- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Slovenské servery sú pre sexuálnych predátorov veľmi bezpečné.
Roman Abrahám sa ako vyšetrovateľ venoval mnohým prípadom detskej pornografie. Dlhé hodiny každý mesiac trávil analyzovaním materiálov s pornografiou detí, len aby mohol dostať podozrivého sexuálneho predátora za mreže.
V rozhovore sme sa rozprávali o tom, ako sexuálni predátori lovia svoje obete, s akými najhoršími prípadmi sa Abrahám stretol a prečo je Slovensko vo svojej podstate „rajom“ pre sexuálnych predátorov.
V Refresheri sa nevyhýbame ani kriminálnym témam o násilnej trestnej činnosti. Mohol si si u nás prečítať rozhovor s mužom odsúdeným za vraždu, bývalým kriminalistom či odborníkom na sériových a masových vrahov. Tvorbu tohto obsahu môžeš podporiť ako člen klubu Refresher+.
Spomínate si na svoj prvý prípad z obdobia, keď ste začali vyšetrovať násilnú trestnú činnosť?
Áno. Hneď prvý prípad som dostal po troch mesiacoch ako vyšetrovateľ čakateľ. Išlo o trestný čin detskej pornografie spáchaný virtuálnou formou. Spolu s kolegami sme išli urobiť prehliadku do domu podozrivého. Táto osoba podľa našich informácií kontaktovala deti cez sociálne siete. Založila si falošný profil a vydávala sa za približne 12- až 13-ročné dievčatko. Kontaktovala neplnoletých v tejto vekovej hranici.
Je to psychicky aj fyzicky veľmi náročné. Prichádzate do priameho kontaktu s detskou pornografiou, musíte ju pozerať a detailne ju spísať do uznesení. Stretávate sa s hroznými detskými osudmi.
Ako prebiehal kontakt tejto osoby s deťmi?
S deťmi sa cez falošný profil snažila skamarátiť. Získať si dôveru detí bolo pre ňu jednoduché, pretože netušili, čo im hrozí. Deti v tomto veku vo všeobecnosti nepoznajú nástrahy internetu. A takýto postup sa u sexuálnych predátorov objavuje veľmi často.
Končieva sa to potom pri posielaní intímnych fotografií alebo sexuálni predátori zavolajú deti aj na stretnutie?
Ako kedy. Pri vyšetrovaní som zažil viaceré spôsoby spáchania tohto druhu trestného činu. Buď sa páchateľ bojí a uspokojí si svoje potreby prvým z menovaných spôsobov, alebo príde aj k reálnemu stretnutiu. Keď príde k sexuálnemu zneužitiu, predátor sa deťom často vyhráža. Buď im povie, že im to aj tak nikto neuverí, a dieťa sa uzavrie do seba, alebo predátor využíva určitú formu odmien. V takých prípadoch predátori vyhľadávajú deti zo sociálne slabších vrstiev, ktoré dokážu nalákať na peniaze. Na Slovensku treba jednoznačne zaviesť mechanizmus, aby sme sa tomu vyhli.
Vravíte teda, že tie preventívne mechanizmy na Slovensku príliš nemáme a skôr sa zasahuje, až keď je neskoro.
Áno. Ak sa na to vôbec príde. Tie deti sa totiž často cítia veľmi zahanbene, ponížene a zničene. Boja sa a nevedia si vysvetliť, ako sa im to mohlo stať.
Osveta je na Slovensku príliš slabá?
Teraz je to o niečo lepšie než v minulosti. Osveta sa zavádza vo väčšej miere. Ale ani zďaleka to nie je také, ako by som si predstavoval. Deti to však potrebujú vedieť. Sú vo veku, keď sa u nich prebúdza sexualita. A s takýmito novými pocitmi sa nevedia vyrovnať.
Vedeli by ste nám opísať najhorší prípad, s ktorým ste sa stretli?
Konkretizovať jeden individuálny prípad nesmiem. A zároveň sa to ťažko vyberá, pretože v každom prípade išlo o zničený detský osud. Najhoršie to však bolo vždy, keď prišlo k priamemu fyzickému sexuálnemu zneužitiu. Všetky varianty zneužitia sú hrozné, ale medzi virtuálnym a reálnym je veľký rozdiel.
Mladý ľudský mozog je úžasný v tom, že dokáže niektoré momenty potlačiť. Ale ony sa môžu neskôr vrátiť a z obete sa jedného dňa môže potenciálne stať predátor. Môj osobný pocit je, že buď majú sexuálni predátori nejakú poruchu, alebo ich v detstve zneužili a nemali adekvátnu pomoc.
Dostali ste sa aj ku skupine ľudí, ktorá zneužívala deti na natáčanie pornografie, alebo išlo skôr o jednotlivcov?
Vždy to boli jednotlivci. Ale vo svete sa nájdu aj skupiny. Existuje hierarchia sexuálnych predátorov. Tí, ktorí sú na vrchole, tvoria viacčlenné skupiny ľudí, ktoré detskú pornografiu zháňajú, fotografujú či natáčajú. Následne ju posielajú nižšie podradenej kaste, ktorá tento materiál distribuuje. Väčšinou ide pritom o ľudí, ktorí nedokážu ovládať svoje sexuálne potreby a týmto veľmi primitívnym až trestuhodným spôsobom sa to snažia zabezpečiť. Keď už podozrivého zadržíme, neraz, samozrejme, klame, že ten materiál sa k nemu dostal omylom a deti ho sexuálne nepriťahujú.
Možné je, že je veľa aj odborne znalých a inteligentných, ku ktorým sme sa nedostali. Táto predstava je naozaj strašidelná.
Viete mu to nejako vyvrátiť?
Áno, podozrivý je odvedený k sexuológovi, ktorý skúma jeho sexuálnu orientáciu, ale aj celkovú osobnosť. Ďalej musí podstúpiť PPG (z angl. penile plethysmography – penilná pletyzmografia – pozn. red.), pričom jeho penis vyšetrujú špeciálnym zariadením, ktoré skúma, ako reaguje na násilie či detskú pornografiu a podobne.
Dá sa to voči páchateľovi použiť v súdnom procese? Predsa len, sexuálna príťažlivosť k hocikomu sama osebe nie je trestná.
Áno, jasné, ale je to podporný dôkaz. Keďže väčšina tvrdí: „Ježiš, ja neviem, čo to je, omylom som na to klikol“, takto si spojíte dva plus dva. Keď páchateľ vlastnil pornografický materiál s deťmi a zároveň naň týmto spôsobom jeho telo reagovalo.
Povedzme, že sexuálny predátor funguje pod falošným profilom, so zmenenou IP adresou a prihlasuje sa z miesta, kde nebýva. Ako dokáže polícia takéhoto páchateľa chytiť?
Takýchto odborne znalých predátorov nemáme, našťastie, až tak veľa. Oni sa, naopak, cítia nepolapiteľní, pokojne deťom dávajú svoje osobné telefónne čísla, e-maily, niekedy aj prezradia svoj pravý vek, dátum narodenia a iné osobné údaje. Používajú vystopovateľný mobilný internet, z ktorého nám dokáže operátor zaslať zoznam istého počtu ľudí.
Nemáme teda ihneď meno páchateľa, ale aspoň selektujeme zo zoznamu podozrivých. Je to však mravčia práca. Kým zadokumentujete jeden prípad, prejde aj pol roka. Ale to hovorím o páchateľoch, ktorých sme vypátrali. Možné je, že je veľa aj odborne znalých a inteligentných, ku ktorým sme sa nedostali. Táto predstava je naozaj strašidelná.
Je pravda, že odsúdencom, ktorí zneužívali deti, to za mrežami dávajú spoluväzni „pocítiť“, alebo ide len o rozšírený mýtus?
Osobne som sa s tým nestretol, ale počul som o tom. Vraj existuje také pravidlo, že ak ublížite chlapovi, je to „v pohode“. Ak to spravíte žene, je zle, ale ak sa dotknete dieťaťa, tak vás tam vraj utýrajú. Ale ani sa tomu nečudujem. Ľudia aj na slobode reagujú v tom zmysle, že keby sa to stalo ich deťom, tak toho človeka zabijú.
Keby sme mali štatisticky z vašich skúseností zovšeobecniť sexuálneho predátora, ide prevažne o muža či ženu, staršieho či mladšieho?
Muž a starší. Gro boli chlapi vo vekovom rozmedzí 35 až 45 rokov. Ale stretol som sa aj s 20-ročným mladíkom. Ten to bral ako hru. Aj on si založil falošný profil, vydával sa za dievča a kontaktoval cezeň chlapcov.
Ženy sú teda skôr výnimkou?
Áno. Aspoň ja som sa s páchateľom ženou v tejto oblasti nestretol. Ale sú svetové prípady, keď už to brali aj ženy ako biznis a predávali vlastné dieťa. To vravíme predovšetkým o krajinách Ázie.
Stretli ste sa na Slovensku s tým, že rodič predával dieťa?
Stretol som sa s prípadom páchateľa, ktorý sa tým dokonca verejne chválil na Pokeci. Povedal, čo spravil, v akom veku a komu. Nemôžem však konkretizovať. Aj na Slovensku sú teda ľudia, ktorí si z predaja detí na tieto účely spravili zárobkovú činnosť.
V rokoch 2018 až 2019 bolo Slovensko na treťom mieste v zozname krajín, v ktorých fungovali servery s detskou pornografiou. Prvé a druhé miesto mali Rusko a USA, pričom keď si porovnáme veľkosť týchto krajín a počet obyvateľov s nami, tak to je priam obludné.
Sú často sexuálnymi predátormi pri deťoch aj ich príbuzní či kamaráti?
Áno. Sexuálnemu predátorovi je hlavne jedno, či je obeťou niekto blízky alebo cudzí.
Kontroluje slovenská polícia internetový priestor alebo skôr čaká na nahlasovanie od občanov?Kapacitne nie je možné, aby sme pokryli celý internet, takže pre políciu sú dôležité nahlásenia. I keď ľudia pritom takéto prípady ignorujú. Prihlásite sa na Pokec, tam vidíte, ako ľudia hľadajú materiály o dieťati, a nikto to nenahlasuje. Všetci pred tým akoby zatvárajú oči. Je to pre ľudí veľmi citlivá a zároveň nechutná téma. Aj niektorí moji bývalí kolegovia sa týchto tém obávajú.
Čoho presne sa obávajú?
Obávajú sa celkovo takejto ťažkej trestnej činnosti. Výsluchov sexuálne zneužívaných detí a dokumentovania trestnej činnosti páchanej na deťoch.
Je to teda psychicky veľmi náročné.
Určite. Je to obrovsky psychicky aj fyzicky náročné. Prichádzate do priameho kontaktu s detskou pornografiou, musíte ju pozerať a detailne ju spísať do uznesení. Stretávate sa s hroznými detskými osudmi. Navyše policajtom na Slovensku, ktorí riešia takúto náročnejšiu trestnú činnosť, neposkytuje štát odbornú pomoc psychológov a psychiatrov. Kolegovia zo zahraničia tomu nechceli ani veriť, pretože u nich je takáto pomoc niekedy povinná, aby sa vyšetrovatelia vyrozprávali a vyfiltrovali to, čo zažívajú.
Kde ste spoznali, ako to funguje v zahraničí?
Keď som končil na okresnom riaditeľstve, boli sme na konferencii v Nemecku, ktorú organizoval Europol. Na stretnutí Europolu Task Force sme minulý rok dva týždne pozerali nedávno zaistenú detskú pornografiu z celého sveta. Tú sme podrobne analyzovali.
Podľa rôznych detailov, ako zvuku, jazyka, hlasu a iných charakteristických vecí, sme určovali, odkiaľ zrejme video môže pochádzať. Na konci konferencie sme identifikovali 24 zneužitých detí. A onedlho nato som si povedal, že už nastal čas vybrať sa vlastnou cestou.
Vtedy som založil občianske združenie Ochráň ma, ktoré bude Slovensko zastupovať v rámci organizácie INHOPE, čo je globálna sieť zameraná na boj proti detskej pornografii. Spadá pod ňu asi 52 krajín z celého sveta a rieši nahlasovanie obsahu online. Týmto spôsobom môžeme na Slovensku vyčistiť slovenské servery.
Máme na Slovensku väčší problém so sexuálnymi predátormi, ktorí priamo kontaktujú deti, alebo skôr s tými, ktorí hľadajú materiál na našich či zahraničných serveroch?
To je ťažká otázka. O tých, ktorí to hľadajú na internete, sa veľakrát ani nedozvieme. Možno je to pomer 70 k 30 alebo 60 k 40. Ale povedal by som to tak, že by sa našlo viac úložísk s detským pornom ako samotných predátorov. Tí predátori vedia, že na slovenských serveroch to je bezpečnejšie.
Keď sú naše servery pre predátorov bezpečnejšie, do akej miery je na Slovensku rozšírená detská pornografia oproti zahraničiu?
Do veľkej miery. V rokoch 2018 až 2019 bolo napríklad Slovensko na treťom mieste v zozname krajín, v ktorých fungovali servery s detskou pornografiou. Prvé a druhé miesto mali Rusko a USA, pričom keď si porovnáme veľkosť týchto krajín a počet obyvateľov s nami, tak to je priam obludné.
Oproti väčšine zahraničia je teda Slovensko v podstate „raj“ pre sexuálnych predátorov.
Áno, podľa môjho názoru to tak je. V zahraničí majú na rozdiel od nás algoritmy na vyhodnocovanie nevhodného obsahu, ktoré videá a fotografie rozlúštia na pixely. Takýto obsah môže byť pritom aj charakteru, keď ľudia pošlú vtipné video, kde sú deti nahé, ale neuvedomujú si, že aj v tom prípade ide o šírenie detskej pornografie. Nevedomky tak páchajú trestnú činnosť a môžu byť odsúdení na jeden až päť rokov. Ľudia si tak urobia problém a ani o tom nevedia.
Nie je to tak dávno, čo po internete kolovalo video opitého 11-ročného dievčaťa z Miloslavova, na ktorom bolo istý čas od pása vyššie nahé. Je aj posielanie takéhoto videa klasifikované ako šírenie detskej pornografie?
Áno. Treba sa pozerať na to, čo bolo predmetom videa. V určitom bode sa naozaj zameriavalo na nahotu dievčaťa. Presne toto je druh videa, ktorý treba hneď nahlásiť na ochranma.sk, nie rozposielať ďalej.
Na webe Ochráň ma je možné nahlásiť aj iný druh ilegálneho obsahu, ktorý sa netýka priamo detskej pornografie. Môžeme teda napríklad nahlasovať nenávistný obsah z Facebooku?
Áno. Ide aj o nahlasovanie neznášanlivosti a xenofóbie, ktoré by nemali mať na internete miesto. V súčasnej fáze oslovujem stránky, ktoré by takýto obsah na svojich weboch mohli mať. Riešime predbežné spolupráce.
Kam bude toto nahlásenie putovať?
Jednak na samotnú stránku, s ktorou by sme mali spoluprácu, a duplicitne aj Policajnému zboru Slovenskej republiky.
Bude sa vaše občianske združenie zameriavať výhradne na pornografický obsah s deťmi zo Slovenska, respektíve len na slovenské servery, alebo krajina v tomto nehrá rolu?
To je veľmi dobrá otázka, ďakujem. Krajina v tomto nehrá rolu, pretože keď sa zistí, že obsah pochádza zo zahraničia, pošleme to našim partnerom a zároveň naopak – oni nám. To je priamo písané v direktíve INHOPE. Týmto spôsobom dokážeme zamedziť šíreniu detskej pornografie v mnohých krajinách sveta.
