Stavba pochádza z 30. rokov minulého storočia.
V Refresheri ti pravidelne prinášame novinky zo sveta architektúry a interiérového dizajnu. Tentoraz nás zaujal projekt pražského štúdia JanskyDundera. Ide o mladý ateliér, v ktorom pracujú Matěj Janský a Cyril Dunděra. Okrem navrhovania interiérov sa venujú aj výrobe nábytku. Ich prácu môžeš obdivovať v zrekonštruovanom byte približne z 30. rokov minulého storočia, v ktorom dnes býva mladá štvorčlenná rodina. V interiéri dominujú farby a vyniká pôvodná drevená podlaha. Zaujme všetkých milovníkov umenia.
Mladí dizajnéri nachádzajú krásu v rozmanitosti a veria, že nie všetko v interiérovom dizajne sa musí držať pevných pravidiel. Každý prvok má svoj vlastný príbeh a spolu tvoria priestor, ktorý odzrkadľuje toho, kto ho nazýva domovom. Zastávajú myšlienku asketického luxusu, čo znamená, že toho najlepšieho stačí mať málo. Takto chápu udržateľnosť. „Nevyrábame doplnky a zbytočné veci. Zo všetkého najradšej navrhujeme a vyrábame nábytok pre jeho každodennosť, kde má luxus zmysel a nie je samoúčelný,“ informujú dizajnéri.
Byt v českom meste Klatovy má 170 štvorcových metrov. Jeho dispozícia poskytuje majiteľom presvetlený priestor, a ako autori projektu o ňom hovoria, každý večerný západ slnka vytvára trochu kúzla. Pýši sa umením, napríklad aj obrazom Opakujúci sa defekt od Stanislava Ondruša, ktorý si majitelia zadovážili z galérie Nookart (rozhovor s jednou zo zakladateliek galérie si prečítaš tu).
Práca ako s rodinným striebrom
Ku kompletnej rekonštrukcii priestranného bytu v západočeských Klatovoch autori pristúpili opatrne. Nachádza sa totiž v bytovom dome z 30. rokov, ktorý dal postaviť pradedo jedného z autorov návrhu – Zeno Fifka. Dom zostal vo vlastníctve rodiny dodnes a rekonštruovali ho pre blízkych príbuzných, mladú štvorčlennú rodinu.
Vďaka vzájomnej dôvere a pochopeniu medzi autormi návrhu a klientmi mohlo vzniknúť nevšedné rodinné bývanie s množstvom atypických prvkov. Hlavným zámerom návrhu bolo vdýchnuť bytu priestorovú veľkorysosť a ďalej podporiť prvorepublikový ráz nárožného bytového domu, v ktorom zaberá celé tretie poschodie. „Retro“ nádych zostal v bytovej jednotke aj vďaka tenkej smrekovej dyhe, ktorú dizajnéri použili na renováciu pôvodných dverí z roku 1938. Perfektným kontrastom je, naopak, moderná buclé pohovka Cheers z dielne JanskyDundera.
„Presvedčili sme investorov, že by bolo vhodné využiť príležitosť rekonštrukcie pre veľkorysú zmenu. Nemeniť iba povrchy, ale aj búrať, čistiť a meniť dispozíciu pre život novej rodiny a jej potreby. Súčasne sme navrhovali reštaurovať maximum možných pôvodných prvkov, nové materiály voliť kvalitné, ktoré nebude treba meniť,“ opisuje priebeh projektu Matěj Janský.
Nezabudli na kvality architektúry z 30. rokov minulého storočia
Návrh rekonštrukcie jednoznačne uprednostňuje kvalitu nad kvantitou. Na dosiahnutie priestorovej vzdušnosti došlo k sceleniu skôr oddelených menších miestností do väčších otvorených priestorov. Došlo pritom k maximalizácii tých spoločných, kde trávi väčšinu času rodina spolu. Detské izby sú navrhnuté naopak, teda ako malé účelné cely, do ktorých sa vstupuje cez veľkú modrú úložnú skriňu inšpirovanú skriňou do Narnie. „Modrá skriňa a hlavne vstup do jej útrob má vyviesť človeka z reality do iného sveta, magického priestoru, byť filtrom medzi bytom a detskými izbami. Má sprostredkovať zážitok a umocniť fantáziu,“ zdôrazňujú autori.
Na históriu bytu upozorňuje viacero pôvodných prvkov, ako sú kľučky, parkety, posuvné dvere alebo priznaná pôvodná maľovka v spálni rodičov. K spálni prináleží vlastná kúpeľňa a je z nej prístupná aj pracovňa s malým balkónom.
V galérii nižšie si pozri šikovný výsledok.
Celý byt potom umožňuje zažívať rôzne svetelné situácie vďaka tomu, že má svetlo prístup do bytu zo všetkých svetových strán a rôznymi spôsobmi. Napríklad, zaguľateným pásovým oknom do ulice, oknom zalomeným cez roh vnútrobloku, obyčajným plochým oknom aj sprostredkovane cez sériu niekoľkých okien. To sú danosti rohového domu a architektúry z 30. rokov a tento „poklad“ sa architekti snažili iba posilniť a doslova nezamurovať.
„Kvalitné individuálne prvky obstoja aj samotné a dohromady vytvárajú pestrý celok, ktorý dokáže absorbovať ďalšie nánosy, nie je definitívny a ukončený bez možnosti ďalšieho vývoja. Nesnažíme sa o stopercentné zladenie všetkého so všetkým, veríme totiž, že práve tak vzniká ústretový a uvoľnený priestor, kde sa rôzni ľudia môžu cítiť dobre a nie nepatrične,“ hovoria autori.
