Na jeseň roku 1726 sa začala anglická tlač plniť podivnou správou, ktorá zdvíhala obočie nejednému čitateľovi či čitateľke.
Napríklad čitatelia denníka British Gazeteer 10. októbra 1726 pri rannej káve čítali nasledujúce (preklad zo staroangličtiny, pozn. red.): „Z Guildfordu prichádza zvláštna, ale dobre doložená správa. Že chudobná žena, ktorá žije v Godalmine neďaleko tohto mesta a má manžela a dve deti, ktoré s ňou teraz žijú, asi pred mesiacom porodila s pomocou pána Johna Howarda, významného chirurga a pôrodného asistenta žijúceho v Guildforde, bytosť podobnú králikovi.“
Onou chudobnou ženou bola Mary Toft, dvadsaťpäťročná negramotná služobná, ktorú slovníkové heslá líčia len ako „malú, zavalitú ženu nevrlej povahy“. V sedemnástich rokoch sa vydala za o rok staršieho tovariša Joshuu Tofta a spoločne s tromi deťmi, z ktorých jedno potom tragicky zomrelo, žili vo veľmi chudobnom Godalmingu pri Guildforde v anglickom grófstve Surrey. Jej kuriózny – ale v skutočnosti aj veľmi bolestivý – príbeh sa začína písať v septembri 1726.
Každé ráno chodila Mary dve hodiny pešo pracovať na pole. Práve ťažká práca pravdepodobne spôsobila, že v auguste 1726 potratila. Z tela pritom mala údajne vypudiť niekoľko kusov „mäsa“, ktoré mali byť podľa jej slov „veľké ako jej ruka“. Podľa historikov a historičiek to mohla byť deformovaná placenta.
O mesiac neskôr ale prišiel nečakaný zázrak: Mary začala rodiť. Ako je to možné, nikto netušil. Najprv jej na pomoc ponáhľala susedka Mary Gill a potom aj jej svokra Ann Toft, ktorá bola zhodou okolností pôrodnou asistentkou (súčasní historici a historičky sú však voči jej kvalifikácii skeptickí, pozn. red.). Všetkým prítomným zostal rozum stáť.
Tri nohy pruhovanej mačky a kusy chrbtice úhora
Fakt, že Mary začala rodiť mesiac po potrate, totiž bol na celej udalosti tou najmenej zvláštnou časťou. Mary totiž porodila niečo, čo pripomínalo „mačku bez pečene“.
Ann Toft neváhala a nechala pozostatky zaslať prominentnému guildfordskému pôrodníkovi Johnovi Howardovi, v nádeji, že by mohol celú záležitosť pomôcť osvetliť. Hoci spočiatku odmietal predstavu, že by Mary mohla porodiť časti zvieraťa, nedalo mu to a hneď na druhý deň sa za ňou vybral. Hneď po príchode mu Ann predložila ďalšie časti zvieraťa, ktoré mala Mary v noci porodiť. Howard nález popísal ako „tri nohy mačky pruhovanej farby a jedna noha králika; vnútornosti boli ako mačacie a v nich tri kusy chrbtice úhora“.
Keď ale ženu vyšetril, nič zvláštne nezaznamenal. A to napriek tomu, že údajne cítil, ako králiky v jej maternici poskakujú. Počas nasledujúcich dní Mary porodila králičiu hlavu, nohy mačky – a počas jedného dňa aj deväť mŕtvych králikov.
Príbehom sa inšpirovala kniha s názvom Mary Toft; or, The Rabbit Queen od Dextera Palmera. Ide o beletriu založenú na skutočných udalostiach.
Howard sa s nadprirodzenou novinkou musel podeliť s ďalšími významnými anglickými lekármi, vedcami, a informoval dokonca aj kráľovského tajomníka. Správa sa tak rozniesla až ku dvoru kráľa Juraja I. Ten - zo zvedavosti sebe vlastnej - vyslal na výzvedy dvoch mužov: tajomníka Samuela Molyneuxa a dvorného lekára menom André.
