Čoraz viac ľudí loví dizajnérske kúsky v starožitníctvach a veciam z druhej ruky dáva tak dáva ďalšiu šancu. Alici Botkovej sa podarilo nájsť spôsob, ako starožitníctvu v Horných Ozorovciach nájsť zákazníkov po celom Slovensku.
Alica Botková začala pred štyrmi rokmi pracovať v starožitníctve Antiques Makoví v Horných Ozorovciach v Trenčianskom kraji. Obdobie, keď do obchodu chodilo málo ľudí, využila na to, aby postupne vybudovala online predaj prostredníctvom Instagramu.
Dnes je z ich instagramového účtu miesto, kde pravidelne nakupujú milovníci retro dizajnu z celého Slovenska a množstvo vzácnych kusov z Horných Ozoroviec putuje priamo do štýlových bytov v hlavnom meste. „Povedala by som, že balíky posielam do celého Slovenska. Sem tam aj do Českej republiky a niekoľko ich išlo až do Viedne. Pravdou však je, že najviac z nich mieri práve do Bratislavy, tam je ten záujem naozaj najväčší,“ hovorí Alica pre Refresher.
Na Refresheri pravidelne prinášame rozhovory, v ktorých predstavujeme šikovných Slovákov a ich podnikateľské nápady. Aby sme to mohli robiť aj naďalej, podpor nás a pridaj sa do klubu Refresher+, kde získaš neobmedzený prístup k exkluzívnym článkom.
Ako sa vám podarilo vybudovať na Instagrame komunitu milovníkov starožitností?V starožitníctve pracujem zhruba štyri roky. Náš instagramový účet bol založený už pred niekoľkými rokmi, ale okrem pár príspevkov tam bola v podstate nulová aktivita a profil sledovalo len pár ľudí. Počas zimy, keď do kamennej predajne takmer nikto nechodil, som sa snažila nájsť spôsob, ako byť prínosnou a ako nájsť možných zákazníkov sama. Rozhodla som sa prachom zapadnutý účet obnoviť. Postupne som začala fotiť a pridávať pekné kúsky z našej predajne.
Ak si chce dnes bežný človek zariadiť byt z masívu, stálo by ho to toľko, že by potreboval pôžičku.
Tento môj malý projekt, keď som začala predávať veci zo starožitníctva online, sa začal v momente, keď sa ma jeden pán cez Instagram opýtal, či veci aj posielame. Pomaly rástol aj záujem a aj objem toho, koľko vecí sme dokázali predať cez Instagram. Postupne sa vyformoval na pravidelné výpredaje v Instastories tak, ako funguje dnes. Vďaka Instagramu sme si celkovo dokázali nájsť oveľa viac zákazníkov.
Starožitnosti alebo veci z druhej ruky sa stali aj istým trendom, sčasti aj preto, lebo čoraz viac ľudí sa snaží žiť udržateľnejšie. Je to citeľné aj z pohľadu objemu predaja v starožitníctve?
Určite áno. Mnoho našich zákazníkov hľadá kvalitu. Napríklad nábytok, ktorý sa vyrábal v minulosti, bol zväčša z dreva, nie z drevotriesky a papiera, ako je to dnes v mnohých veľkých nábytkárskych reťazcoch. Zároveň ak si chce dnes bežný človek zariadiť byt z masívu, stálo by ho to toľko, že by potreboval pôžičku.
Posledné roky sledujem trend a záľubu ľudí vo vlastnoručnej renovácii nábytku. Staršie veci sú nadčasové, neopozerané, udržateľné, kvalitné, dizajnové, často cenovo omnoho dostupnejšie a prikladá sa im aj nostalgická či zberateľská hodnota.
Množstvo ľudí si zamilovalo retro dizajn a hľadá kúsky od vtedajších návrhárov, ktoré sa dnes už nevyrábajú. Záujem o tieto veci rastie z roka na rok, najmä ak ide o obdobie bývalého Československa. Pod starožitnosťami, o ktoré stúpa záujem, si však netreba predstavovať nejaké barokové skrine, i keď náš sortiment z hľadiska obdobia je podstatne široký.
Viete pomenovať presnejšie to, o čo je aktuálne najväčší záujem?
Momentálne sú to veci z obdobia Československa. Či už ide o porcelán, sklo, alebo nábytok. Mám pocit, že každým rokom sa menia nielen trendy, ale aj záujem ľudí. Minulý rok sa nám vo veľkom množstve predávali ručne tkané koberce, niekoľko rokov predtým starožitné kusy nábytku a posledné dva roky je to najmä nábytok a dekorácie z 50. a 70. rokov. Stále obľúbená je u nás aj keramika s ľudovou tematikou, staré fotoaparáty a knihy.
Ak mám byť úprimná, keby by sme toto robili len pre peniaze, už to dávno nerobíme.
Napríklad dizajnové stoličky od Antonína Šumana sa predajú takmer okamžite, ako ich zverejníme na Instagram. Veľmi dobre sa však predávajú aj úplné maličkosti, ako napríklad starý džbán či dózička, ktoré už dnes človek v obchode nekúpi, ale zato ich nájde v starožitníctve za pár eur.
Na Instagram sa snažím pridávať veci, ktoré sa mi osobne páčia a verím, že sa budú páčiť aj iným ľuďom. Našimi zákazníkmi sú aj mnohí zberatelia. Niektorí zbierajú staré hračky, obrazy, porcelánové dózy alebo len potrebujú doplniť starý príbor na chalupu.
Je zvýšený dopyt po starožitnostiach primárne záležitosťou Bratislavy alebo záujem stúpol na celom Slovensku?
Povedala by som, že balíky posielam do celého Slovenska. Sem-tam aj do Českej republiky a niekoľko ich od nás odišlo až do Viedne. Pravdou však je, že najviac z nich mieri práve do Bratislavy. Tam je záujem naozaj najväčší. Dôvodom podľa mňa je aj to, že ceny, za ktoré sa ponúkajú obdobné kúsky v hlavnom meste, sú citeľne vyššie ako tie naše.
Rozmýšľali ste nad tým, že by ste otvorili pobočku aj hlavnom meste, a tak predávali veci s bratislavskou prirážkou?
Zatiaľ nie, aj keď si myslím, že finančne by sme si takto mohli prilepšiť. Ak mám byť úprimná, keby by sme toto robili len kvôli peniazom, už to dávno nerobíme. Staré veci sú pre mňa vášeň, ktorá sa vo mne týmto projektom na Instagrame ešte viac prehĺbila. Predaj na Instagrame som rozbiehala práve s cieľom získať aj zákazníkov, ktorí za nami nemôžu cestovať. V budúcnosti však plánujeme rozbehnúť eshop a tým sa k spomínanej Bratislave možno ešte viac priblížiť.
Čo bol zatiaľ najdrahší kúsok, ktorý sa vám podarilo predať?
Vo svete zberateľstva asi samotná cena nie je tým najdôležitejším. Pri tejto otázke som si spomenula na jednu paniu, ktorej sme darovali šálku v hodnote jedného eura. V nej však vyvolala také silné spomienky a nostalgiu, že pre ňu bola tým najcennejším kúskom, ktorý ju vrátil do detstva.
Ak sa bavíme o finančnej hodnote, zväčša išlo o staršie maľby slovenských a českých autorov, ktorí patria dnes k zberateľským. Vyššie ceny majú aj niektoré naše perzské koberce.
Odkiaľ sú starožitnosti, ktoré predávate? Vykupujete ich od ľudí, ktorí ich k vám sami donesú, alebo lovíte v záložniach alebo iných bazároch?
Väčšinu vecí máme z výkupov, často od súkromných osôb, ktorí nás kontaktujú alebo vyhľadajú. Ďalším zdrojom sú napríklad veci z pozostalostí.
Keď predávate veci najmä cez instagramové výpredaje a ste na to sama, koľko vám trvá všetko zabaliť a poslať?
(smiech) Toto je moja téma. Po každom výpredaji si totiž poviem, že to bolo naposledy. Po zverejnení veľkého počtu fotografií, ktoré sú doplnené cenou, rozmerom a textom, ma ráno čaká približne 150 správ a odpisujem naozaj na všetky.
Kým doobeda sme na kamennej predajni nepredali nič, počas dňa sa na Instagrame predalo približne 50 vecí.
Postupne si zapisujem objednávky, posielam informácie o možnostiach platby a dopravy, balím, vytváram faktúry a podacie hárky, a aby som toho nemala málo, posledný rok každému posielam v balíčku vlastnoručne napísaný pozdrav a kresbu zväčša kvetov. Veď čo už s toľkým voľným časom. (smiech) Niekedy si poviem, že tentoraz nemám čas kresliť a posielať pozdravy, ale zo spätnej väzby viem, že často vyčarujú úsmev na tvári.
Ak by som to mala zhrnúť, jeden instagramový výpredaj, ktorý trvá v Instastories 24 hodín, mi zaberie zhruba týždeň. Časovo je to veľmi náročné, ale baví ma to, a tak vždy urobím ďalší a ďalší výpredaj. Vybudovala som si komunitu ľudí, s niektorými sme sa spriatelili a nie je to už len primárne o predaji, ale aj o tom, že sa občas pobavíme o našich radostiach a starostiach, inšpiráciách a nápadoch.
Koľko vecí predáte počas jedného výpredaja na Instagrame?
Zo začiatku som sa tešila z odoslania piatich balíkov, z toho včerajšieho máme zhruba okolo 50 objednávok. Kým doobeda sme na kamennej predajni nepredali nič, počas dňa sa na Instagrame predalo približne 50 vecí – od malej vázičky až po dizajnový nábytok.
Máte prehľad o tom, aké percento vášho príjmu tvorí predaj v kamennej predajni a koľko predaj na Instagrame?
Mali sme obdobia, keď sme napríklad využili platenú reklamu, mali sme veľké výpredaje, a tak aj do predajne k nám prišlo množstvo zákazníkov. Prišli však aj obdobia, keď bola predajňa úplne prázdna, a tak sa pomer medzi tým, čo zarobíme v obchode a na Instagrame, značne prehĺbil.
Ak sa pozriem na čísla, môžem pokojne povedať, že jedným výpredajom na Instagrame dokážeme niekedy zarobiť viac ako za mesiac v kamennej predajni. Nie je to pravidlo, ale stáva sa to. Online predaj začína byť z hľadiska zárobku určite zaujímavejší ako klasický predaj v obchode.
Za koľko sa vám vlastne podarilo vytvoriť takýto bočný príjem?
Od môjho prvého príspevku a príbehového výpredaju sú to približne dva roky. Dnes máme na Instagrame už vyše 6000 fanúšikov. Zo začiatku to rástlo pomaly, formoval sa ešte pomalšie do podoby, v akej je dnes, ale čím viac som sa mu venovala, tým viac rástol záujem u ľudí.
Veľké ďakujem s propagáciou patrí aj ľuďom, ktorí nás objavili, navštívili, niečo nafotili, zdieľali a odporúčali. Rovnako pomáhajú starým veciam dostať druhú šancu. A niekedy aj tretiu, štvrtú, siedmu.
