Kašli na negatívne reči, pomôcť môžeš jednoduchými návykmi v domácnosti.
„Koniec októbra a to už hlásia mínus 20 stupňov? Tak to máme teda riadne globálne otepľovanie,“ znel jeden komentár na známom diskusnom fóre. Debata pokračovala ďalej: „Je otepľovanie až také zlé? Kto rozhodol o tom, že dva stupne navyše sú nebezpečné?“ Je to celkom zarážajúce, ale v roku 2022 sa stále nájdu ľudia, ktorí popierajú hrozbu klimatickej krízy, dokonca vedia odhodlane argumentovať, že je to mýtus.
„Nenechajte sa oklamať, vedci si myslia, že ich budete brať vážne, a tie ich teórie o globálnom otepľovaní podporujú povodne aj suchá. Raz je snehu príliš veľa, potom zas málo.“ Bohužiaľ, aj takéto názory sú medzi niektorými ľuďmi celkom bežné. Smelo tvrdia, že globálne otepľovanie je iba nástroj, ktorý si vymysleli vedci a vláda, aby mohli manipulovať ľuďmi. Takéto reči asi hnevajú aj teba, však? Ochrana životného prostredia a ekologická kríza sú témy, na ktoré by sa nemalo zabúdať, mali by sme nielen o nich hovoriť, ale prichádzať aj s aktívnym riešením. V spolupráci s Nadáciou Slovenskej sporiteľne sa pozrieme na tento problém a predstavíme ti projekt, vďaka ktorému môžeš prispieť k zmene aj ty.
Aj tak to skončí na jednom mieste
Na sociálnych sieťach sa pravidelne stretneš so zmesou komentárov a každý z prispievateľov je presvedčený o vlastnej pravde. Najviac zmiešaných názorov sa vyskytuje pod témou vyhadzovania odpadu, separovania a nadbytočného plastu. „Ty si buď naivný, alebo hlúpy, aj tak to odnesú do jednej spaľovne,“ znel komentár pod príspevkom istého greenfluencera, ktorý nabádal ľudí k triedeniu odpadu. „Triedim ako taký somár a platím za smeti rovnako ako tí, ktorí netredia,“ bola nasledujúca poznámka.
Zvyky, ktoré by mali byť prirodzenou súčasťou našej domácnosti, stále niektorí neakceptujú a dokonca popierajú. Určite si sa aj ty stretol s niekým, kto separovanie odpadu ignoruje, plastovú fľašu hodí do obyčajného smetného koša, pretože to aj tak pôjde na spoločnú skládku. Vôbec to nie je tak: roztriedené materiály sa vôbec nemiešajú a smetiarske autá sú prispôsobené, aby odviezli všetko zvlášť na triediacu linku. Podľa druhu odpadu sa za každú tonu na skládke platí, takže nikto si nebude robiť výdavky navyše.
„Načo meniť veci doma, za globálne otepľovanie môžu iba veľké krajiny ako Čína.“ Áno, je pravda, že patria medzi najväčších producentov skleníkových plynov, ale zároveň sú najväčším investorom do obnoviteľných zdrojov a zelené podnikanie tam rýchlo rastie. Boj s ekologickou krízou nie je o ukazovaní prstom, ale tom, čo môžeme urobiť spolu, aby sme jej účinky pocítili čo najmenej.
Mladých ľudí klimatická kríza zaujíma
Podľa prieskumu, ktorý realizovala agentúra Go4insight, mladí ľudia do 24 rokov považujú otázku klimatickej krízy za najzásadnejšiu. Zo všetkých celospoločenských problémov až 60 percent Slovákov túto tému zaradilo na druhé miesto (prvou je kvalitná a dostupná zdravotná starostlivosť). Pozitívne je, že až 97 percent ľudí tvrdí, že sa aktívne venuje zlepšeniu životného prostredia aspoň v jednej oblasti – šetrenie energií a vody v domácnosti, používanie ekologických tašiek pri nákupe alebo používanie energeticky úsporných domácich spotrebičov. Za kritické problémy Slováci najviac považujú nelegálne skládky odpadu, znečistenie vodných plôch a nadmernú produkciu odpadu.
Jedným z riešení, ako môžeš prispieť k zlepšeniu životného prostredia, je tvoriť čo najmenej odpadu. Vedel si o tom, že na Slovensku sa vyprodukuje až 2,43 milióna ton komunálneho odpadu? Priemerne to vychádza 446 kilogramov na obyvateľa, čo je viac ako 1,2 kg denne. Skús si aspoň jeden deň všímať, koľko len tak vyhodíš do koša a či to bolo naozaj nutné. Naozaj potrebuješ to plastové vrecko pri nákupe alebo je to iba pohodlné?
Okrem toho sa v našej krajine triedi približne iba 44 percent odpadu, čo je veľmi málo, hlavne keď si uvedomíš, koľko prírodných zdrojov a energie sa dá takto ušetriť. Ročne doslova „zahodíme“ vyše milión ton surovín, z ktorých by sa dali vyrobiť ďalšie veci – mohli by sme vyrábať papier bez vypiľovania stromov, sklo bez potreby kremičitého piesku a PET fľaše bez ropy.
Ďalším potrebným krokom je šetrenie vody v domácnostiach. Obyčajný kúpeľ vo vani ťa stojí približne 100 litrov vody a sprcha môže minúť aj 20 litrov za minútu, a to je na Slovensku asi pol milióna domácností, ktoré prístup k pitnej vode ani nemajú. Namiesto polhodiny vyspevovania v sprche vodu vypni skôr a koncert skráť iba na jednu pesničku.
Dôležité kroky, ako veci zmeniť
Internet je skvelý nástroj, ako robiť osvetu a upozorniť na dôležité problémy, ale dávaj si pozor na veľké množstvo dezinformácií. Ak chceš urobiť vo svojom živote zmenu, zameraj sa na overené zdroje a organizácie a nenechaj sa odradiť negatívnymi názormi. Podporou iniciatív na boj s klimatickou krízou je možné vytvoriť tlak na inštitúcie, ktoré majú vplyv a môžu výrazne pomôcť.
K zmene chce prispieť aj Nadácia Slovenskej sporiteľne, ktorá vyhlásila grant Pre budúcnosť – vyčlenili až štvrť milióna eur na podporu ekologických riešení a inovácií. Čo to znamená pre teba? Ak máš ty alebo niekto v tvojom meste, neziskovej organizácii či kultúrnej inštitúcii nápad na zlepšenie životného prostredia, tento projekt môžete využiť.
Grant Pre budúcnosť Nadácie Slovenskej sporiteľne má za cieľ podporiť projekty v dvoch kategóriách – zelené riešenia a zelené inovácie. Výška ich príspevku sa môže vyšplhať až do sumy 15-tisíc eur. Žiadosť o grant je potrebné odoslať do konca marca a projekty musia byť následne realizované v období od mája do novembra 2022. Tieto riešenia a inovácie sa majú zamerať najmä na tieto kategórie:
Prvá kategória zelené riešenia je určená pre projekty orientované do miest, obcí alebo komunít, ktorých zámerom je zmierniť nepriaznivé dosahy zmeny klímy. Môže to byť napríklad výsadba zelene, revitalizácia zelených plôch alebo „užitočný outdoor“, čiže miesta, kde sa môžu ľudia stretávať a vykonávať rôzne aktivity či oddychovať.
Druhá kategória zelené inovácie zastreší inovatívne projekty, ktoré môžu mať aj podnikateľský rozmer neziskového charakteru. V tomto prípade je dôležitou podmienkou vopred definovať merateľný dosah, udržateľnosť, cirkularitu, úsporu energií alebo prírodných zdrojov.
„Stále ma dokáže prekvapiť, že sa nájdu na internete ľudia, ktorí podľahli mnohým hoaxom a dezinformáciám vo veci klímy. Alebo že ešte celú túto situáciu zľahčujú a nepripisujú jej veľkú dôležitosť. Mrzí ma, že nie každý dôveruje odborníkom a vedcom, ktorí sa týmto témam venujú dlhé desaťročia a mnohí tomu zasvätili svoje životy. Na druhej strane vnímam, že medzi mladými ľuďmi je táto téma veľmi populárna, naozaj ich trápi a snažia sa s tým niečo urobiť,“ skonštatoval Julián Gerhart z platformy Zmudri.sk, ktorá sa venuje práve osvete v oblasti kritického myslenia. Táto platforma patrí k mnohým projektom, ktoré Nadácia Slovenskej sporiteľne podporila cez granty v minulosti.
