Hlboko katolícke Poľsko nie je také nevinné, ako sa zdá. Krakov sa v noci mení na mesto hriechu.
Kamarát Michal sa o dva týždne žení. V našej partii platí taký úzus, že sa oslavuje takmer vždy, keď je príležitosť. Dokonca aj vtedy, keď nie je. Dokážeme osláviť čokoľvek. A práve teraz je predsa jedna z tých najväčších príležitostí. Rozhodli sme sa mu preto zorganizovať rozlúčku so slobodou na celý víkend v nejakom veľkomeste.
Padali rôzne návrhy naprieč metropolami celej Európy, no keďže celý čas išlo o prekvapenie, najrozumnejšie bolo, ak by sme ho do cieľovej destinácie dostali autom a nie letecky. Chceli sme ho totiž „uniesť“.
Pre nezainteresovaného to mohlo dokonca pôsobiť, že sa dopúšťame trestného činu zavlečenia do cudziny. Tiež sme ho totiž najprv (samozrejme, s jeho súhlasom) jemne opili a previezli cez štátnu hranicu.
Vzhľadom na to, že pochádza z Oravy, z geografického hľadiska bol najlogickejšou voľbou Krakov – druhé najväčšie poľské mesto (ak nepočítame Chicago), ktoré ponúka nočný život hodný pravých európskych metropol, pomerne lacné zariadenia (od gastroprevádzok, barov až po služby) a zároveň sa tam vieme dostať za hodinu a pol autom.
A hoci sa niekomu môže zdať, že rozlúčka so slobodou je primárne ženská záležitosť, no nás tieto zastarané názory ani náhodou neodradili. Mišovi sme kúpili veľkú ružovú šerpu s nápisom „Bride to be“ a vydali sme sa na cestu...
Hlavné mesto kultúry, ale aj hriechu
Ako sme sa však na vlastné oči presvedčili, bývalé hlavné mesto hlboko katolíckeho Poľska nie je také nevinné, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Drogy, sex, alkohol, striptíz a nespútaná zábava centrom doslova žije.
Ale pozor, to platí len v noci. Krakov je totiž cez deň jedno nádherné, kultúrne a historické mesto plné pamiatok, dych berúcej architektúry, kostolov, bazilík, zelených parkov a milých ľudí. Krakov je známy aj ako hlavné mesto kultúry a umenia v strednej Európe. V noci sa však mení na mesto hriechu. O chvíľu sa dozvieš prečo.
Do mesta sme prišli v piatok v popoludňajších hodinách a hneď po ubytovaní v krásnej židovskej štvrti (a po pár welcome drinkoch v hoteli) sme nahodili svoj skupinový kostým v podobe bielych tričiek a džínsov à la Slim Shady a vyrazili sme spoznávať pohostinstvo miestnych. Budúci novomanžel bol jediný v čiernom – symbolicky, pretože bol predsa na „pohrebe“ svojej slobody.
A tiež preto, že víkend predtým bola na rozlúčke so slobodou v Budapešti jeho budúca manželka Lucia celá v bielom, zatiaľ čo všetky jej kamarátky v čiernych šatách. Tak nech je tam nejaký kontrast. Jin a jang. Rovnováha. Veď vieš...
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako jeden zo Slovákov prišiel v krakovskom strip bare o 700 eur.
- Ako niektoré erotické bary v Krakove podvádzajú turistov.
- Kvôli čomu nás na Hlavnom námestí stále zastavovali mladé ženy a čo od nás chceli.
- Aké nízke ceny nás v Krakove prekvapili.
- Aké drogy sa nám snažili predať Poliaci.
- Čím učaroval Krakov mladým Britkám, ktoré sme stretli v karaoke bare.
