Napriek všetkému sa aj dnes nájdu obhajcovia stalinizmu.
Pred 100 rokmi, 3. apríla 1922, sa Josif Vissarionovič Stalin stal prvým generálnym tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Za jeho vlády sa odštartoval krvavý diktátorský režim, ktorý si vyžiadal desiatky miliónov ľudských obetí.
Vladimir Putin, prezident Ruskej federácie, ktorá nedávno zaútočila na Ukrajinu, pritom v roku 2017 vyhlásil, že sa osoba Stalina „výrazne démonizuje“ a Rusko sa od jeho čias „zásadne zmenilo“, uvádza The Times. Stalina však netreba démonizovať, stačí poukázať na hrozivé následky jeho vládnutia.
Refresher sa vo svojich článkoch sústredí aj na dôležité historické témy. Nedávno sme písali o 10 príbehoch spojených s vojnovými fotografiami a pozreli sme sa na masaker v Kľakovskej doline, pri ktorom nacisti vyvraždili nevinných ľudí. Našu prácu môžeš podporiť ako člen klubu Refresher+.
Hladomor priniesol aj kanibalizmus
Sovietsky zväz začal v priebehu 20. a 30. rokov minulého storočia nútiť roľníkov na Ukrajine, aby vstúpili do družstiev. Proces nútenej kolektivizácie tak zničil funkčné poľnohospodárstvo. Propagandistická mašinéria vtedy z úspešných a majetných roľníkov spravila takzvaných „kulakov“, ktorých sa chcela zbaviť v procese „dekulakizácie“. Sovietsky zväz sa však musel popasovať s množstvom demonštrácií. Ich značná časť prebehla u našich východných susedov.
„Keď sa začiatkom 30. rokov rozbehla kolektivizácia, v jej prvom období Sovietsky zväz zaznamenal až 14 000 roľníckych povstaní s 3,4 miliónmi účastníkov, z toho polovica prebehla práve na Ukrajine. Starý slobodný duch a vôľa postaviť sa za svoje záujmy ovplyvnili aj budúce generácie,“ povedal pre Refresher historik Michal Šmigeľ.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aké mal hladomor následky.
- Čo spôsobili masové deportácie obyvateľov.
- Prečo si Stalin Veľkou čistkou paradoxne uškodil.
- Prečo sa sovietski vojaci museli báť aj o svoje rodiny.
- Čo vravel o Stalinovi jeho nástupca.
