„Bola to mladá, nesmierne chudobná žena z malého mesta, ktorá bola odvezená do Londýna a po celý čas ju sprevádzali a strážili titulovaní aristokratickí muži,“ popísala historička.

„Ten príbeh je absurdný a my vieme, že je absurdný. Ale keď sa nad tým zamyslíte, je to tiež celkom strašidelný príbeh,“ uviedla Harvey. Pri rozprávaní o živote Mary Toft prišla Harvey k názoru, že historici vynechali mnoho kľúčových aspektov. Nikoho napríklad nezaujímalo, ako sa Mary cítila, prečo sa tak cítila – a ako veľmi sa zrejme trápila. Skôr než majsterkou v manipulácii tak Mary bola k činu zrejme niekým navedená a zneužitá.

Historička je preto presvedčená, že Mary „hrala hlavnú úlohu v predstavení, ktoré pripravili iní“. Ako najpravdepodobnejšie sa javí tvrdenie, že príbuzní Mary sa snažili – v čase obludárií a výstav „zrôd“ – zbohatnúť prostredníctvom vykonštruovaného príbehu ženy, ktorá rodí príšery. Mali napríklad zabiť spomínanú mačku, vybrať časť jej vnútorností a vložiť do nej mŕtveho úhora. A túto kombináciu následne násilne napchať do vagíny Mary.

Mary sa totiž podľa Harvey nebála odhalenia alebo zahanbenia. „Opakujúce sa detaily v jej rozprávaní naznačujú, že sa bála svojich príbuzných a susedov, ku ktorým sa chcela vrátiť,“ uvádza historička.

„Historici považujú Mary Toft za osobu zodpovednú za podvod, ale nemohla ho vykonať sama a je nepravdepodobné, že by ho vykonala dobrovoľne. Či už sú spovede pravdivým popisom udalostí z jesene roku 1726, alebo nie, Mary prežívala udalosti ako obeť príbuzných a susediek, ktoré uplatňovali svoju moc nad jej telom,“ uzatvára Harvey.