Nová štúdia nórskych vedcov odhalila súvislosť medzi negatívnym mužským vzorom, posadnutosťou svalmi a narcizmom.
Nedávny výskum nórskych vedcov priniesol nové zistenia o negatívnych dôsledkoch zlého vzťahu s otcom. Podľa novej štúdie uverejnenej vo vedeckom časopise Personality and Individual Differences, muži, ktorí v detstve nedostali dobrý mužský vzor, častejšie vykazujú znaky svalovej dysmorfie.
Svalová dysmorfia, ktorá je známa aj ako „reverzná anorexia“, je chorobná posadnutosť svalmi. Človek s touto diagnózou vníma svoje telo skreslene, a aj keď dvíha činky päťkrát týždenne, stále má pocit, že musí naberať ďalšie a ďalšie svaly.
Vedci tiež vychádzali z predpokladu, že absencia pozitívneho mužského vzoru v detstve môže mužom znížiť sebaúctu a viesť buď k zraniteľnému, alebo grandióznemu narcizmu. Ide o dva podtypy narcizmu, ktoré sa líšia vonkajšími prejavmi aj základnými psychologickými mechanizmami.
Grandiózny narcizmus sa vyznačuje prehnaným pocitom vlastnej dôležitosti, potrebou obdivu a nedostatkom empatie voči ostatným. Na druhej strane, zraniteľný narcis má krehkejšiu sebaúctu, je neistý a má silnú potrebu uznania a pozornosti od ostatných.
Svaly ako zdroj sebaúcty
Na vykonanie štúdie výskumníci naverbovali 503 anglicky hovoriacich mužov vo veku od 18 do 78 rokov prostredníctvom sociálnych platforiem, ako je Facebook, Twitter a Reddit. Na ochranu potenciálne zraniteľných jedincov vedci vylúčili tých, ktorí mali diagnostikovanú poruchu duševného zdravia. Výskumníci potom pomocou testov zisťovali možnú prítomnosť svalovej dysmorfie a narcizmu aj vzťah účastníkov k ich otcovi.
Vedci zistili nepriamy súvis medzi zlým alebo absentujúcim vzťahom s otcom a symptómami svalovej dysmorfie. Títo jedinci často vykazovali prejavy zraniteľného (ale nie grandiózneho) narcizmu a vytvárali si o sebe nezdravé názory charakterizované nízkym sebavedomím a sebastrednosťou. Pokusy o budovanie sebaúcty sa u niektorých prejavil práve nezdravým záujmom o svalstvo.
Napríklad tí, ktorí nesúhlasili s výrokmi ako „Môj otec je pre mňa veľmi dôležitý“ a „Môj otec mi pomohol naučiť sa nové veci“, skôr súhlasili s výrokmi ako „Často mám pocit, že potrebujem komplimenty od ostatných, aby som si bol istý sám sebou“. Vedci v ich prípade zaznamenali aj úzkosť z nedostatku svalovej hmoty.
Vieš, prečo dvíhaš činky?
„Svalová dysmorfia je v dnešnej spoločnosti narastajúcim zdravotným problémom, ktoré prináša vážne zdravotné následky,“ vysvetlil autor štúdie Sebastian S. Sandgren, docent na univerzite v nórskom meste Stavanger, pre Psypost.
„Na to, aby sme lepšie porozumeli tejto poruche, je nutný ďalší výskum. Potrebujeme jej účinne predchádzať a liečiť jej symptómy. Skúmanie asociácií medzi osobnostnými charakteristikami (narcizmus) a vzťahom medzi otcom a synom nám pomôže lepšie pochopiť rizikové faktory pre rozvoj svalovej dysmorfie,“ dopĺňa Sandgren.
Vedci upozorňujú, že mladí muži by si mali byť vedomí, aké motívy ich vedú k dvíhaniu činiek. „Ak často pociťujete úzkosť, keď vynecháte tréning, a/alebo cítite, že tréning preberá kontrolu nad vaším životom, nebojte sa vyhľadať pomoc,“ konštatuje Sandgren.
