Správa o „králičej matke“ sa šírila ako požiar a Mary sa rýchlo stala celebritou známou po celom Anglicku. Jej izba bola dennodenne preplnená divákmi. Ako vyplýva z dobových prameňov, „všetci významní lekári, chirurgovia a pôrodné asistentky sú tam vo dne v noci, aby sledovali jej ďalšie a ďalšie pôrody“.
Aby Howard mohol lepšie sledovať zdravotný stav ženy, vyžiadal si jej presun do neďalekého Guildfordu. Tam sa logicky presunuli aj kráľovskí poslovia, ktorých Mary privítala správou o pätnástom potomkovi. Šestnásty, sedemnásty, osemnásty... prišli na svet čoskoro. Kedykoľvek Mary porodila ďalšieho, Howard ho okamžite naložil do nálevu a uložil do pohára na polici vo svojej pracovni.
Dobový záznam: Každý tvor v meste, muži aj ženy, sa na ňu boli pozrieť a ohmatať si ju: neustále emócie, zvuky a dunenie v jej bruchu sú niečo ohromné; všetci významní lekári, chirurgovia a pôrodné asistentky v Londýne sú tam cez deň v noci, aby sledovali jej ďalšie pôrody.
Velký lekársky podvod
Po vyšetrení orgánov naložených králikov ale lekári došli k záveru, že sa pravdepodobne nevyvíjali v ľudskej maternici. Celé to bolo dosť podozrivé. Napríklad niektoré údajne porodené králiky vyzerali ako plody, iné boli možno aj tri mesiace staré.
O nadprirodzenosti pôrodov Mary Toft boli však takmer všetci stále skalopevne presvedčení. Kráľovskí zvedovia sa preto rozhodli vziať niekoľko vzoriek králikov späť do Londýna. Nech kráľ rozhodne.
Pri skúmaní vzoriek nemecký prominentný chirurg Cyriak Ahlers zistil, že trus v konečníku jedného z králikov obsahoval kukuricu, seno a slamu. To dokazovalo, že sa logicky nemohol vyvinúť vo vnútri Mary. Koncom novembra preto Athlers podal kráľovi správu, že má podozrenie na podvod, na ktorom sa podľa neho Mary Toft a John Howard dohodli.
O niekoľko dní neskôr bola Mary prevezená do kúpeľov v Londýne, kde bola naďalej sledovaná. Tam ju údajne malo vyšetrovať až desať lekárov naraz - a všetci to, samozrejme, boli muži. V tejto dobe už Mary ďalšie králiky neporodila. Naopak, došlo k rozuzleniu celej záhady.
Vrátnik v kúpeľoch bol totiž pristihnutý, ako do izby Mary „pašuje“ mŕtveho králika. Požiadať ho o to mala jej švagriná Margaret. Pod nátlakom, že bude musieť podstúpiť veľmi bolestivú operáciu, ktorá mala za cieľ preukázať, či je jej telo „iné“, sa Mary priznala. Bola vzatá do väzby, kde bola vystavovaná zvedavcom ako zviera v zoo. Nakoniec ale bola prepustená bez obvinenia a zmizla do neznáma.
Denník British Gazeteer pohnútky Mary vysvetľuje nasledovne (preklad zo staroangličtiny, pozn. red.): „Pred dvoma mesiacmi, keď pracovala na poli s inými ženami, zazrela králika, ktorý pred nimi utiekol, a ony ho prenasledovali, ale bezvýsledne. To v nej vyvolalo takú túžbu po ňom, že (keď čakala dieťa) ochorela a potratila. Odvtedy nemohla prestať myslieť na králiky.“
Z manipulátorky obeťou?
Podľa historičky z Birminghamskej univerzity Karen Harvey však príbeh Mary Toft nie je čiernobiely. Podľa jej publikácie What Mary Toft Felt: Women's Voices, Pain, Power and the Body išlo o chudobnú ženu, ktorá sa ocitla v mocenskom boji medzi mocnými mužmi, a ženu, ktorá v tomto procese stratila vládu nad svojím telom.
