Nič netušiace dievčatá boli denne vystavované žiareniu: ich telá sa začali rozpadať, niektorým vypadla celá čeľusť

Zatiaľ čo muži riskovali svoje životy na fronte, mnoho mladých žien našlo počas prvej svetovej vojny uplatnenie v továrňach na výrobu hodiniek. Nešlo pritom o hocijaké hodinky, ale o nový vynález: hodinky so svietiacim ciferníkom, ktorý žiaril vďaka silnému rádioaktívnemu kovu – rádiu.

Svietiace hodinky v tom čase produkovali viaceré spoločnosti. Do histórie sa však zapísala najmä spoločnosť United States Radium Corporacion (USRC) so sídlom v New Jersey.

10. apríla 1917 nastúpilo do fabriky 18-ročné dievča Grace Freyerová. Bolo to presne štyri dni potom, čo Spojené štáty vstúpili do prvej svetovej vojny. Grace, rovnako ako jej mnohé rovesníčky, chcela urobiť všetko, čo bolo v jej silách, aby pomohla svojej krajine počas prebiehajúcej vojny.

V domnienke, že pracuje v bezpečnom prostredí, vyrobila tisíce kusov svietiacich hodiniek, ktoré putovali aj na front. Rovnako ako ďalšie desiatky žien maľovala na hodinky ciferníky farbou s obsahom rádia.

Po ustavičnom vystavovaní sa rádioaktívnemu žiareniu sa však spolu so svojimi kolegyňami začali cítiť choro. Viaceré z nich sa začali sťažovať na bolesti zubov. V skutočnosti však mnohým z nich odumierala čeľusť.

Zuby sa im uvoľňovali z ďasien a samy od seba vypadávali. Až neskoršie štúdie odhalili, že ženy mali kosti natoľko nasiaknuté rádioaktivitou, že keď ich odfotili na fotografický film, bolo na nich vidno žiarivé fľaky – známky radiácie.

Pracovníčkam továrne sa postupne začali rozpadávať kosti v tele. Mnohé na následky ožiarenia zomreli a tie, ktoré prežili, zostali po zvyšok života zoslabnuté a sužované nezvratným poškodeným organizmu. Zatiaľ čo jej kolegyne zomierali v bolestiach pripútané na lôžko, Grace Freyerová sa rozhodla, že to tak nenechá, a začala tak súdny boj voči bývalému zamestnávateľovi. Boj prebiehal aj po jej smrti spôsobenej ožiarením.

Firma USRC odmietala priznať vinu a začala robiť všetko preto, aby očistila svoje meno a dištancovala sa od hrozivých následkov výrobných procesov. Straty na životoch však boli také obrovské, že si pred nimi už nikto nedokázal zakrývať oči.

Lukratívna práca

Keď sa v roku 1917 otvorili v Amerike továrne na výrobu svietiacich hodiniek, dievčatá, ktoré prijali do novej práce, boli šťastné, píše Ati. Plat bol skvelý – na tú dobu išlo zhruba o trojnásobok priemernej mzdy pracujúcich žien a samotná práca v továrni tiež nebola až taká náročná.

Hlavnou úlohou pracovníčok bolo nanášanie žiarivej farby na ciferníky hodín. Keď na ciferníky naniesli tenkú vrstvu bielej farby impregnovanej novoobjaveným prvkom rádium, ručičky hodiniek sa prirodzene rozžiarili. Tento vynález umožňoval ľuďom odčítať čas z hodiniek počas noci či dokonca uľahčil život vojakom v tmavých zákopoch, píše The Atlantic.