Rómovia musia čeliť neustálej diskriminácii aj nálepkovaniu.
„Keď človek príde na pohovor a oni vidia, že je Cigán, tak tým sa to veľakrát končí, bohužiaľ. Koľko ráz som sa s tým ja sama stretla,“ opisuje svoje skúsenosti 23-ročná Vlasta, ktorá bola po úspešnom ukončení školy a získaní výučného listu dlho nezamestnaná. Hoci vytrvalo chodila na pohovory, na každom ju odmietli.
Dôvodom nebola nedostatočná kvalifikácia, ale predsudky. Vlasta je totiž Rómka. A rovnako ako tisíce ďalších Rómov, aj ona sa neustále stretáva s nálepkovaním, diskrimináciou a neustálymi stereotypmi.
Toto sa snaží zmeniť aj projekt Romade, ktorý zamestnáva znevýhodnené Rómky a Rómov. Cieľom projektu je nielen poskytnúť Rómom prácu, ale zároveň vzdelávať väčšinovú spoločnosť a búrať predsudky, pre ktoré sú Rómovia neraz vytláčaní na okraj spoločnosti.
„Rómov ľudia vedia identifikovať na základe farby pleti, tak je jednoduché vytvárať stereotypy. Je škoda, že sa málo hovorí o pozitívnych rómskych príkladoch, ktorých je veľa,“ vysvetľuje tvorca projektu Romade Andrej Kiska.
Andrej Kiska upozorňuje, že jednou z chýb našej spoločnosti je, že všetkých Rómov dávame do jednej kategórie. „Máš tmavú farbu pleti, si Róm, a preto si taký a taký. A často na základe médií a ich tendencií ukazovať bulvárne zaujímavé správy je táto rómska nálepka spojená s predsudkami ako špina, lenivosť, alkoholizmus, krádeže a podobne. Ale tak ako medzi nimi, tak aj medzi nami, majoritou, alebo ako nás oni nazývajú, gadžami, sú ľudia aj dobrí, aj zlí. Aj poctiví, aj nečestní. Aj usilovní, aj leniví.“
Rómom sa nechce pracovať
„My robiť chceme, ale je to ťažké. Často sa stáva, že prídeme na pohovor, ale hneď nám povedia, že nás neberú,“ vysvetľuje Vlasta. Podobné skúsenosti ako ona má väčšina Rómov. Získať zamestnanie, keď si Róm, je na Slovensku takmer nemožné. Rozšírenú diskrimináciu na trhu práce potvrdil v roku 2014 aj experiment Inštitútu finančnej politiky z roku 2014, ktorý ukázal, že firmy nemajú záujem zamestnávať Rómov.
Podstatou experimentálneho testovania diskriminácie bolo zasielanie žiadostí o prácu fiktívnymi rómskymi a nerómskymi uchádzačmi o zamestnanie. Na každú ponuku poslali dva životopisy fiktívnych osôb s rovnakou kvalifikáciou. Prvá skupina uchádzačov o zamestnanie mala typicky slovensky znejúce mená ako Michal Kováč či Pavol Haluška. V druhej skupine boli fiktívne osoby s rómskymi menami ako Mário Lakatoš či Koloman Berky.
Pozvanie na pohovor dostalo 40 % uchádzačov s menom ako Michal Kováč a len 17 % s rómsky znejúcim menom. Z výsledkov tohto výskumu vyplýva, že Róm má na Slovensku o polovicu menšiu šancu dostať sa na pracovný pohovor ako rovnako kvalifikovaný človek bez rómskych koreňov. To znamená, že ani vyššie vzdelanie automaticky nezaručuje Rómom šancu na zamestnanie.
„Žiaľ, mnohí zamestnávatelia majú stále predsudky. A tak poslední, ktorých do práce prijímajú, sú Rómovia a prví, ktorých vyhadzujú, sú zase Rómovia. Pritom v mnohých podnikoch, kde túto diskrimináciu nemajú, sa Rómovia stali jednými z najlepších pracovníkov,“ vysvetľuje Andrej Kiska.
Dodáva, že veľká časť Rómov sú takí istí zamestnanci ako všetci ostatní. Žijú v domoch s teplou vodu. Pracujú alebo už pracovali a majú pracovné návyky. Ich jedinou odlíšiteľnosťou je farba pleti. Zamestnávatelia sa napriek tomu neustále boja zamestnať ich.
„Stalo sa aj to, že ma najprv zavolali na rozhovor, ale potom vybrali iných. Určite som z toho mala zlé pocity, že ma nechcú. Bola som, samozrejme, aj trošku nahnevaná,“ zaspomínala si Vlasta. Dodala, že vďaka svojmu „nerómskemu“ priezvisku sa nikdy nestretla s odmietnutím ešte pred samotným pohovorom. Avšak jej kamarátky, ktoré majú iné priezviská, musia takémuto odmietaniu čeliť pravidelne.
Neustále odmietanie potom u mnohých vedie k rastúcej frustrácii. Dokážeš si predstaviť, že rozpošleš desiatky životopisov, zúčastníš sa na niekoľkých pohovoroch a výsledok je stále rovnaký? Ako dlho sa budeš snažiť? Niekoľko týždňov, možno mesiacov. Aj tvoja snaha by s veľkou pravdepodobnosťou postupne slabla.
Parazitujú na sociálnom systéme
Ako často sa stretávaš s tvrdením, že Rómovia žijú len zo sociálnych dávok a priživujú sa na sociálnom systéme? Tento rozšírený mýtus vyvrátilo už množstvo dát aj výskumov, my mu však tvrdohlavo veríme aj naďalej. Štúdia, ktorú v roku 2014 vydal ekonomický inštitút INESS, ukázala, že peniaze vyplácané do okresov s dvoma tretinami rómskej populácie tvoria len zhruba 2,2 percenta celkových verejných výdavkov.
Rodiny s viac ako 3 deťmi poberajú prostredníctvom dávky v hmotnej núdzi a príplatkov necelých 27 miliónov eur ročne. Autori štúdie dodávajú, že celkové ročné náklady „rómskych“ okresov nedosahujú napríklad ani jeden a pol mesiaca výdavkov Sociálnej poisťovne na starobné dôchodky.
Nehovoriac o tom, že vyžiť len zo sociálnych dávok nie je vôbec jednoduché. „Moja mama tak poberá len dávku v hmotnej núdzi. Je to o ničom. Minie sa to len na hygienu a trochu jedla. Na nič iné nezvýši. Čo to je dnes 60 eur? To je dnes nič. Ja keď som dostávala príspevok na dieťa, tak ledva mi vyšlo pre Miška (syna) na plienky, mlieko a veci, čo mu bolo treba,“ opisuje svoju skúsenosť Vlasta, ktorá je vďačná, že vďaka projektu Romade nemusí prežívať len zo sociálnych dávok.
A čo by odkázala ľuďom, ktorí si myslia, že „Rómovia si robia deti kvôli dávkam“? „Určite som neotehotnela kvôli dávkam. Bola som zaľúbená, a tak sa to stalo. Dokonca sa nám na začiatku ani nedarilo. Mrzí ma, keď to niekto tak spraví, že to nejde od Boha. Ale ja som šťastná, že mám môjho maličkého.“
Každý, kto chce, aby Slovensko bolo modernou krajinou, na ktorú môžeme byť hrdí, by si mal uvedomiť, že bez toho, aby aj Rómovia boli plnohodnotnou, nediskriminovanou súčasťou našej spoločnosti, sa to nepodarí.
Vlasta to však nemá jednoduché. Keďže jej partner pracuje v zahraničí, ona sa musí sama starať o trojročného syna a zároveň pracuje. Skĺbiť kariéru a rodičovstvo nie je jednoduché, v prípade žien s rómskym pôvodom to platí dvojnásobne. „Na Slovensku máme zamestnanosť cca 76 %, ale zamestnanosť Rómov z marginalizovaných komunít je iba 23 %. Medzi Rómkami je zamestnanosť dokonca iba 14 %,“ konštatuje Andrej Kiska.
Ako sa uvádza aj v publikácii Riešenie nezamestnanosti Rómov: Od mýtu k praxi a späť, ženy v rómskej komunite musia čeliť aj viacnásobnému znevýhodneniu z dôvodu rodu. Rodové nerovnosti v prípade rómskych žien ďalej prehlbuje priestorová segregácia. Ženy žijúce v segregovanom prostredí sa takmer vôbec nedostávajú na trh práce, výrazne častejšie zostávajú v domácnosti alebo sú invalidnými dôchodkyňami.
V Romade dostala šancu
Vlastu, Evu, Martinu či Ota spája nielen príslušnosť k rómskej menšine, ale rovnaké zamestnanie. Všetci štyria dostali šancu na nový život vďaka projektu Romade, ktorý im poskytol trvalé zamestnanie, ale aj kariérne a odborné poradenstvo v rôznych životných situáciách.
Po dlhom, únavnom a neúspešnom hľadaní práce sa nakoniec všetci štyria stretli v malej dielni v Košiciach. Práve tam prichádzajú na svet produkty, ktoré navrhli slovenskí návrhári a návrhárky.
Do projektu Andreja Kisku sa doposiaľ zapojilo jedenásť návrhárov, ktorých produkty budú postupne uvádzané na e-shop. Aktuálne sú dostupné kolekcie Moniky Vontszemuovej, Lenky Sršňovej, Marcela Holubca, Marcusa Darsena, Henriety Tholt, Idy Sandor a Karin Elizovej.
V kolekciách môžeme vidieť nespútanosť, temperament, pestrosť farieb, vášeň, ale aj každodennú jednoduchosť a spojenie s prírodou.
Všetky návrhy vychádzajú z myšlienky, že rómska kultúra je vizuálne veľmi bohatá a pestrá. Modely vznikajú na základe spolupráce s Múzeom rómskej kultúry v Brne a následne ich zamestnanci Romade šijú v košickej dielni. Ľudia si za strojmi odovzdávajú nielen skúsenosti, ale aj názory a s každým ďalším pracovným dňom sa vzájomne obohacujú.
