Podľa vedcov tento objav pomáha vysvetliť hustotu pyramíd medzi Gízou a Lištom (miesto pohrebísk Strednej ríše), v dnešnej nehostinnej oblasti saharskej púšte.
Vedci z Univerzity v Severnej Karolíne sa domnievajú, že prišli na koreň tisícročia starej záhade egyptských pyramíd. Ak si aj ty na vlastné oči videl tieto gigantické stavby v tvare štvorbokého ihlana, určite si si kládol otázku, ako starí Egypťania dopravili na miesto stavebný materiál.
Archeológovia dlhé roky predpokladali, že stavitelia museli na prepravu ťažkých kamenných blokov využívať prúd rieky. „Nikto si nebol istý umiestnením, tvarom, veľkosťou alebo blízkosťou tejto vodnej cesty k miestu pyramíd,“ povedal profesor Eman Ghoneim, ktorý je zároveň aj jedným z autorov štúdie, píše BBC.
Vďaka radarovým satelitným snímkam, historickým mapám a ďalším geofyzikálnym prieskumom sa výskumný tím priblížil k vyriešeniu záhady. Na mieste hraničiacom s 31 pyramídami starými niekoľko tisíc rokov podľa nich kedysi tieklo riečne rameno Nílu dlhé približne 64 kilometrov a široké 200 – 700 metrov.
Podľa vedcov tento objav pomáha vysvetliť hustotu pyramíd medzi Gízou a Lištom (miesto pohrebísk Strednej ríše), v dnešnej nehostinnej oblasti saharskej púšte. Kedysi totiž ležalo pozdĺž rieky, ktorá okrem iného slúžila aj na prepravu ťažkých blokov a výrazne uľahčovala stavbu jedného zo siedmich divov sveta.
