mňa by veľmi zaujímalo, čo si myslia o filme a divadle.“
Pivo je často symbolom pohody a času s priateľmi. Má Vladimír nejakú obľúbenú spomienku, ktorá sa viaže k pivu? „K pivu ma viaže veľa spomienok, aj zabudnutých spomienok. Celkovo mám rád taký ten okamih, keď mám voľný večer a prinajlepšom aj ďalší deň, to je úplne ideálne. Prídem do tej svojej krčmičky, vidím tam svojich kamarátov, tie rozžiarené úsmevy, také to ‚ide sa na pivo a všetko je fajn‘. Len to zdieľam všetko so svojimi priateľmi.“
Dodáva: „Koľkokrát sedávame so štamgastami, každý sa živí niečím úplne iným než ja. Počúvam ich a bavíme sa a vlastne to pivo nás nejakým spôsobom združuje. Skrátka, ja mám veľmi rád tú pivnú kultúru. Mňa to vždy tešilo. Práve preto som ani na chvíľku nepochyboval, že by som mohol byť tvárou nejakého piva, že by to bol problém. Naopak, mňa to potešilo, pretože to mám naozaj od srdca rád.“
