Tento bazár nie je pre každého. Radšej si po príchode domov poriadne vydezinfikuj ruky.
Takmer každý víkend je v Bratislave burza na Interi – jeden z najväčších a najstarších blších trhov na Slovensku. Nachádza sa na futbalovom štadióne priamo za nákupným centrom Vivo a je to skvelé miesto pre všetkých, ktorí majú radi veci z druhej ruky. Nájdeš tu všetko možné: oblečenie, kozmetiku, zaujímavé knižky, staré videohry, nábytok či dokonca aj cenné starožitnosti.
Predajcovia ponúkajú svoje produkty na stoloch, dekách či priamo z krabíc, čo vytvára autentickosť tradičného blšáku. Ak si však chceš vychutnať tú najlepšiu atmosféru, musíš si poriadne privstať, keďže sa brány trhu otvárajú už o šiestej ráno a celá burza sa končí už predpoludním.
V mojom okolí som sa čoraz častejšie stretávala s kamarátmi, ktorí o tomto trhu hovorili ako o veľmi bizarnom zážitku. Pre ďalších je to zasa spôsob, ako kúpiť zaujímavú vec za zlomok jej hodnoty.
Problém však je, že keď sa chceš dostať k zaujímavej veci, musíš pozerať naozaj pozorne a doslova sa prehrabávať v haraburdách. Tento trh je vraj iný a niekedy aj strašidelný. Chcela som sa naň ísť pozrieť teda na vlastné oči a zažiť si tú typickú atmosféru na vlastnej koži.
Už prvý pohľad na trh bol pre mňa celkom mrazivý a cítila som sa tam zvláštne. Okrem pocitu nepohodlia som tam však videla zaujímavé veci, či sa rozprávala s predávajúcimi, ktorí majú za sebou zaujímavé životné príbehy. Veľakrát nie príliš šťastné. Hokejista, ktorý predával svoje dresy, muž bez domova, ktorý si na trhu zarába tým, že predáva nájdené veci, či dokonca nelegálne predávanie a množenie šteniatok po 20 eur.
Ešte predtým, než si prečítaš, čo všetko som na trhu videla, radi by sme ti pripomenuli, že tvoriť kvalitný obsah môžeme len vďaka našim predplatiteľom. Preto, ak sa ti naše články páčia, podporiť nás môžeš vstupom do klubu Refresher+.
Symbolické vstupné do iného sveta
Na tento „výlet" som si musela poriadne privstať. Keďže bola nedeľa ráno, som únavu cítila oveľa silnejšie, ako v iné dni. S ťažkosťami som sa teda o šiestej ráno postavila z postele a vyrazila do mrazivého a hmlou zahaleného mesta. Hneď na začiatku som si hovorila, že ľutujem predajcov, ktorí tam musia stáť celé hodiny, lebo v to ráno bola naozaj zima.
Bratislava bola ešte úplne prázdna a na ceste by si autá spočítal na jednej ruke. Jediné miesto ruchu bolo na parkovisku pred trhom, kde sa zhromažďovalo pomerne veľa ľudí. Vstupné na bazár bolo symbolické jedno euro a vyberala ho namosúrená pani zahalená od hlavy až po päty v hrubej vetrovke a v šále. Keď som prekročila brány trhoviska, bolo to ako keby som vstúpila do iného sveta.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo mi povedala predávajúca o bábike, ktorú mi chcela predať.
- Aké iné mysteriózne veci som našla na bazári.
- Prečo pani predávala choré šteniatka.
- Príbeh pána, ktorý chodí predávať na trh už celé roky.
- Čo sa stalo hokejistovi, ktorý predával dresy.
