V budúcnosti vidíme Oppenheimera a jeho spor s úradmi, do ktorých sa dostal pre svoje nepohodlné názory. Hon na čarodejnice v podobe antikomunistického obdobia mccarthizmu sa tak dotkol aj svojho času najvplyvnejšieho vedca na svete.
Menej pozorný divák alebo človek, ktorý si o živote Oppenheimera pred premietaním neprečítal ani jednu vetu, sa preto môže v politickom zákulisí a rôznych súvislostiach pomerne ľahko stratiť.
Avšak práve skoky medzi napínavým vedeckým vývojom bomby a dusnou atmosférou pri vypočúvaní vedca dokážu človeka udržiavať v pozornosti natoľko, že sa ani za celé 3 hodiny stopáže nebude musieť nútene sústreďovať na dianie na scéne.
Po odpálení atómovej bomby nastalo ticho
Audiovizuálna stránka Nolanovej novinky je v pravom slova zmysle bombová a návšteva kina je v tomto prípade viac než žiadaná. Na plátnach IMAX si prví diváci na predpremiére do sýtosti užili nielen zvučné explózie, ale aj skvelú kameru a (ne)obyčajné skupinové klepanie ľudí nohami, ktoré krásne vykreslilo zvyšujúci sa tlak na hlavného hrdinu.
Režisér ešte pred premiérou filmu vysvetľoval dôvody, pre ktoré sa rozhodol miesto CGI staviť na praktické efekty. Podľa jeho názoru sa totiž divák pri počítačovej grafike cíti viac bezpečne než pri špeciálnych efektoch. Divákom chcel ukázať test Trinity v tej najviac realistickej podobe, ktorá zanechala tisíce ľudí v Los Alamos bez slov až do momentu, keď začali slávnostne jasať.
Po explózii atómovej bomby zo 16. júla 1945, ktorú filmári nakrútil naozaj vydarene, sledujeme široké spektrum ľudských emócií. Vidíme, ako sa v tých, ktorí stáli za projektom Manhattan, striedajú pocity hrdosti a pýchy, ale aj bezmocnosti a výčitiek.
Vedci sa na jednej strane tešia zo zavŕšenia svojej dlhoročnej snahy, no zároveň si začínajú uvedomovať morálne následky. Je lepšie zhodiť dvojicu atómových bômb a ukončiť vojnu s Japonskom takpovediac zo dňa na deň aj za cenu stoviek tisícov nevinných životov? Táto otázka nemá mať jasnú odpoveď. Je však dôležité, že bola položená. Aktuálna je totiž, nanešťastie, aj v súčasnosti.
Otázka neznie, či film získa Oscarov – ale koľko
Od životopisného historického filmu cez psychologický triler až po súdnu konverzačnú drámu. A áno, ako spomínal sám Christopher Nolan, jeho filmová novinka je svojím spôsobom tak trochu aj hororom.
Oppenheimer predstavuje žánrový mix, v ktorom niektoré zo žánrov v určitých častiach prevažujú nad inými. Aj keď nám film sadol vo všetkých svojich formách, záverečná časť zameraná primárne na výsluchy týkajúce sa bezpečnostnej previerky Oppenheimera nemusí byť po chuti každému.
Film tak svojím spôsobom pôsobí ako režisérska predĺžená verzia, ktorú si Nolan pretlačil do kín aj s rizikom, že pre časť divákov jednoducho nebude príliš stráviteľná. Pozitívne dojmy však výrazne prevládajú, a tak životopisnej dráme o otcovi atómovej bomby udeľujeme deväť bodov z desiatich.
Režisér bol za svoju prácu na Oscara nominovaný celkovo už päťkrát a je vysoko pravdepodobné, že sa do výberu dostane aj Oppenheimer. Veľký potenciál bude mať nielen v hlavnej kategórii najlepší film, ale aj za najlepšie vizuálne efekty, zvuk a kameru. Pošťastiť by sa mohlo aj Cillianovi Murphymu, ktorý nebol doposiaľ nominovaný na Oscara. Ak by svoju prvú zlatú sošku v ďalšom roku nevyhral, dozaista by si zaslúžil aspoň nomináciu.
Scenár: Christopher Nolan
Žáner: historická dráma
Dĺžka: 3 hodiny
Herci: Cillian Murphy, Emily Blunt, Matt Damon, Robert Downey Jr., Florence Pugh
Kde si film môžeš pozrieť: kino
