RECENZIA: Exorcista z roku 2023 je hanbou kultového hororu

Svetovými médiami začiatkom roku 2010 otriaslo zemetrasenie na Haiti. A práve v tomto bode začína príbeh The Exorcist: Believer. Počas tragédie príde hlavný hrdina Victor o svoju manželku, ktorá po sebe zanechá malú dcéru Angelu.

Dej sa následne presúva do súčasnosti, kde sledujeme vzťah vzorného otca a mladej, spočiatku slušne pôsobiacej školáčky. Tá sa však rozhodne zradiť otcovu dôveru a zaklame mu, že sa ide učiť ku kamarátke. V skutočnosti sa s ňou však vyberie do lesa a spoločne sa snažia spojiť so svetom mŕtvych.

Dobrí herci, ale nulová atmosféra strachu

Ak máš z predošlého textu pocit, že tento film nemá nič spoločné s kultovým Exorcistom z roku 1973, si na tom rovnako ako my. Než sme začali na Angele a jej kamarátke pozorovať posadnutie, prešla asi tretina filmu. Dovtedy je hororová novinka od režiséra Davida Gordona Greena (posledné 3 časti hororu Halloween) nevýraznou sociálnou drámou. 

Za pochvalu však stoja herecké výkony na Oscara nominovaného Leslieho Odoma jr. (Victor) a Lidye Jewett (Angela). Ich vzťah pôsobil autenticky a strachu otca, ktorý sa obával, že po milovanej manželke príde aj o svoju dcéru, sme tvorcom bez problémov uverili.

Prvé náznaky posadnutia dievčat, ktoré v mali vzbudiť atmosféru originálneho Exorcistu, sú však pomerne nevýrazné a miestami až komické. V kine bolo preto občas počuť aj smiech. A popravde? Niekoľkokrát sme sa mu neubránili ani my. Humor na scéne však rozhodne nebol zámerom tvorcov.

Jediné, čo by sme mohli vo filme označiť za ako-tak desivé, boli masky posadnutých školáčok. Olivia O'Neill (postava posadnutej číslo dva menom Katherine) dokonca miestami pripomínala Regan zo starého Exorcistu. Pri hororoch s rozpočtom 30 miliónov dolárov (na porovnanie, prvý The Conjuring mal rozpočet 20 miliónov dolárov) však nie je kvalitná vizuálna stránka niečo, s čím by sme už vopred nerátali. V roku 2023 je to pri hororoch s výdatným rozpočtom viac-menej samozrejmosť.

Nevyužitý potenciál nostalgie

The Exorcist: Believer má s originálnym Exorcistom len pramálo spoločné. Ak si z filmu odmyslíme Ellen Burstyn a jej postavu Chris MacNeil (matka posadnutej Regan), dalo by sa povedať, že ide o dva úplne odlišné filmy. Samotná postava Chris je navyše absolútne nevyužitá. Do príbehu zasiahla minimálne a nezachránila to ani jedna pomerne drsná scéna, v ktorej hrala hlavnú úlohu práve Ellen Burstyn. Nostalgia pre pamätníkov a fanúšikov kultového hororu tak vôbec nefungovala.

Aj keď v niektorých scénach zaznela tradičná zvučka, zimomriavky sme z nej tak ako pri pôvodnom Exorcistovi rozhodne nemali. A nie je to len preto, že filmári nedokázali zahrať na strunu nostalgie, ale najmä z dôvodu, že sa im nepodarilo budovať atmosféru hrôzy a napätia.

Náprava v tomto smere, bohužiaľ, neprišla ani vo finále. Po toľkých exorcistických hororoch sa dá vyháňanie démonov vylepšiť niečím kreatívnym len veľmi ťažko, no pri priamom pokračovaní od kultu tohto hororového podžánru by sme skutočne čakali viac. Miesto toho nám tvorcovia naservírovali pomerne nesúrodú skupinku hrdinov s rôznymi (ne)schopnosťami, ktorí ani poriadne nevedia, čo robia.

Záchrana posadnutých detí je tak postavená najmä na scenáristických barličkách. V konečnom dôsledku vidíme, že na tom, či dievčatá prežijú, nemá ich vymietanie démonov prakticky žiadnu zásluhu. A o to viac je scéna exorcizmu zbytočná.

Novému režisérovi hrozí, že ho posadne pôvodný tvorca

Jediné, v čom nový Exorcista vynikal nad priemerom, je vizuálna stránka a herecké obsadenie hlavnej dvojice. Ich vzťah bol dostatočne uveriteľný na to, aby sme otcovi posadnutej Angely priali, aby svoj boj dotiahol do konca. Pri hororoch je pritom stotožnenie sa s postavami pomerne dôležité, inak divákom na ich osude nijak nezáleží. Aj preto nám takmer 2-hodinová stopáž, v ktorej sa značná časť priestoru venovala budovaniu vzťahov, príliš neprekážala.

V každom inom ohľade ide však o rutinný priemer až podpriemer. Aj preto nemôžeme ísť hodnotením viac než na štyri body z desiatich. Ak sa budeš na film pozerať ako na radový exorcistický horor bez prepojenia na originál z roku 1973 a nečakáš od neho nič viac, môžeš k hodnoteniu prirátať jeden bod navyše. Viac však nie. Paradoxne si tak film o malinký kúsok možno viac užijú ľudia, ktorí pôvodný film nevideli a nedúfajú v nič špeciálne.

Atmosféra strachu je minimálna, nostalgia nefunguje a záverečný exorcizmus bol nesúrodým chaosom. Nový Exorcista na rozdiel od pomerne dobre hodnoteného seriálu s rovnomenným názvom (2016 – 2017) vznikol naozaj zbytočne.

Hollywood sa, tak ako v prípade hororovej novinky Saw X, pokúsil vytiahnuť zo známej značky ďalšie peniaze. Na finančné zárobky si síce ešte počkáme, no už teraz vieme, že zo stránky kvality ide, na rozdiel od Saw X, o jednoznačné zlyhanie.

Režisér Exorcistu z roku 1973 William Friedkin podľa filmového kritika Eda Whitfielda povedal, že v čase, keď vznikne pokračovanie Exorcistu, už nechce byť nažive a v prípade, že zomrie, plánuje režiséra Davida Gordona Greena posadnúť. Či sa jeho slová naplnia, uvidíme už možno čoskoro. William Friedkin totiž približne 2 mesiace pred premiérou nového Exorcistu zomrel a s výslednou kvalitou by počas života určite nebol spokojný.