Satan si neskúsení hubári mýlia s modrákom, ale aj so smrekovým hríbom či s dubákmi. Ako predísť zámene a vyhnúť sa otrave?

Sychravý začiatok septembra predstavuje skvelú príležitosť pre ostrieľaných hubárov nazbierať jedlé hríby. Príjemná teplota, dostatočne výdatné zrážky a stále celkom dlhé dni však lákajú do lesov aj menej skúsených lovcov húb, ktorí len budujú svoje poznatky. Naučiť sa rozpoznávať všetky huby našich lesov pritom nie je zďaleka jednoduché.

Medzi tradičné postrachy hubárov patrí jedovatý hríb satan. V košíkoch neskúsených hubárov končieva po tom, ako si ho v dobrej vôli zamenia s modrákom, dubákom či nebodaj hríbom smrekovým. Aj keď je satan jedovatý, určite nepatrí medzi najnebezpečnejšie hríby. 

Satan, po muchotrávkach asi najznámejší z asi 200 jedovatých húb Slovenska, rastie na našom území od júla do septembra. Obľubuje prostredie presvetlených listnatých lesov a rastie najmä v bukovom, dubovom a hrabovom poraste na vápencových podkladoch. Okrem Slovenska a strednej Európy ho nájdeme zväčša v južných krajinách kontinentu.

Pri bližšom preskúmaní satany rozpoznáme podľa svetlého šedobieleho klobúka, ktorý môže nadobúdať striebristé, prípadne špinavoolivové sfarbenie, a charakteristickej sieťkovanej štruktúry na nohách. Jeho dužina má belavú farbu, no pri stlačení či prerezaní rýchlo modrie.

Pošramotená povesť

Hríb satanský (Boletus satanas) napriek nevľúdnemu označeniu nepatrí k najobávanejším zabijakom a nemali by sme ho porovnávať s omnoho jedovatejšou muchotrávkou zelenou (Amanita phalloides). Na rozdiel od nej je satan navyše jedovatý len v surovom stave.