RECENZIA: Kaleidoscope je sympatický a hravý experiment, je však okolo neho viac ošiaľu, než si zaslúži

Kaleidoscope spôsobil na sociálnych sieťach totálny ošiaľ, hneď ako sa objavil v ponuke Netflixu. Tisícky seriálových nadšencov spozornelo a začalo riešiť dilemu, ako si seriál pozrieť. Nejde totiž o obyčajnú minisériu, ale interaktívny experiment s divákom, ako upozornili viaceré filmové aj nefilmové portály.

V čom je Kaleidoscope teda taký výnimočný a iný? Môžeš si ho pozrieť v akomkoľvek poradí bez ohľadu na to, ktorým z ôsmich dielov začneš, pričom ti bude dávať seriál stále zmysel. Aspoň podľa tvorcov. Je to však skutočne tak? Museli sme si to overiť. 

Osem dielov v rozmedzí od 35 do 56 minút je pomenovaných podľa farieb a na Netflixe ich nájdeš zoradené chronologicky v poradí žltá, zelená, modrá, oranžová, fialová, červená, ružová a biela. V prípade, že dáš na radu tvorcov a necháš si poslednú „bielu“ epizódu  skutočne až na záver, čaká ťa až 5 040 spôsobov, ako môžeš Kaleidoscope pozerať.

Ak „pravidlá“ porušíš, môžeš si vybrať až zo 40 320 kombinácií. Môžeš si teda seriál pozrieť pokojne aj od konca alebo začať úplne náhodnou časťou. My sme si seriál pozreli v nasledovnom farebnom poradí – zelená, žltá, červená, oranžová, modrá, ružová, fialová a biela. 

Nečakaj ďalší Money Heist

Kaleidoscope predstavuje množstvo charakterovo rozličných postáv, ktoré by sme mohli rozdeliť do troch skupín. V prvej skupine sú prefíkaní zločinci s rafinovaným plánom, ktorí sa snažia dostať do prísne stráženého trezoru a ukradnúť z neho dlhopisy v hodnote 7 miliárd dolárov.

Druhú skupinu tvoria vytrvalí agenti FBI snažiaci sa prekaziť ich veľkolepú lúpež a treťou sú nebezpeční, mocní a vplyvní zbohatlíci, ktorých sa prvá skupina snaží okradnúť. Znie to ako stereotypné klišé, scenárista a tvorca celého seriálu, ktorým je spisovateľ Eric Garcia, si však dal pozor na to, aby bol príbeh dostatočne zamotaný, vrstevnatý, a tiež na to, aby nepôsobil lacno, ale dôveryhodne.

Vopred ťa však upozorňujeme – nečakaj ďalší Money Heist/La casa de papel. Podobnosti s týmto španielskym seriálom tu síce nájdeš, ale kvalitatívne je o niečo starší seriálový hit predsa len minimálne o jednu ligu vyššie.

Ak máš rád tajomno, začni náhodne

Kaleidoscope nie je len o lúpeži, ale aj o starých ranách na duši, pomste, lojalite, zrade či mamone. Každý diel je akoby samostatným celkom, osobitou poviedkou rozprávajúcou vlastný príbeh, no je len súčasťou ucelenej mozaiky.

Po dopozeraní každého dielu totiž vieš, že potrebuješ odpovede na novovzniknuté otázky. Ak si seriál pustíš v náhodnom poradí, je možné, že si veľa vecí vyspoileruješ alebo nebudeš rozumieť konaniu postáv, prípadne ich budeš vnímať zrazu úplne inak a budeš sa preto cítiť zvláštne.

Či to niekomu sadne, závisí od samotného človeka, respektíve typu diváka. Ak máš rád veci po lopate, bude lepšie, ak si Kaleidoscope pozrieš najjednoduchším spôsobom, teda chronologicky v poradí, ako ti to ponúka Netflix. Ak máš rád tajomno, je takmer jedno, ako začneš, pretože budeš po každej epizóde s napätím čakať na ďalšie odhalenia a zvraty.

Kaleidoscope je návykový, nudiť sa nebudeš

V tomto smere môžeme povedať, že sledovanie Kaleidoscopu je celkom návykové, a keby sa dalo, zhltli by sme ho „na posedenie“. Nudiť sa určite nebudeš, čo je veľmi veľké plus. Z formálnej stránky mu tiež nie je príliš čo vytknúť. Kamera je skvelá, hudba vhodne vybraná, strih je hravý a nápaditý, efekty a triky úctyhodné.

Sťažovať sa nemožno ani na herecké výkony, ktorým jednoznačne kraľuje hlavný hrdina s najsilenejším príbehom. Je ním dobre známa tvár všetkým milovníkom seriálov Breaking Bad a Better Call Saul. Máme na mysli Giancarla Esposita, ktorý v nich stvárnil postavu Gustava Fringa. Už tam ukázal, aký úžasný herec je, no v Kaleidoscope je paradoxne ešte lepší a ukazuje viac hereckých polôh (nepochybne aj preto, že tu dostal viac priestoru).  

Jediné, čo ti môže, a viacerým pravdepodobne aj bude, na kriminálnej novinke od Netflixu prekážať, je scenár a dramaturgia. Vďaka interaktívnosti seriálu si však vytváraš práve ty vlastný príbeh a sám rozhoduješ o tom, akým spôsobom sa skončí. Má to, pochopiteľne, svoje hranice, no celý zážitok a pohľad na seriál ako taký, môžeš práve ty radikálne ovplyvniť.

Pozor na veľké očakávania, ošiaľ je prehnaný

Preto ak sa seriál náhodou neskončí podľa tvojich predstáv, je možné, je to bude skôr tvojou chybou a nie chybou tvorcov. Nikto totiž nepíše, že keď si pozrieš seriál v akomkoľvek poradí, budeš rovnako spokojný. Znamená to len, že aj v tom prípade bude dávať zmysel. Ten aj dáva. Našťastie. Kaleidoscope zároveň vytvára sympatický „Pulp Fiction efekt“, keď je fabula úplne rozhádzaná a ty vlastne vieš už skôr, kto zo stále živých postáv už zomrel, respektíve čoskoro zomrie a podobne.

Ak by sme mali hodnotiť jednotlivé diely, rozhodne najlepším, najodvážnejším a najviac šokujúcim dielom bola Ružová. Medzi silnejšie epizódy patria aj Červená a Modrá. Samotné finále je miernym sklamaním, no najmä preto, že divák si veľké očakávania vytvorí sám a nedostane jednoducho presne to, čo si „vysníval“. Paradoxne práve to ťa môže následne nabádať k tomu, aby si si pozrel minisériu znova, ale v inom poradí. 

Kaleidoscope je určite nadpriemerným seriálom, v žánrovom kontexte však predsa len nie je až taký výnimočný a úžasný. Viacero príbehových línií ťa sklame či nahnevá a celkovo nejde o takú rafinovanú záležitosť, o akej sa píše a hovorí. Ošiaľ okolo Garciovho seriálu je tak trochu zbytočný a prehnaný.

Ak však nemáš večer žiaden program a ešte si si nevybral, čo budeš pozerať, Kaleidoscope ti aj napriek vyššie uvedeným nedostatkom odporúčame. V portfóliu najpopulárnejšej streamovacej platformy ide predsa len o príjemnú, sympatickú zmenu a hravý experiment. Kaleidoscopu preto udeľujeme celkom silných sedem bodov z desiatich.