Bratislavské leto dokáže byť k mestským cyklistom neúprosné. Liter vody vypijeme priemerne za hodinu. Najteplejšie je na križovatkách.
Po takmer piatich hodinách strávených bicyklovaním v bratislavských uliciach si dávam sprchu. Zvláštna zimnica a pocit dobre odrobenej práce ostáva, aj keď z tela pokrytého zaschnutým potom zmyjem splodiny a prach z rozhorúčených ciest.
V hlave mi mimovoľne prebleskujú momentky z premávky: opäť vidím, ako o chlp míňam auto v protismere, trúbi na mňa autobusár, nech vypadnem z jeho pruhu, aj to, ako na Obchodnej slalomujem medzi teplom opantanými chodcami a dávam pozor, nech nezapadnem do koľajnice.
Kedysi sme ich stretávali len v západoeurópskych metropolách. Cyklokuriéri však už pár rokov denne zaplavujú aj ulice slovenských miest. Skúsili sme si prácu s jedným z nich a zistili, ako prebieha ťažká fyzická práca v rekordných horúčavách. V priebehu pár hodín okúsime dva módy: prvý organizovaný pri doručovaní zásielok cargobikom a druhý zbesilý – platformový, pri ktorom platí, že čas sú peniaze.
Keď si predplatíš službu Refresher plus, nedočítaš do konca len tento článok, ale aj ďalšie tisícky autorských textov. Navyše podporíš prácu našej redakcie a celého Refresheru, ktorý sa ti okrem zábavy snaží denne prinášať pútavé i dôležité informácie.
Šuhaj Ahmed
Deň v koži kuriéra sa začína o 7.45 v budove bývalého hotela Kyjev. Ahmed, ktorého budem dnes na bicykli prenasledovať, si bol v garáži firmy Švihaj Šuhaj prevziať služobný elektrický cargobike. Jeho dlhé vlasy skrýva fešná cykločiapka. Uvoľnený imidž s cyklistickými okuliarmi dopĺňa tričko Life is Porno, priliehavé cyklošortky a tenisky, ktoré si už očividne čo-to odpedálovali.
V centrále bratislavskej cyklokuriérskej služby si 24-ročný Ahmed odloží zelený krabicový batoh známej donáškovej služby aj bezprevodový fixie bicykel. Syn egyptského otca a slovenskej matky nasadne na žltý dopravný bicykel, kopne do pedálov a vďaka elektrickému pohonu mi odletí o dobrých dvadsať metrov. Uvedomím si, že dnes si teda určite zašportujem. Keď ho dobehnem na prvej križovatke, nežiadam o zvoľnenie tempa. Mám predsa svoju hrdosť.
Ahmed strávil detstvo až do svojich šestnástich rokov v Egypte a často práve na bicykli. Na Slovensku pracoval štyri roky v sklade, a keď si kúpil bicykel, o práci cyklokuriéra bolo takmer rozhodnuté. V práci sa podľa vlastných slov našiel. Pred pekelným teplom však preferuje zimu. „Vtedy sa mi robí lepšie, naobliekaš sa a si v pohode. Keď pedáluješ, príjemne sa zahreješ.“
Ahmed žongluje medzi prácou pre Švihaj Šuhaj a Bolt. V oboch je platený za zákazky. „Je to oslobodzujúca práca, keďže si vždy naplánujem, kedy robím. Budúci týždeň pôjdem na prázdniny a aj preto chcem tento týždeň robiť viac.“
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Koľko sme si „zarobili“ za vyše štyri hodiny práce cyklokuriéra.
- Ako sa dá zvyknúť na prácu počas letných horúčav.
- Koľko litrov vody sme vypili.
- Ktorý typ jedla sa rozváža najhoršie.
