Videli sme očakávanú novinku na Netflixe.
Dlhé tri roky sme v napätí čakali na filmovú novinku jedného z najlepších režisérov súčasnosti, autora diel ako Seven, Fight Club či Gone Girl. Keď vyšlo najavo, že jeho ďalšia snímka bude krimitriler podľa komiksu a hlavnú postavu stvárni charizmatický Michael Fassbender, očakávania ešte stúpli.
Bohužiaľ, zostali nenaplnené. The Killer je obyčajným, priemerným, doslova tuctovým filmom, ktorý je až vyslovene „antifincherovský“. Počas sledovania sa totiž budeš viackrát pýtať, ako je možné, že práve toto nakrútil ten istý človek, ktorý v minulosti spravil aj Panic Room, Zodiaca či The Social Network.
Nevýhoda slávnych režisérov je, že latku majú nastavenú vysoko. Môžu si za to sami, uplietli bič sami na seba a potom na to doplácajú. Už pri poslednej „fincherovke“ Mank bolo cítiť, že ide o niečo, v čom režisér nie je až tak doma. A hoci štandardne išlo o formálne takmer bezchybnú jednohubku, vytratili sa z nej tie najchutnejšie prísady.
Fincher stratil povestnú rafinovanosť
Inak to nie je ani teraz. Aby sme sa pochopili, The Killer nie je ani zďaleka zlý film. Avšak v kontexte celej filmografie nadaného Američana je to najmenej pútavý kúsok bez štipky korenia. Akoby sa z Fincherovej tvorby vytratila tá jeho povestná rafinovanosť.
Zabudni na inovatívnu naráciu, falošného rozprávača či hru s divákom. The Killer je klasická žánrovka, akú sme videli inde tisíckrát a uvidíme ešte desaťkrát toľko. A to pri mene, akým Fincher je, pichá pri srdci. Jednoducho má na viac.
Michael Fassbender je síce ako chladný vrah s jasným kódexom perfektný a hodí sa mu to skvele, nedokáže však utiahnuť celé dve hodiny sám bez toho, aby mu niekto pomohol. A jemu pomáhajú jedine Trent Reznor a Atticus Ross, ktorí kraľujú súčasným soundtrackom, no tentoraz je dokonca aj ich potenciál využitý len spolovice.
Chladný, prísny, bez emócie a bez identity
Divák dostáva počas sledovania déjà vu. Akoby sa mu sníval sen, ktorý už stokrát zažil. Alebo akoby sa pozeral na krásnu vyzdobenú tortu, ktorá sa však nedá zjesť. The Killer je prázdny ako Fassbenderov pohľad do kamery. Chladný, prísny, bez emócie a bez identity.
S hlavným hrdinom nebudeš mať žiadne sympatie, a keď skončí film, nebudeš cítiť vôbec nič. Nebudeš nad ním znova premýšľať. Nebudeš ho nikdy pozerať znova a neodporučíš ho ani kamarátom. Je to pri Fincherovi nezvyk a je to skrátka obrovská škoda.
Najsilnejší je úvod, zhruba prvá polhodina. Sledovať mizantropické výlevy drsného samotára vysvetľujúceho rozdiel medzi skepticizmom a cynizmom nás baví, ale čoskoro sa ukáže, že táto postavička nám nedokáže ponúknuť viac.
A keď náhodou príde náznak nejakého osvieženia v podobe bitky či prestrelky, chytíš sa za hlavu, pretože nebudeš veriť, že to myslí pán režisér vážne. The Killer je zatiaľ jedným z najväčších filmových sklamaní roka. Udeľujeme mu preto iba päť bodov z desiatich.
