Takto by vyššie zdanenie bánk mohlo ovplyvniť ekonomiku.
Obzeráš sa po vlastnom bývaní alebo chceš refinancovať hypotéku? Potom ti pojem úrokové sadzby a ich rast iste niečo hovorí. Zatiaľ čo pred pár rokmi boli úrokové sadzby hypoték na historickom minime, za uplynulé dva roky začali prudko narastať. Dôvodom je najmä inflácia, ktorá zasiahla všetky ekonomické sektory.
V posledných mesiacoch sa však čoraz častejšie hovorí o vysokej ziskovosti slovenských bánk a snahe o ich vyššie zdanenie. Z výskumu agentúry Ipsos pre Slovenskú bankovú asociáciu vyplýva, že podľa Slovákov je najziskovejším sektorom v krajine práve bankový sektor. Bude však vyššie zdanenie bánk automaticky znamenať viac peňazí do štátneho rozpočtu, alebo sa tento krok negatívne podpíše pod už aj tak drahé hypotéky?
Prezident Slovenskej bankovej asociácie Daniel Kollár sa na tento krok pozerá kriticky. „Akékoľvek nesystémové zavedenie bankového odvodu alebo dodatočné zdanenie bánk spôsobí, že štát dostane menej peňazí ako v súčasnosti. Stane sa tak v dôsledku zníženia vlastného kapitálu bánk. Čím nižší vlastný kapitál banky budú mať, tým nižšie budú možnosti úverovania, čo okrem iného povedie k ich vyšším sadzbám. To bude mať dosah na ľudí, ktorí sa k úverom dostanú ťažšie,“ vysvetlil Daniel Kollár.
Zisky bánk tvoria najmä úrokové výnosy. Deficit, ktorý by bankám po vyššom zdanení vznikol, by sa tak premietol do úrokových sadzieb. Táto zmena by sa negatívne dotkla mnohých Slovákov, na štátny rozpočet by však nemala výraznejší pozitívny vplyv.
Slováci chcú dostupné úvery
Pre Slovákov je dôležité zachovanie dostupnosti úverov, vyplýva z už spomínaného prieskumu. Viac než polovica opýtaných totiž súhlasí s výrokom: „Zdanenie bánk by sa nemalo zvyšovať, aby ľudia v prípade potreby dokázali získať úver ľahko a za priaznivých podmienok.“
Account Director agentúry Ipsos Roman Pudmarčík uvádza, že viac ako polovica ľudí si podľa prieskumu nevie predstaviť, že by sa dokázali zaobísť bez úveru. Banky sú prvé, na koho sa Slováci obracajú, keď si potrebujú požičať peniaze. „Časté využívanie bánk na požičiavanie peňazí potvrdzuje aj zistenie, že takmer 6 z 10 opýtaných aktuálne čerpá bankový úver alebo ho čerpalo v minulosti,“ dodáva.
Banky sú prvé, na koho sa slovenské domácnosti obrátia, keď si potrebujú požičať väčšiu sumu peňazí.
Slováci si prostredníctvom úveru najčastejšie zabezpečujú vlastné bývanie, pričom podľa aktuálnych údajov Slovenskej bankovej asociácie predstavuje celkové hypotekárne portfólio 685-tisíc hypoték. V prípade dodatočného zdanenia bánk sa však sen o vlastnom bývaní rozplynie 20-tisíc rodinám ročne pri priemernej výške hypotéky 85-tisíc eur.
Banky si plnia svoje záväzky
Daniel Kollár dodal, že zdravý bankový sektor vie byť dlhodobým pilierom krajiny a prispievať k obnove ekonomiky. Vysoké bankové dane však oslabujú stabilitu bánk a škodia nielen ekonomike, ale najmä klientom.
S tvrdením, že banky musia dosahovať zisk, aby boli schopné podporiť rast a stabilitu slovenskej ekonomiky, súhlasí viac než polovica opýtaných. Takmer 70 % Slovákov bankám dôveruje, no v prípade, že by sa banka ocitla v červených číslach, 8 z 10 Slovákov by si v nej neuložilo peniaze.
Ziskovosť slovenských bánk patrí medzi najnižšie v krajinách strednej a východnej Európy.
Už dnes slovenské banky odvádzajú do štátneho rozpočtu približne 300 mil. eur ročne na daniach a rôznych poplatkoch. Ružové to nie je ani so ziskovosťou, ktorá v porovnaní s okolitými štátmi Európskej únie naozaj nie je rekordná. Práve naopak – ziskovosť slovenských bánk patrí medzi najnižšie v krajinách strednej a východnej Európy.
Na porovnanie Slovenská banková asociácia uvádza, že v roku 2022 jedna jediná banka v susednom Česku zarobila viac ako 25 bánk na Slovensku dokopy. Makroekonomický analytik ČSOB Marek Gábriš upozorňuje, že zvyšovanie priamych daní a zavádzanie extra daní môže viesť k zhoršeniu pozície Slovenska. „Len stabilný a ziskový bankový sektor dokáže podporiť slovenskú ekonomiku,“ doplnil ho ekonomický analytik Tatra banky Tibor Lörincz.
To sa slovenským bankám darí. Dáta, ktoré má Slovenská banková asociácia k dispozícii, ukazujú, že banky si riadne splnili a vo výraznej miere prekročili svoje záväzky vyplývajúce z Memoranda o porozumení uzatvoreného s Ministerstvom financií SR. Svoj záväzok prekročili o 240 %, vďaka čomu podporili rast a finančnú stabilitu slovenskej ekonomiky. Aj preto Slovenská banková asociácia považuje vyššie zdanenie bánk za zbytočné.
