Eva Zemanová robí vodičku električky už takmer päť rokov a neľutuje. Každý deň je podľa nej nová výzva.
„Pred týždňom som šla po Obchodnej, kde sa mi chalanisko spitý ako bomba postavil pred električku, roztiahol ruky ako Ježiš a zostal stáť. Vravím si, dobre, kámo, tak stoj,“ smeje sa Evka Zemanová, ktorá pracuje ako vodička električky v Bratislave už takmer päť rokov.
V rozhovore nám prezradila, čo sa deje na obratisku električiek, kedy pristupujú najčudnejší ľudia, ako reaguje na agresívnych cestujúcich a dokonca aj to, či sa ju už niekedy muž snažil v električke zbaliť.
Neľutuješ, že si sa stala vodičkou električky v Bratislave?
Už to bude skoro päť rokov, čo som nastúpila, a neľutujem. Nie je to monotónna práca, lebo každý deň ma prekvapí niečo iné. Aj si to viem užívať, ale aj ma ľudia vedia vytočiť, lebo žijeme v uponáhľanej dobe a teraz pred Vianocami je to o to šialenejšie. Každý sa ponáhľa, lebo potrebuje všetko postíhať.
Rozhovor robíme v piatok. Hovorila si, že dnes máš popoludňajšiu službu. Čo to v praxi znamená?
Dnes mám napríklad električku číslo 3 od 13.55 do 23.33. Je to vtipné, lebo my nemáme taký bežný pracovný čas ako niekto, kto pracuje od šiestej do štrnástej hodiny. Máme pre bežného smrteľníka čudné časy, kedy začíname a končíme.
Ak máš v piatok poobednú službu takmer do polnoci, dokážeš po jej skončení ešte vyraziť do mesta s kamarátmi?
Napríklad dnes mám posledný deň svojho turnusu poobednú službu, pretože víkend mi vyšiel voľný. Znamená to, že si po celom turnuse idem oddýchnuť, po službe rýchlo domov, hodiť si sprchu a spať.
Predpokladám, že okrem popoludňajších mávaš aj ranné služby. Kedy začínaš?
Prvý nástup mám o 3.29. To je napríklad linka číslo 4 do Dúbravky. O 3.49 mám výjazd z depa, ale dvadsať minút pred odjazdom máme vždy rezervu na to, aby sme si mohli skontrolovať a prichystať vozidlo.
Jazdiť po Bratislave električkou v piatok večer určite znamená, že sa ti do cesty motá množstvo opitých mladých ľudí.Za tie roky sa na to dá zvyknúť. Mladí v opitosti dokážu robiť hlúposti, ale pokiaľ mi nerozbíjajú električku a neobťažujú ostatných cestujúcich, tak je mi to jedno. Ak sa niekto sťažuje, tak to hneď idem riešiť. Ale oni sa skôr zvyknú tváriť, že sú úplne v poriadku a zvládajú svoj stav.
Stretla si sa s cestujúcimi, ktorí k tebe prídu a začnú ti niečo hovoriť, keď zistia, že si žena?
Keď som pár dní jazdila na linke číslo 4, tak som si z dlhej chvíle v kabíne pustila nejaké pesničky a nahlas som si spievala. Hral mi Duchoň, keď mi zaklopkali dvaja páni a začali mi ukazovať, že akú super hudbu počúvam. Bolo to veľmi milé.
Mladá vodička električky je určite aj v Bratislave stále raritou. Stáva sa ti, že ťa chcú muži zbaliť?
To sa mi stalo iba jedenkrát. Bola som vtedy vodičkou električky len pár mesiacov a ešte som jazdila na starých električkách. Bolo to v Ružinove, keď mi mladý chalanisko zaklopkal na sklo a podal mi papierik, na ktorom bolo napísané, či mu dám svoje číslo.
Ja som sa začala usmievať, aký je strašne zlatý, ale musela som mu povedať, že mám priateľa. Hneď bol taký, že všetky pekné baby už majú frajera, ale dala som mu aspoň svoj Instagram a dokonca sme doteraz kamoši. Vtedy som mala možno dvadsaťpäť rokov, no keď som mu to povedala, tak zareagoval, že keby to vedel, ani si odo mňa číslo nepýta. Vraj som vyzerala tak na dvadsať a on bol veľmi mladý.
Mňa vždy veľmi fascinovalo obratisko električiek, kde vodiči postávajú, keď je pauza. Čo sa tam deje? Kecáte spolu?
To závisí od kolegov. Ak sa stretneme partia, čo sa poznáme, tak máme hneď veľké debatky. Ale pokiaľ sú tam kolegovia, ktorí chcú byť osamote, tak ja zostanem sedieť v kabíne, napapám sa, pozriem si niečo v telefóne alebo si skontrolujem voz. Teraz počas zimy sa nám električka šmýka, tak si napríklad dopĺňame piesok.
Má obratisko nejaké miesto, kde si môžu vodiči oddýchnuť?
Je tam sociálne zariadenie, kde je kuchynka a toaleta, ale v zime si skôr rád, že sedíš v teplučkej električke, takže sa ti nechce ani vychádzať.
Už tak trochu zľudovelo, že čím je človek bližšie ku konečnej zastávke, tým čudnejší cestujúci nastupujú. Je to z tvojej skúsenosti pravda?
Podľa mňa ani nie, pretože zvláštnejší cestujúci zvyčajne nastupujú skoro ráno alebo neskoro večer. Napríklad v piatok večer klasicky nastupujú mladí ľudia, ktorí sa idú opíjať. V piatok večer ich vozíš do mesta a v sobotu ráno naspäť domov z chlastačky, takže ich potom ešte aj musím budiť na tej konečnej zastávke.
Máš v kabíne rituál, ktorý musíš absolvovať predtým, ako vyrazíš na cestu?
Mám vlastný rituál, keď ráno začínam. Upratovači nám síce upratujú vozy, ale ja som také chrumkadlo a vždy si všetko radšej vydezinfikujem ešte raz sama. Všetko si vyutieram, lebo v kabíne trávim pol dňa a chcem v nej mať čisto. Dám si tam voňačku, aby sa mi dobre jazdilo a mohla som si službu užiť v príjemnom prostredí.
Opakom príjemného prostredia sú zrejme neprispôsobiví cestujúci. Máš v mysli hranicu, ktorú musí cestujúci prekročiť, aby si zasiahla?
Extrémne mi vadí, keď si niekto vykladá nohy na sedadlá. Ak ma niekto špinavé, zablatené topánky a vyloží si ich na sedadlo, potom odíde, ty si sadneš a zašpiníš sa, to je otrasné. Keď niekto napríklad vrieska alebo sa nevie vpratať do kože, vtedy vybehnem z kabíny a upozorním ho, že nie je na diskotéke, nech sa správa slušne. Inak veľmi zasahovať nemusím.
Máš pred agresívnymi cestujúcimi rešpekt?
Aj keď sa možno niekto bude čudovať, ale ja sa cestujúcich nebojím. Nemôžem sa ich však dotknúť, môžem ich len slovne upozorniť, aby vystúpili, lebo sa nevedia správať.
Pokiaľ to odmietajú a začínajú byť agresívni, tak volám dispečing, nech prídu, a občas musia prísť s policajtmi. Takto to riešime, keď nastúpi človek bez domova a nechce ísť preč. Na jednej strane mu rozumiem, najmä v zime je v električke teplejšie ako vonku, ale inak ho treba vykázať z vozidla, ak nemá cestovný lístok.
Predstavme si situáciu, že do MHD nastúpi niekto, kto zapácha. Je to dôvod na to, aby mohol byť vykázaný?
Áno, je. Je to v prepravnom poriadku. Poviem to laicky: cestujúci v MHD by nemal zapáchať. Ľudia väčšinou poznajú svoje práva, ale nepoznajú svoje povinnosti. Keby si 95 percent z tých ľudí prečítalo prepravný poriadok, kde sa píše, že nesmú nastupovať znečistení a ani robiť vnútri bordel, tak by bolo všetko jednoduchšie.
Stalo sa mi, že som na konečnej zacítila cigaretový smrad vnútri električky. Ale ja z kabíny na všetkých cestujúcich nevidím, takže ak niekto vzadu fajčí, nemám šancu všimnúť si to. V električke sa nesmie ani jesť a piť. Veď ak si hladný, tak vystúp, najedz sa a o pár minút ti ide ďalšia električka, nie je to také zložité.
Zažila si niekedy cestujúceho, ktorý bol naozaj veľmi agresívny?
Minulý rok som zastavila na zastávke pri nemocnici v Ružinove, pretože cestujúcich slovne napádali dve panie. Okamžite som vyšla z kabíny, upozornila ich a oznámila im, že musia vystúpiť. Hneď na mňa začali vrieskať, že čo im to rozprávam, tak som rovno zavolala na dispečing a snažila sa ich vykázať z voza.
Nechceli ísť, ale keď zistili, že volám dispečing, tak medzitým rýchlo vystúpili. Zabralo na ne to, že som im povedala, že sa nepohneme, kým nevystúpia. Zrejme pochopili, že by svojím správaním nič nedosiahli.
Ak by si nemala vlastnú električenku a nepracovala by si pre DPB, mala by si niekedy nutkanie povoziť sa načierno, bez lístka?
Nie, aj vtedy, keď som nepracovala pre DPB, som si normálne každý mesiac platila električenku. Vždy som sa bála, lebo som bola vyklepaná z toho, či mám 50 eur navyše na revízora. Zhodnotila som, že nemám, tak som si radšej kúpila lístok.
Dokonca sa mi stalo, že už ako zamestnankyňa som pri sebe nemala služobný preukaz, tak som si radšej kúpila lístok, lebo som mala strach z pokuty. Ľudia by nemali blbnúť, lebo pokuty nie sú práve nízke a lístok sa oplatí kúpiť.
Revízori sú medzi ľuďmi kontroverznou témou. Ako spolu vychádzate?
My sme s revízormi kamoši. Keď sa vidíme na zastávke, tak si už dopredu zakývame. Potom nastúpia a ja idem trochu pomalšie, nech skontrolujú všetkých cestujúcich. Viem, že cestujúci z toho nie sú veľmi nadšení, ale oni to musia robiť, je to ich práca.
Spomínala si, že si niekedy musíte sypať piesok pod električku, lebo sa koľaje šmýkajú. Keď ideš v zime z namrznutého kopca, hrozí nebezpečenstvo?
Teoreticky sa vodič môže dostať do nebezpečnej situácie, ale vždy ide o včasnú reakciu na brzde. Občas sa šmýka tak šialene, že ja dám páku dozadu, ale voz ide ďalej bez reakcie.
Vtedy musíš reagovať, pieskovať a niekedy môžeš použiť silné magnetické brzdy, nech nimi trošku pribrzdíš. Stalo sa mi, že som raz zastavila pri označníku až druhými dverami, lebo mi električka nechcela zabrzdiť, ale našťastie som to zvládla.
Bola si už v situácii, že ti niekto vbehol priamo pred električku?
Každý deň. Hlavne v Ružinove, kde to je na ružinovskej radiále naozaj extrémne nebezpečné. Všade sú dôchodcovia, ktorí sa ponáhľajú, vybehnú spoza druhej električky a ja si musím dávať veľký pozor. Ale to už viem, tak tam na tie zastávky prichádzam pomalšie a cinknem, nech vedia.
Nepotrebujem nikoho zabiť, ani neviem, či by som s pocitom, že som niekoho zrazila, dokázala žiť. Stáva sa to napríklad aj v noci, keď ideš cez Obchodnú a pred električku ti skočí mladý ožratý týpek. No lebo to je fakt vtipné.
Večer na Obchodnej to potom musí byť ešte náročnejšie.
Pred týždňom som šla po Obchodnej, kde sa mi chalanisko spitý ako bomba postavil pred električku, roztiahol ruky ako Ježiš a zostal stáť. Vravím si, dobre, kámo, tak stoj. Zastavila som, počkala, kým si dorobí svoje, a našťastie ho stiahli kamoši nabok a ja som mohla ísť ďalej.
Dá sa na pozícii vodičky električiek dobre zarobiť?
Poviem to takto: teraz som si našla brigádu, lebo mám veľa výdavkov a zíde sa mi každé eurko navyše. Samozrejme, v práci by to vždy mohlo byť lepšie ako koniec koncov všade. Platíš si hypotéku, účty, infláciu máme ako blázon, takže niečo robiť musíš.
