Dokumentárny seriál Mysteries of Faith chce odhaľovať tajomstvá kresťanských relikvií, no výsledok trochu pokrivkáva.
Kalich, z ktorého pil Ježiš Kristus pri Poslednej večeri, či tŕňová koruna, ktorú Ježišovi nasadili rímski vojaci krátko pred ukrižovaním. Tieto predmety nie sú len legendy, ale hmatateľné relikvie, ktoré môžeš vidieť na vlastné oči na viacerých miestach Európy.
Ba čo viac, ak by si chcel vidieť kúsok dreva z kríža, na ktorom Ježiša ukrižovali, stačí vycestovať do Brazílie. A tajomné plátno s odtlačenou tvárou Ježiša Krista zase nájdeš v malom talianskom mestečku. Či sa týchto predmetov raz skutočne dotýkal Kristus alebo či je na nich aspoň kúsok pravdy, to je však dodnes otázne.
Odhaliť skutočnú pravdu si dal za úlohu nový dokument Mysteries of Faith, ktorý pribudol na Netflixe. Že téma kresťanských relikvií slovenských divákov naozaj zaujíma, dokazuje fakt, že prakticky okamžite po tom, čo dokument na Netflix pribudol, vyšplhal sa až do top 5 momentálne najsledovanejších seriálov. Stojí však za to?
Historické fakty alebo priame spojenie s Bohom
Dokument Mysteries of Faith má štyri diely s dĺžkou po približne 40 minút, čo nie je najhoršie, no po prvej epizóde si zrejme povieš, že to tvorcovia mohli trochu okresať. V epizódach sa dostávame do rôznych kútov našej planéty, ktoré sú dodnes úzko späté s kresťanstvom a relikviami vzbudzujúcimi fascináciu v mysliach miliónov ľudí.
Niet sa čo čudovať, že téma kresťanských relikvií a predmetov, ktorých sa teoreticky mohol dotknúť Ježiš Kristus, vo svete neustále rezonuje aj v roku 2023. Keď v roku 2003 spisovateľ Dan Brown vo svojej knihe Da Vinciho kód pospájal prvky histórie s fantasy a vytvoril príbeh, podľa ktorého Ježiš splodil dieťa s Máriou Magdalénou, takže teoreticky po svete behá jeho potomok, možno ani netušil, že o dvadsať rokov neskôr na jeho knihu nadviaže dokument na Netflixe.
A to ani nie tak rovnakým príbehom, ale skôr podobným poňatím pohľadu na existenciu relikvií. Na relikvie sa totiž dá pozerať minimálne dvoma spôsobmi.
Buď sa človek pozrie na kalich zvaný svätý grál, z ktorého údajne pil Ježiš, a začne sa zamýšľať nad historickými súvislosťami a tým, ako sa za posledných tisíc rokov mohol dostať z Jeruzalema do španielskej Valencie, alebo existenciu svätého grálu prijme ako fakt a pohltí ho „priame spojenie s Bohom“. Nás trochu sklamalo, že dokument Mysteries of Faith sa do väčšej miery priklonil k druhej možnosti.
Namiesto faktov sme dostali legendy
Natočiť dokumentárny seriál o relikviách tak, aby neurazil ani jednu skupinu divákov, nie je jednoduché. V prvej epizóde sa dokumentárny seriál snaží rozobrať význam tŕňovej koruny, ktorú mal Ježiš Kristus nasadenú na hlave počas ukrižovania. Ak si to doteraz nevedel, táto Kristova tŕňová koruna sa už niekoľko stoviek rokov uchováva v Paríži, kde sa dlho nevystavovala, no je úzko spätá s katedrálou Notre-Dame.
V tomto prípade mali tvorcovia seriálu uľahčenú úlohu, pretože cestu tŕňovej koruny z Jeruzalema cez niekdajší Konštantínopol až do rúk francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. v roku 1238 sa v rôznych kronikách a písomných záznamoch podarilo zdokumentovať. Či je to naozaj tŕňová koruna, ktorú mal na hlave Ježiš Kristus, to nedokáže nikto potvrdiť. A ak očakávaš, že sa v seriáli dozvieš všetky fakty za jednotlivé tvrdenia aj proti nim, tak smola.
O to komplikovanejšie to mali tvorcovia pri relikviách ako svätý grál vo Valencii či plátno s podobizňou Ježišovej tváre z talianskeho mestečka Manoppello. Keďže o pôvode týchto predmetov zvyčajne neexistujú hodnoverné historické pramene, v prípade plátna to tvorcovia odbili kresťanskou legendou o náhodnom pocestnom s plátnom v ruke, no a v prípade svätého grálu zopár zábermi na staré kroniky. Nedostali sme ucelené informácie, ale skôr legendy a miestami až rozprávky o zázrakoch.
Nás na celom prístupe k dostupným informáciám o relikviách zaskočil fakt, že tvorcovia Mysteries of Faith si síce do dokumentu zavolali viacero expertov, profesorov či nadšencov a podcasterov venujúcich sa religionistike, teda skúmaniu dejín náboženstiev, no namiesto odborných názorov a otázok na štýl „diablovho advokáta“ sme sa od expertov dočkali iba dovysvetľujúcich fráz o tom, aké sú relikvie pre ľudí dôležité.
Na faktoch nakoniec aj tak nezáleží
Treba však uznať, že autori miestami poodhaľovali záhady kresťanských relikvií. A to napríklad v momente, keď na Sicílii ilustrovali, ako sa Vatikán snaží vytvárať nových mučeníkov a relikvie v súčasnej dobe. Človek si totiž často neuvedomí, že Vatikán nie je iba miestom, kde žije pápež, ale je to hlavne inštitúcia s obrovskou mocou a propagačnou mašinériou.
Aj keď sme sa pred obrazovkou od seriálu opakovane dožadovali ucelených informácií a pohľadu nielen veriacich, ale aj vedcov a výskumníkov, napokon sme si uvedomili, že pravosť kresťanských relikvií možno ani nemá zmysel skúmať, potvrdzovať či vyvracať.
Za všetko hovorí séria reportáží z roku 1988, keď Vatikán urobil ambiciózny krok a umožnil vedcom zanalyzovať Turínske plátno. To plátno, do ktorého podľa legendy zabalili telo Ježiša Krista po ukrižovaní. Výsledky uhlíkového datovania zneli jasne, v žiadnom prípade nejde o takmer dvetisíc rokov staré plátno z čias Ježiša, ale o plátno, ktorého vznik sa podľa analýzy datuje do rokov 1260 až 1390.
Rozdiel to bol síce výrazný, no veriacimi výsledky nepohli. Keď sa pútnikov v Turíne pýtali, či im neprekáža, že sa prišli pozrieť na plátno, ktoré je podľa datovania staré okolo 700 rokov, a teda v ňom Ježišovo umučené telo určite zabalené nebolo, výsledky spochybnili alebo sa ich rozhodli ignorovať. Rovnako ako každý pápež za posledných 30 rokov, ktorý sa k Turínskemu plátnu napriek všetkému prišiel pomodliť.
Akoby nikdy nezáležalo na faktoch, ale výlučne na legendách, ktoré sú s relikviami spojené. A parádnom vatikánskom marketingu.
