Jarmila si vodičák na kamión spravila až v 55 rokoch, keď jej zamietli žiadosť o predčasný dôchodok.
„Možno počas pracovného týždňa až tak nie, aby mohli ráno jazdiť, no musím priznať, že cez víkendy sa popíja ohromne veľa. Je to smutné, lebo niektorí šoféri sú občas takí opití, že keby sa vyskytlo niečo ako požiar, tak ten šofér potom nie je schopný s tým kamiónom odísť,“ hovorí najstaršia slovenská kamionistka Jarmila Zacher Pajpachová.
V tejto krajine išla prostitútka aj za cigaretu (ODPOVEDÁ KAMIONISTKA)
8. decembra 2022 o 18:00
Jarmila bude mať o dva mesiace 70 rokov, ale do kamionistického dôchodku sa tak skoro nechystá. V rozhovore nám prezradila, prečo by nikdy nezjedla bagetu z benzínky, kedy sa v kamióne cítila nebezpečne a ako jej raz tlieskal celý autobus, keď na parkovisku vystúpila spoza volantu kamióna. Budúci rok o nej vyjde celovečerný dokument na RTVS.
„U nás nikdy nebola bageta, a keby som iba zemiaky s mliekom mala uvariť, tak to spravím, len aby bolo varené jedlo,“ smeje sa na margo jedla z čerpacej stanice Jarmila. Dnes to už podľa nej na parkoviskách kamiónov nie je to, čo kedysi bývalo.
Prečo ste sa rozhodli stať kamionistkou vo veku, keď väčšina ľudí pomýšľa na dôchodok?
Viac-menej preto, že som si v 55 rokoch požiadala o predčasný dôchodok, ale nepriznali mi ho, tak som sa rozhodla jazdiť na kamióne. Tam nie je obmedzenie veku. Stačí, keď má človek dobrý zdravotný stav, zvládne testy a môže jazdiť.
Ako vyzerá bežný pracovný deň kamionistky? Predpokladám, že sa od toho mužského nijako výrazne nelíši.
Ráno sa zobudíme, musíme si ustlať, poupratovať všetky veci z palubovky a dať dokopy postele. Potom nasleduje základná hygiena. Vždy si nájdeme čas na kávičku, čaj a hlavne výdatné raňajky.
Až následne sa začína pracovať. S manželom sme zvyčajne jazdili vo dvojici, takže sme za deň vedeli zvládnuť 21-hodinový výkon, pri ktorom sa striedame po štyri a pol hodine. Keď dojazdíme, musíme absolvovať deväť- alebo jedenásťhodinovú pauzu.
Videla som prostitútky všade na parkoviskách v zahraničí. Obchádzajú kamióny a klopú na dvere, či šofér nemá záujem.
Je to veľký rozdiel, ak má človek prejsť z osobného auta za volant kamióna?
Odkedy jazdím na kamióne, tak osobné auto šoférujem veľmi nerada. Je pre mňa veľmi nízke. Už som si zvykla na kamión, z ktorého mám parádny výhľad a aj dozadu vidím lepšie, takže je to prehľadnejšie v premávke a pri predbiehaní. Šoférovať osobné auto ma už nebaví.
Sama hovoríte, že nerada šoférujete osobné auto. Aké však máte pocity ako kamionistka, keď idete po diaľnici a zrazu pred vami začne jeden kamión predbiehať druhý kamión?
Je pravda, že niektorí kamionisti sú naozaj arogantní a bezohľadní aj vtedy, keď vidia, že na to skrátka nemajú. Radšej pôjdu vedľa seba desať kilometrov, nepustia a nepovolia, ako keby mali rozumne uhnúť a zaradiť sa späť. Ale ja som trpezlivá ako v kamióne, tak aj v aute, no neznášam, keď sa na mňa lepí kamión.
Stretli ste sa niekedy v tomto biznise s predsudkami v súvislosti s vekom či pohlavím?
Nie, nestretla som sa s tým, že by ma niekto odsudzoval vzhľadom na vek, ale ani na pohlavie. Keď som si ako 55-ročná začala robiť vodičák na kamión, vtedy ma niektoré kamarátky aj chlapi odhovárali, pretože mi hovorili, že je to veľmi ťažká práca. V tom mali koniec koncov pravdu.
Raz ma zarazilo, keď som s papiermi prišla po náklad a nechceli ma pustiť do firmy s tým, že im mám poslať šoféra kamióna. To bolo v roku 2008, keď boli kamionistky výnimočné, a tak som vtedy musela ísť po vodičský preukaz a pracovnú zmluvu, aby som im mohla preukázať, že som vodička kamióna. Potom ma už pustili.
Viackrát sa mi stalo, že mi muži v kamióne ukázali prst dohora, keď videli ženu za volantom kamióna. Raz mi dokonca tlieskal autobus plný dôchodcov, ktorý videl, že som vystúpila z kabíny kamióna, a boli šokovaní, že som šoférovala ja.
Zvyknú si vaši mužskí kolegovia často brať prostitútky?
