„Nikdy som si neuvedomila, že mať v hlave viacero hlasov je niečo nenormálne,“ hovorí Britka Jennifer Haynes, ktorá má v sebe 2500 osobností. Niektoré z nich jej pomohli vyhrať súdny proces s jej otcom, ktorý ju v detstve brutálne týral.
Môže ti to pripomínať známy príbeh o Dr. Jekyllovi a Mr. Hydovi. Drobná zmena mimiky tváre, jemné šklbnutie tela, hlbší hlas. Stačí málo a – bez toho, aby si to niekto všimol – si v priebehu sekúnd niekým úplne iným. Ovládla ťa osobnosť, ktorá nepozná tvoje „skutočné ja“.
Disociatívna porucha identity (DID) nie je „posadnutosť diablom“, ale zriedkavý a ťažko liečiteľný klinický stav. Osoba s touto poruchou má dve alebo viac odlišných osobností, ktoré pravidelne preberajú kontrolu nad jej správaním. Žiadna osobnosť nemá prístup k spomienkam tej druhej (tretej, štvrtej...), a takmer nikdy si jedna druhú neuvedomuje.
Každá z týchto osobností má svoje vlastné meno, vek, pohlavie, spomienky, záľuby a vzorce správania. Päťdesiatročná žena tak môže nadobudnúť presvedčenie, že je 20-ročný mladík či dokonca dieťa, ktoré chodí do škôlky, a začne sa na základe toho správať. Približne polovica ľudí s DID má menej ako desať identít, no niekto ich môže mať až tisíce.
Príčinou vzniku tejto poruchy je takmer vždy trauma z detstva, najmä opakované udalosti. Môže to byť pretrvávajúce sexuálne, fyzické alebo psychické zneužívanie, odchod rodiča, zanedbávanie, vojna či terorizmus. Keďže dieťa nemá vyvinuté mechanizmy na zvládnutie takýchto traumatických zážitkov, disociuje (odpúta) sa od danej situácie, čo mu pomôže prežiť. Vymyslí si alternatívnu identitu a realitu.
Čo proti alergiám? Pomôže ti bozkávanie aj počúvanie Mozarta (vysvetľuje vedec)
3. mája 2024, 13:30
Problémom je, keď si osoba svoje vymyslené osobnosti prenesie do dospelosti, prípadne keď porucha prepukne až s odstupom niekoľkých rokov. DID sa môže totiž prejaviť kedykoľvek.
Refresher ti prináša články zo sveta fyzického aj duševného zdravia. Všetky nájdeš pod témou zdravie, ktorú môžeš sledovať a nič ti neujde. Členovia klubu Refresher+ majú už za 2,99 eura prístup k exkluzívnemu obsahu aj skvelé zľavové benefity.
Jej osobnosti vyhrali súd
Médiá minulý rok informovali o prípade 53-ročnej Britky Jennifer Haynes, ktorá žije až s 2500 osobnosťami. Disociatívna porucha sa u nej vyvinula v detstve, v čase, keď ju sedem rokov brutálne zneužíval vlastný otec. Po jeho surových útokoch, ktoré sa opakovali takmer každý deň, musela podstúpiť niekoľko operácií na rekonštrukciu kostrče, čriev a konečníka.
Jennifer zvládla kruté fyzické a sexuálne zneužívanie len vďaka svojim vymysleným osobnostiam s alternatívnou realitou. Prvou bolo 4-ročné dievčatko menom Symphony, ktoré v nej žije doteraz. „Predstieranie, že som iný človek, nebol prejav duševného ochorenia ani hlúpa hra. Bola to obrana, ktorou som sa snažila zachrániť svoju dušu. Nikdy som si neuvedomila, že mať v hlave viacero hlasov je niečo nenormálne,“ povedala neskôr Jennifer.
Traumatizovaná žena sa dnes bojí narodenín, vzťahov, mužov, kúpeľní a dokonca aj jedla. Na vylučovanie potravy má permanentný kolostomický vak – teda umelý vývod hrubého čreva, ktorý odvádza jeho obsah na povrch brušnej steny. „Je to každodenná ponižujúca spomienka,“ vraví.
Tyran svoju dcéru v detstve presvedčil, že ak čokoľvek o jeho ohavnostiach vyzradí, jej matka zomrie strašnou smrťou. Svoju obeť natoľko zmanipuloval, že tomu verila ešte niekoľko rokov po skončení utrpenia. Keď sa konečne rozhodla otca zažalovať za ublíženie na zdraví, so svojím právnym tímom sa dohodla, že na súde bude vystupovať pod šiestimi rôznymi osobnosťami.
Okrem 4-ročnej Symphony na otázky odpovedal napríklad aj mladý chlapec Little Ricky či 18-ročný svalovec Muscles – prehovárali podľa toho, kto z nich vedel odpoveď.
Symphony chcela opísať podrobnosti otcových zločinov „do neznesiteľných detailov“, ale otec sa napokon priznal ku svojim skutkom ešte skôr, ako k tomu došlo. Bál sa, čo všetko vyzradí. Sudca, ktorý ho nazval „zvrhlé monštrum“, muža odsúdil na 45 rokov. Útočník sa počas celého pojednávania usmieval, hľadel do zeme a po vynesení rozsudku neprejavil žiadne emócie.
Jennifer, naopak, vnútri jasala. A všetky ostatné „postavy“ s ňou. „Každý z mojich ‚alterov‘ skákal od radosti. Vojna sa skončila, vyhrali sme. Sme slobodní! Sme konečne slobodní! Akoby všetci vnútri mojej hlavy len kričali od radosti,“ povedala Britka, ktorá od svojho otca vysúdila 840 000 dolárov.
@thenewswithkamerajunior I have 2,500 personalities #dissociativeidentitydisorder #splitmovie #multiplepersonalities #amazingpeople ♬ son original - The News with Kamera Junior
Nejde o schizofréniu
To, že traumatické emocionálne zážitky môžu spôsobiť dlhodobé poruchy, sa začalo všeobecne uznávať až na konci 19. storočia. Pacientom s disociatívnou poruchou neskôr lekári často nesprávne diagnostikovali schizofréniu. Podobne ako pacienti s DID, aj schizofrenici často vidia rôzne bludy, halucinácie a zažívajú disociáciu, ale na rozdiel od DID v nich „nebývajú“ viaceré osobnosti.
Kedysi sa DID označovala termínom „viacnásobná porucha osobnosti“. Ten neskôr zmenili, aby zdôraznili, že hlavným problémom nie je množstvo osobností, ale skôr nedostatok jedinej, jednotnej identity. Cieľom liečby, ktorá väčšinou zahŕňa psychoterapiu, behaviorálnu terapiu a hypnózu, je preto zjednotenie všetkých osobností do jednej.
Disociácia sa vyskytuje u približne 2 – 3 % bežnej populácie. Približne 73 % osôb vystavených traumatickému incidentu zažije stavy disociácie už počas incidentu alebo v priebehu hodín, dní a týždňov po ňom. U väčšiny ľudí však tieto stavy samy odznejú do niekoľkých týždňov, píše ministerstvo zdravotníctva v dokumente štandardných postupov.
– človek je niečo ako „hostiteľ“, v ktorom žije niekoľko odlišných osobností s odlišnými emóciami, spomienkami a správaním;
– problém vybaviť si spomienky, strata pamäti, nespoznávanie blízkych ľudí či zabúdanie osobných údajov;
– problém správne vnímať čas;
– pocit odpojenia sa od samého seba (derealizácia);
– pocit že ľudia a veci okolo teba nie sú skutočné;
– sluchové halucinácie;
– depresie a úzkosti.
„Prepínanie“ identít je ako z filmu
Transformácia z jednej identity na druhú prebieha veľmi náhle. K tomuto „prepínaniu“ najčastejšie dochádza, keď je pacient vystavený vonkajšiemu spúšťaču. To môže byť čokoľvek, čo mu pripomenie traumu, ale môže to byť aj vec alebo činnosť, ktorú má daná identita rada.
Existujú aj prípady, keď si dve identity navzájom uvedomujú samy seba. To znamená, že „hostiteľ“ (pôvodná identita osoby) robí nejakú činnosť, nad ktorou má však kontrolu jeho druhá identita. Môže to byť aj naopak – hostiteľ nie je v popredí, ale pamätá si konkrétny úsek, ktorý riadil „niekto iný“.
V niektorých prípadoch môže pacient dokonca na niekoľko dní (ale aj na dlhšie časové obdobie) prijať novú identitu. To sa nazýva disociatívna fuga. Pacient s DID sa môže niekedy dostať do tranzu, ktorý odborné dokumenty nazývajú „stavy posadnutosti“. Vtedy osoba koná tak, akoby sa jej zmocnil duch, božstvo alebo „sila“.
Proces prepínania z jednej osobnosti na druhú môže trvať niekoľko sekúnd až minút. Niekedy si to nemusíš ani všimnúť, samotný prechod je totiž pomerne nenápadný. Zvyčajne sa prejavuje zmenami výrazu tváre a postoja, zášklbmi, kŕčmi, tranzom, upreným hľadením na jedno miesto, rýchlym žmurkaním, pretáčaním očných buliev a podobne.
Po prepnutí sa osoba zvykne dotýkať svojej tváre alebo sa rozhliada okolo seba. Ide o tzv. uzemnenie, ktoré novej identite pomáha zorientovať sa v novej situácii.
@did_eleven_system #meetmyalters #disssociativeidentitydisorder #did #didsystemsoftiktok #didsystemawareness #didsystem #systemalters #alters #alter #didawarness #dissociativeidentitydisorderawareness #dissociation #dissociativeidentity #dissociativeidentitydisorder ♬ původní zvuk - did_eleven_system
Ani vyliečenie nie je príjemné
Život s disociatívnou poruchou identity predstavuje mnohé výzvy. Okrem strachu a bezmocnosti z toho, že ťa ovládajú rôzne osobnosti, často bojuješ s pridruženými stavmi ako úzkostná porucha či depresia. S výpadkami pamäti je náročné udržať si prácu alebo vybodovať partnerský vzťah. Pacienti preto zvyknú hľadať dočasnú útechu v alkohole či drogách.
Aj keď sa ti podarí získať správnu diagnózu (čo už samo osebe je úspech), tvoj boj nie je zďaleka na konci. Terapia môže byť mimoriadne náročná, pretože často spočíva v návrate do minulosti a k hrozivým zážitkom, ktoré spôsobili posttraumatický syndróm.
Len u 3 percent pacientov dôjde k úspešnému zjednoteniu osobností. Aj vyliečenie je však výzvou, pretože človek musí prijať všetky emócie a spomienky, ktoré boli dovtedy v podvedomí len niektorých jeho identít. Stáva sa teda novou, ale komplexnou osobnosťou.
